Prečo dávať službu Jehovovi na prvé miesto?

„Moje ústa budú rozprávať o tvojej spravodlivosti, po celý deň o tvojej záchrane.“ ​(ŽALM 71:15)

AKO BY SI ODPOVEDAL?

Čo viedlo Noacha, Mojžiša, Jeremiáša a Pavla k tomu, že sa v živote zamerali na službu Jehovovi?

Aké otázky si môžeš položiť, aby si zistil, ako využívaš svoj život?

Prečo si rozhodnutý dávať službu Jehovovi na prvé miesto?

1., 2. a) Čo dáva človek najavo, keď sa oddáva Jehovovi? b) Čo nám prinesie úvaha o rozhodnutiach Noacha, Mojžiša, Jeremiáša a Pavla?

KEĎ sa človek rozhodne oddať Bohu a stane sa pokrsteným nasledovníkom Ježiša, podnikne veľmi vážny krok. Je to to najvážnejšie rozhodnutie, aké môže urobiť. Akoby tým povedal: ‚Jehova, chcem, aby si bol v každej oblasti môjho života mojím Pánom. Som tvoj služobník. Chcem, aby si určoval, ako mám využívať svoj čas, aké majú byť moje priority a ako mám používať svoje prostriedky a schopnosti.‘

Ak si pokrsteným kresťanom, tieto slová vyjadrujú podstatu sľubu, ktorý si dal Jehovovi. Rozhodnutie oddať sa Bohu je chvályhodné. Bolo správne a múdre, že si sa rozhodol zvoliť si Jehovu za svojho Pána. No aký vplyv má toto rozhodnutie na to, ako využívaš čas? Príklad Noacha, Mojžiša, Jeremiáša a apoštola Pavla môže každému z nás pomôcť zamyslieť sa nad touto otázkou. Títo muži boli horlivými Jehovovými služobníkmi. Pomery, v ktorých žili, sú v mnohom podobné našim. Ich voľba životných priorít nás môže povzbudiť, aby sme preskúmali, ako využívame svoj čas. (Mat. 28:19, 20; 2. Tim. 3:1)

PRED POTOPOU

3. V čom sú naše časy podobné Noachovým?

Ježiš poukázal na podobnosť Noachových čias s našimi. „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka,“ povedal. Ľudia „jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla“.  (Mat. 24:37–39) Dnes väčšina ľudí žije, akoby sa v blízkej budúcnosti nemalo nič stať. Nevšímajú si varovania, ktoré hlásajú Boží služobníci. Ba mnohí sa myšlienke, že by mal do ľudských záležitostí zasiahnuť Boh, posmievajú — rovnako ako sa jej posmievali ľudia za Noachových čias. (2. Petra 3:3–7) Ako Noach v takom nepriateľskom prostredí využíval svoj čas?

4. Ako Noach využíval čas, keď mu Jehova povedal, čo má robiť, a čo ho k tomu viedlo?

Keď Boh informoval Noacha o tom, že sa chystá zakročiť, a povedal mu, čo má robiť, Noach sa pustil do stavby korábu, v ktorom sa mali zachrániť ľudia i zvieratá. (1. Mojž. 6:13, 14, 22) Noach okrem toho hlásal, že sa blíži vykonanie Jehovovho rozsudku. Apoštol Peter nazval Noacha „zvestovateľom spravodlivosti“, čím poukázal na to, že Noach sa snažil pomôcť ľuďom okolo seba pochopiť vážnosť situácie. (Prečítajte 2. Petra 2:5.) Myslíš si, že by bolo rozumné, keby sa Noach a jeho rodina zamerali v živote na podnikanie, na postup po spoločenskom rebríčku alebo na nadobúdanie rôznych vymožeností? To by určite nebolo rozumné! Keďže vedeli, čo sa blíži, nedali sa takými vecami rozptyľovať.

ŽIVOTNÉ ROZHODNUTIA EGYPTSKÉHO PRINCA

5., 6. a) Na čo malo Mojžiša pravdepodobne pripraviť vzdelávanie na egyptskom dvore? b) Prečo Mojžiš nevyužil možnosti, ktoré sa mu ponúkali v Egypte?

