„Zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu.“ ​(MAT. 25:13)

1. – 3. a) Aké situácie nám pomôžu pochopiť Ježišove podobenstvá o pannách a o talentoch? b) Na aké otázky dostaneme odpoveď v tomto článku?

PREDSTAV SI, že by ťa nejaký prominent požiadal, aby si ho odviezol na dôležité stretnutie. Niekoľko minút pred jeho príchodom by si však zistil, že v nádrži nemáš dostatok paliva. Musíš preto odísť a natankovať. Kým si preč, prominent príde na miesto, kde ste sa mali stretnúť. Hľadá ťa, ale nemôže ťa nájsť. Nemôže čakať, a preto poprosí niekoho iného, aby ho odviezol. Krátko nato sa vrátiš a zistíš, že už odišiel. Ako by si sa cítil?

Teraz si predstav, že ty sám si ten prominent. Vybral si si troch schopných mužov, aby dohliadali na dôležité obchodné záležitosti. Vysvetlíš im, čo sa od nich očakáva, a oni úlohu ochotne prijmú. Ale keď sa o nejaký čas vrátiš, zistíš, že úlohu splnili len dvaja z nich. Navyše, ten, ktorý si úlohu nesplnil, sa ešte aj vyhovára. Vidíš, že sa ani len nesnažil splniť ju. Ako by si sa cítil?

Ježiš opísal podobné situácie vo svojich podobenstvách o pannách a o talentoch. Chcel nimi znázorniť, prečo sa niektorí pomazaní kresťania v čase konca prejavia ako verní a rozvážni, zatiaľ čo iní nie. * (Mat. 25:1–30) Dôležité poučenie vyzdvihol slovami: „Preto zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu“ — teda čas, keď príde, aby vykonal Boží súd nad Satanovým svetom. (Mat. 25:13) My by sme si túto radu mali vziať k srdcu. Aký úžitok nám prinesie to, keď zostaneme bdelí? Kto dokázal, že je pripravený na prežitie? A čo musíme robiť my, aby sme zostali bdelí?

 AKÝ ÚŽITOK PRINÁŠA BDELOSŤ

4. Prečo nabádanie „zostaňte bdelí“ neznamená, že budeme stále sledovať čas?

Niektoré činnosti, ako napríklad práca v továrni, návšteva lekára alebo cestovanie verejnou dopravou, si vyžadujú, aby sme sa riadili časovým plánom. Pri iných činnostiach, napríklad pri hasení ohňa alebo pri záchranných prácach, môže sústavné sledovanie času skôr rozptyľovať, či dokonca byť nebezpečné. V takých situáciách je oveľa dôležitejšie zamerať sa na samotnú prácu ako na čas. Koniec tohto systému vecí sa veľmi priblížil, a preto je nadovšetko dôležité, aby sa ľudia dozvedeli, aké opatrenia na záchranu Jehova poskytuje. Nabádanie, aby sme ako kresťania zostali bdelí, neznamená, že budeme stále sledovať čas. To, že nepoznáme presný deň ani hodinu konca, nám môže byť v skutočnosti na úžitok, a to najmenej v piatich ohľadoch.

5. Ako nám to, že nepoznáme deň ani hodinu, umožňuje ukázať, čo máme v srdci?

Po prvé, to, že nevieme, kedy príde koniec, nám umožňuje ukázať, čo máme v srdci. Je to vlastne prejav úcty voči nám, lebo nám to poskytuje príležitosť ukázať, že sme Jehovovi lojálni na základe slobodnej vôle. Hoci sa tešíme na prežitie do nového sveta, Jehovovi slúžime preto, lebo ho milujeme, a nie len preto, aby sme získali život. (Prečítajte Žalm 37:4.) Konanie jeho vôle nám prináša radosť a chápeme, že nás vyučuje na náš úžitok. (Iz. 48:17) Určite nepovažujeme jeho prikázania za bremeno. (1. Jána 5:3)