Teraz sa pozrime na príklad Mojžiša. Bol adoptívnym synom faraónovej dcéry a vyrastal v egyptskom paláci. Ako mladého princa ho vyučovali „v celej egyptskej múdrosti“. (Sk. 7:22; 2. Mojž. 2:9, 10) Toto vzdelávanie ho malo pravdepodobne pripraviť na kariéru na faraónovom dvore. Mohol získať významné postavenie v najmocnejšej vláde tých čias a užívať si prepych, privilégiá a pôžitky, ktoré by mu také postavenie prinieslo. Zameral sa však na tieto veci?

Vďaka tomu, že v prvých rokoch života ho poučovali vlastní rodičia, určite vedel, čo Jehova sľúbil jeho predkom Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi. Mojžiš veril týmto sľubom. Istotne sa vážne zamýšľal nad svojou budúcnosťou i nad tým, ako by mohol dokázať Jehovovi svoju vernosť. Ako sa rozhodol, keď prišiel čas vybrať si, či bude egyptským princom, alebo izraelským otrokom? Čítame: „Zvolil [si] zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu.“ ​(Prečítajte Hebrejom 11:24–26.) Neskôr prijal úlohu, ktorou ho Jehova poveril, a naplno sa v živote zameral na konanie Jehovovej vôle. (2. Mojž. 3:2, 6–10) Prečo to urobil? Lebo dôveroval, že Božie sľuby sa splnia. Dospel k záveru, že nemá zmysel investovať do svojej budúcnosti v Egypte. A nemýlil sa. Tento národ  krátko nato Boh zrazil na kolená desiatimi ranami. Vidíš v tom nejaké poučenie pre dnešných oddaných Jehovových služobníkov? Ani dnes nemá zmysel zameriavať sa na kariéru a pôžitky v tomto systéme vecí, ale na prvom mieste v našom živote musí byť Jehova a služba jemu.

JEREMIÁŠ VEDEL, ČO SA STANE

7. V čom sa doba, v ktorej žil Jeremiáš, podobala našej?

Ďalším človekom, ktorý dal službu Jehovovi vo svojom živote na prvé miesto, bol Jeremiáš. Jehova ho poveril, aby ako jeho prorok kázal posolstvo súdu nad odpadlíckym Jeruzalemom a Judskom. V určitom zmysle žil aj Jeremiáš „v konečnej časti dní“. (Jer. 23:19, 20) Veľmi dobre vedel, že systém, v ktorom žije, vo svojej súčasnej podobe prestane existovať.

8., 9. a) Prečo bolo potrebné usmerniť Báruchovo zmýšľanie? b) Na čo by sme mali pamätať pri svojom plánovaní?

K čomu priviedlo Jeremiáša jeho presvedčenie? K tomu, že sa nesnažil budovať si budúcnosť v systéme odsúdenom na zánik. Aký by to vôbec malo zmysel? Jeho tajomník Báruch to však v istom období nechápal tak jasne. Preto Boh inšpiroval Jeremiáša, aby mu povedal: „Hľa, čo som postavil, to borím, a čo som zasadil, vykoreňujem, áno, celú krajinu. Ale ty, ty stále hľadáš pre seba veľké veci. Nehľadaj ďalej. Hľa, privádzam totiž nešťastie na každé telo... a ja ti dám tvoju dušu ako korisť na všetkých miestach, kam by si šiel.“ ​(Jer. 45:4, 5)

Nevieme naisto, čo boli „veľké veci“, ktoré Báruch pre seba hľadal. * Vieme však, že to bolo niečo, čo nemalo budúcnosť, niečo, čo pominulo, keď v roku 607 pred n. l. Babylončania dobyli Jeruzalem. Čo myslíš, môžeme sa z toho niečo naučiť? Pochopiteľne, zaobstarávanie životných potrieb si vyžaduje určité plánovanie. (Prísl. 6:6–11) Ale bolo by múdre investovať veľa času a energie do plánov, ktoré nemajú budúcnosť? Je pravda, že Jehovova organizácia neprestáva plánovať výstavbu nových sál Kráľovstva, budov odbočiek a ďalších teokratických objektov. Ale tieto plány majú budúcnosť, lebo ich účelom je podporiť záujmy Kráľovstva. Všetci členovia Jehovovho ľudu by pri svojom plánovaní mali mať rovnaké priority. Ako je to s tebou? Si si istý, že ‚stále hľadáš najprv kráľovstvo a Jehovovu spravodlivosť‘? (Mat. 6:33)

„POVAŽUJEM TO ZA MNOŽSTVO SMETÍ“

10., 11. a) O čo sa Pavol usiloval, kým sa nestal kresťanom? b) Prečo sa Pavlove ciele úplne zmenili?

10 A napokon sa zamyslime nad príkladom Pavla. Skôr ako sa stal kresťanom, črtala sa pred ním zdanlivo sľubná budúcnosť. Židovský zákon študoval u jedného z najslávnejších učiteľov tých čias. Od židovského veľkňaza dostal veľké právomoci. A v judaizme robil väčšie pokroky než mnoho jeho súčasníkov. (Sk. 9:1, 2; 22:3; 26:10; Gal. 1:13, 14) No to všetko sa zmenilo, keď si uvedomil, že Jehova už Židom ako národu nežehná.

11 Pavol pochopil, že z Jehovovho hľadiska nemá kariéra v židovskom systéme žiadnu cenu, keďže ten systém nemal budúcnosť. (Mat. 24:2) Povedal dokonca, že v porovnaní s jeho novým, jasnejším porozumením Božích predsavzatí  a s výsadou konať kresťanskú službu je preňho to, čo ako farizej považoval za dôležité, iba „množstvo smetí“. Pavol zanechal ciele, ktoré chcel dosiahnuť v judaizme, a zvyšok života na zemi venoval zvestovaniu dobrého posolstva. (Prečítajte Filipanom 3:4–8, 15; Sk. 9:15)

PRESKÚMAJ SVOJE PRIORITY

12. Na čo sa Ježiš zameral po krste?

12 Noach, Mojžiš, Jeremiáš, Pavol i mnohí ďalší venovali väčšinu svojho času a energie službe Jehovovi. Sú pre nás dobrým príkladom. Pravdaže, najvýznamnejším oddaným služobníkom Jehovu je Ježiš. (1. Petra 2:21) Po krste strávil zvyšok svojho pozemského života tým, že zvestoval dobré posolstvo a vzdával česť Jehovovi. Každý kresťan, ktorý uznáva Jehovu za svojho Pána, by teda mal dospieť k logickému záveru, že služba Jehovovi má byť v jeho živote na prvom mieste. Dospel si k tomuto záveru? Ako teda môžeš zladiť snahu dosahovať teokratické ciele so snahou plniť si iné povinnosti? (Prečítajte Žalm 71:15; 145:2.)

13., 14. a) Čo sú všetci kresťania povzbudzovaní zvážiť? b) Aké uspokojenie môžu pociťovať členovia Božieho ľudu?

13 Jehovova organizácia už roky povzbudzuje kresťanov, aby s modlitbami zvážili, či nemôžu slúžiť ako priekopníci. Niektorým verným Jehovovým služobníkom okolnosti z rôznych dôvodov nedovoľujú venovať zvestovaniu mesačne v priemere 70 hodín. Nemusia mať preto výčitky svedomia. (1. Tim. 5:8) Ale čo ty? Naozaj nemôžeš byť priekopníkom?

14 Spomeň si, akú radosť mal Boží ľud v tohtoročnom období Pamätnej slávnosti. V marci mimoriadne opatrenie umožnilo pomocným priekopníkom vybrať si, či budú službe venovať 30, alebo 50 hodín. (Žalm 110:3) Do pomocnej priekopníckej služby sa zapojilo státisíce zvestovateľov a zbory priam žiarili výnimočnou radosťou a nadšením. Nemohol by si si zariadiť veci tak, aby si podobnú radosť zažíval častejšie? Kresťan, ktorý sa venuje priekopníckej službe, môže na konci každého dňa pociťovať veľké uspokojenie, lebo môže povedať: „Jehova, urobil som v službe tebe všetko, čo som mohol.“