6. Ako sa Jehova cíti, keď vidí, že mu slúžime z lásky? Vysvetli to.

Po druhé, to, že nepoznáme deň ani hodinu, nám umožňuje rozradostňovať Jehovovo srdce. Keď Jehovovi slúžime z lásky, a nie kvôli nejakému dátumu alebo len kvôli odmene, prispievame k tomu, aby mohol dať odpoveď Satanovi, protivníkovi, ktorý sa mu bezdôvodne vysmieva. (Jób 2:4, 5; prečítajte Príslovia 27:11.) Diablova skazená vláda spôsobila ľudstvu nesmiernu bolesť a utrpenie, a preto sa v spornej otázke zvrchovanosti s radosťou staviame na Jehovovu stranu.

7. Prečo je podľa teba dobré, keď žijeme obetavo?

Po tretie, to, že Jehovovi slúžime bez nejakého konkrétneho dátumu v mysli, nás povzbudzuje k obetavosti. Aj niektorí z tých, ktorí nepoznajú Boha, vidia, že tento svet nemá budúcnosť. Boja sa, že príde nejaká katastrofa, a to ich vedie k postoju: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ ​(1. Kor. 15:32) No my sa nebojíme. Neoddeľujeme sa, aby sme uspokojovali svoje sebecké túžby. (Prísl. 18:1) Zapierame sami seba a ochotne využívame svoj čas, energiu i prostriedky na zvestovanie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Prečítajte Matúša 16:24.) Služba Bohu nám prináša radosť, zvlášť ak môžeme druhým pomáhať spoznať ho.

8. Aký príklad z Biblie nám pomáha pochopiť, prečo sa musíme viac spoliehať na Jehovu a jeho Slovo?

Po štvrté, to, že nepoznáme deň ani hodinu, nám pomáha viac sa spoliehať na Jehovu a v svojom živote usilovne uplatňovať jeho Slovo. Význačnou črtou nedokonalosti je, že máme sklon spoliehať sa sami na seba. Pavol všetkých kresťanov nabádal: „Ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ Tesne predtým ako Jozua voviedol Boží ľud do Zasľúbenej krajiny, 23 000 z nich stratilo Božiu priazeň.  „To sa im stávalo ako príklady,“ napísal Pavol a dodal, „a tie boli napísané ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí.“ ​(1. Kor. 10:8, 11, 12)

9. Ako môžu skúšky prečistiť našu vieru a priblížiť nás k Bohu?

Po piate, to, že nevieme, kedy príde koniec, je príležitosťou, aby skúšky, ktoré zažívame, skvalitňovali našu osobnosť. (Prečítajte Žalm 119:71.) Posledné dni tohto systému vecí sa naozaj dajú opísať ako „kritické časy, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1–5) Mnohí v tomto Satanovom svete nás nenávidia, a preto môžeme byť pre vieru prenasledovaní. (Ján 15:19; 16:2) Ak budeme aj vtedy pokorne hľadať Božie vedenie, oheň skúšok prečistí našu vieru. Neprestaneme Jehovovi slúžiť, ale priblíži nás to k nemu viac, ako sme predpokladali. (Jak. 1:2–4; 4:8)

10. Kedy sa nám zdá, akoby čas letel?

10 Čas je veľmi relatívny. Keď sme do nejakej práce pohrúžení, nepozeráme sa na hodinky a zdá sa nám, akoby čas letel. Ak sa s rovnakým zápalom pustíme do práce, ktorú nám dal Jehova, ten deň a hodina prídu ani sa nenazdáme. Väčšina pomazaných kresťanov je nám v tom znamenitým príkladom. Poďme si stručne pripomenúť, čo sa stalo potom, ako bol Ježiš v roku 1914 ustanovený za Kráľa, a pozrime sa, ako niektorí pomazaní dokázali, že sú pripravení, zatiaľ čo iní nie.

POMAZANÍ DOKAZUJÚ, ŽE SÚ PRIPRAVENÍ

11. Prečo niektorí pomazaní prišli po roku 1914 k záveru, že Pán sa oneskoruje?

11 Spomeň si na Ježišove podobenstvá o pannách a o talentoch. Ak by panny alebo otroci v týchto podobenstvách vedeli, kedy ženích respektíve pán príde, nepotrebovali by si zachovávať bdelosť. Ale nevedeli to, a preto museli byť stále pripravení. Pomazaní už desaťročia dopredu vedeli, že rok 1914 bude výnimočný, no ich predstavy o tom, čo prinesie, neboli úplne presné. Keď sa niektoré ich očakávania nenaplnili, vyzeralo to, akoby sa Ženích oneskoroval. Jeden brat s odstupom času povedal: „Niekoľkí z nás si vážne mysleli, že počas prvého týždňa v októbri [1914] pôjdeme do neba.“

12. Ako pomazaní dokázali, že sú verní a rozvážni?

12 Určite to nebolo pre bratov jednoduché, keď čakali na koniec a on neprišiel. Okrem toho zažívali prenasledovanie, lebo vo svete zúrila prvá svetová vojna. To všetko spôsobilo, že pomazaní takmer prestali byť aktívni. Toto obdobie by sa dalo prirovnať k spánku. No v roku 1919 zaznela výzva, že je čas prebudiť sa. Ježiš prišiel do Božieho duchovného chrámu, aby preskúmal, v akom je stave. Zistil, že niektorí pomazaní neboli pripravení, a tak stratili výsadu ďalej slúžiť Kráľovi. (Mat. 25:16) Podobali sa nerozvážnym pannám, ktoré nemali dosť duchovného oleja. A podobne ako lenivý otrok neboli ochotní obetavo slúžiť záujmom Kráľovstva. No väčšina pomazaných prejavila neochvejnú lojálnosť a planúcu túžbu slúžiť svojmu Pánovi aj napriek ťažkým vojnovým časom.

13. Aký postoj prejavovala trieda otroka po udalostiach v roku 1914 a aký postoj má dnes?

13 V roku 1916 Strážna veža uviedla: „Bratia, tí z nás, ktorí majú správny vzťah k Bohu, nie sú sklamaní žiadnym z jeho opatrení. Nepriali sme si, aby sa diala naša vôľa; a preto keď sme zistili, že naše očakávanie týkajúce sa októbra 1914 bolo nesprávne, boli sme  radi, že Pán nezmenil svoj plán, aby vyhovoval nám. Neželali sme si, aby to urobil. Želáme si len, aby sme mohli porozumieť jeho plánom a zámerom.“ Pokora a oddanosť sú naďalej charakteristickým znakom Kristových pomazaných nasledovníkov. Netvrdia, že sú inšpirovaní. Sú však odhodlaní venovať sa Kristovým záujmom na zemi. Dnes ich ostražitosť a horlivosť napodobňuje „veľký zástup“ kresťanov s pozemskou nádejou. (Zjav. 7:9; Ján 10:16)

VEĽKÝ ZÁSTUP DOKAZUJE, ŽE JE PRIPRAVENÝ

Aj v ťažkých situáciách hľadaj spôsoby, ako sa dostať k duchovnému pokrmu

14. Ako nás to chráni, keď sa pevne pridržiavame pomazaných?

14 Bdelí členovia veľkého zástupu sa podobne ako pomazaní pevne pridŕžajú verného a rozvážneho otroka, cez ktorého Jehova poskytuje duchovný pokrm. To im umožňuje, aby si prostredníctvom Božieho Slova a Božieho ducha dopĺňali zásoby duchovného oleja. (Prečítajte Žalm 119:130; Jána 16:13.) Dodáva im to silu, aby aj napriek veľkým skúškam boli pripravení na Kristov návrat a zostali činní. Napríklad v jednom nacistickom väzenskom tábore mali bratia spočiatku len jednu Bibliu. Preto sa modlili, aby im Jehova poskytol ďalší duchovný pokrm. Krátko nato sa dozvedeli, že bol uväznený istý brat, ktorý mal drevenú nohu, a že sa mu v nej podarilo do tábora prepašovať niekoľko posledných čísiel Strážnej veže. Jeden z prežijúcich, pomazaný brat Ernst Wauer, neskôr poznamenal: „Jehova nám obdivuhodným spôsobom pomáhal zapamätať si posilňujúce myšlienky, ktoré boli v článkoch.“ Potom dodal: „Dnes je také ľahké získať duchovný pokrm. Vždy si ho vážime? Som presvedčený, že Jehova bohato požehná tých, ktorí mu dôverujú, zostávajú verne oddaní a sýtia sa pri jeho stole.“

15., 16. Ako bol istý kresťanský pár požehnaný za svoju horlivosť v službe a čo sa z toho môžeš naučiť?

15 Iné ovce plne podporujú Kristových bratov horlivou účasťou na zvestovaní. (Mat. 25:40) Na rozdiel od zlého a lenivého otroka z Ježišovho podobenstva sú ochotné prinášať obete a neprestajne hľadať spôsoby, ako by mohli ešte viac dávať záujmy Kráľovstva na  prvé miesto. Napríklad Jon a Masako dostali pozvanie slúžiť v čínskom poli v Keni. Najskôr mali určité výhrady, no potom sa modlili k Bohu, prehodnotili svoje okolnosti a rozhodli sa presťahovať.

16 Ich úsilie prinieslo bohaté požehnania. Začali sedem biblických štúdií a zažili mnoho úžasných skúseností. „Služba je tu nádherná,“ vyjadrili sa. „Každý deň ďakujeme Jehovovi, že tu môžeme byť.“ Množstvo ďalších bratov a sestier dáva svojimi rozhodnutiami najavo odhodlanie zostať plne zameraný na službu Bohu bez ohľadu na to, kedy príde koniec. Zamysli sa napríklad nad tisícami tých, ktorí absolvovali školu Gileád a slúžia ako misionári. V Strážnej veži z 15. októbra 2001 bol uverejnený článok s názvom „Robíme všetko, čo môžeme“, v ktorom sa píše o tomto druhu zvláštnej služby celým časom. Keď si budeš čítať strhujúcu správu o tom, ako vyzerá bežný deň misionára, zamysli sa, čo by si mohol urobiť ty, aby si zvýšil svoju účasť na službe, ktorá prináša Jehovovi chválu. Určite to bude pre teba zdrojom radosti.

AJ TY ZOSTAŇ BDELÝ

Keď sme zameraní na kresťanské činnosti, čas ubieha rýchlo

17. Prečo je pre nás požehnaním to, že nevieme, kedy príde koniec?

17 To, že nevieme, kedy presne príde koniec tohto systému, je pre nás požehnaním. Ak sa naplno pohrúžime do konania vôle nášho milujúceho Otca, nebudeme sklamaní ani znechutení, ale ešte viac nás to k nemu priblíži. Keď budeme horliví a nedovolíme, aby nás niečo rozptyľovalo, služba Bohu bude pre nás zdrojom veľkej radosti. (Luk. 9:62)

18. Prečo chceme zostať Jehovovi a Ježišovi verní?

18 Deň, keď Boh vykoná súd nad týmto svetom, sa nezadržateľne blíži. Jehovu a Ježiša určite nechceme sklamať. V týchto posledných dňoch nás poverili dôležitou prácou. Za dôveru, ktorú nám prejavili, sme nesmierne vďační! (Prečítajte 1. Timotejovi 1:12.)

19. Ako môžeme dokázať, že sme pripravení?

19 Či už sa tešíme na život v nebi, alebo na rajskej zemi, buďme pevne rozhodnutí verne si plniť úlohu, ktorú nám dal Boh — zvestovať a robiť učeníkov. Napriek tomu, že nevieme, kedy presne príde Jehovov deň, sme odhodlaní zostať pripravení. (Mat. 24:36, 44) Sme presvedčení, že keď sa budeme plne spoliehať na Jehovu a budeme dávať jeho Kráľovstvo na prvé miesto, nebudeme sklamaní. (Rim. 10:11)

^ 3. ods. Pozri Strážnu vežu z 1. marca 2004, strany 14 – 18.