15. S akým cieľom by mal mladý kresťan nadobúdať svetské vzdelanie?

15 Možno v blízkej budúcnosti vyjdeš zo školy, si zdravý a nemáš veľa povinností. Zamyslel si sa už vážne nad možnosťou stať sa pravidelným priekopníkom? Výchovní poradcovia nepochybne úprimne veria, že je v tvojom najlepšom záujme urobiť si vysokú školu a zamerať sa na kariéru. Lenže oni sa spoliehajú na sociálny a finančný systém, ktorý nemá budúcnosť. Keď sa však v živote zameriaš na teokratické ciele, budeš sa venovať niečomu skutočne hodnotnému a trvalému a napodobníš dokonalý príklad, ktorý dal Ježiš. Takéto múdre rozhodnutie ti pomôže dosiahnuť šťastie a bude ťa chrániť. Dáš ním tiež najavo svoje odhodlanie žiť v súlade s tým, že si sa oddal Jehovovi. (Mat. 6:19–21; 1. Tim. 6:9–12)

16., 17. Aké otázky vznikajú v súvislosti so svetským zamestnaním a službou Jehovovi?

16 Mnoho Božích služobníkov dnes pracuje veľa hodín, aby svojej rodine zabezpečili základné životné potreby. Ale niektorí možno pracujú viac, než je nutné. (1. Tim. 6:8) Svet obchodu sa zo všetkých síl snaží presvedčiť nás, že  nemôžeme žiť bez tých mnohých výrobkov, ktoré ponúka, či bez každého nového modelu, ktorý príde na trh. No praví kresťania nechcú, aby im poradie hodnôt určoval Satanov svet. (1. Jána 2:15–17) A ako lepšie by mohli využiť čas kresťania, ktorí sú už na dôchodku, než tým, že sa prihlásia do priekopníckej služby, a tak dajú službu Jehovovi na prvé miesto?

17 Všetci oddaní Jehovovi služobníci si môžu položiť otázky: Čo považujem v živote za najdôležitejšie? Kladiem záujmy Kráľovstva na prvé miesto? Snažím sa byť obetavý ako Ježiš? Poslúcham jeho výzvu neustále ho nasledovať? Nemohol by som vo svojom každodennom živote urobiť také úpravy, aby som mal viac času na zvestovanie o Kráľovstve alebo na iné teokratické činnosti? A aj keď mi momentálne okolnosti neumožňujú zvýšiť účasť na službe, robím obetavo všetko, čo môžem?

„CHCENIE, AKO I KONANIE“

18., 19. Čo by si mohol zaradiť do svojich modlitieb a prečo by sa taká prosba Jehovovi určite páčila?

18 Je radosť vidieť, aký horlivý je Boží ľud. Niektorí však možno po priekopníckej službe netúžia alebo sa im zdá, že nemajú potrebné schopnosti, i keď podmienky by na ňu mali. (2. Mojž. 4:10; Jer. 1:6) Čo v takom prípade? Nebol by to dobrý námet na modlitbu? Iste bol. Pavol svojim spoluveriacim povedal, že Jehova v nich „pre svoju záľubu... pôsobí tak chcenie, ako i konanie“. (Fil. 2:13) Ak ťa srdce nepodnecuje slúžiť viac, pros Jehovu, aby ti dal tak túžbu rozšíriť svoju službu, ako aj potrebné schopnosti. (2. Petra 3:9, 11)

19 Noach, Mojžiš, Jeremiáš, Pavol i Ježiš boli verní Boží služobníci. Svoj čas a sily využívali na to, aby hlásali Jehovovo varovné posolstvo. Ničím sa od toho nedali odviesť. Vieme, že koniec súčasného systému vecí je už bezprostredne blízko. Preto si my všetci, ktorí sme oddali svoj život Bohu, musíme byť istí, že robíme, čo môžeme, aby sme tieto znamenité biblické príklady napodobňovali. (Mat. 24:42; 2. Tim. 2:15) Tak budeme Jehovovi robiť radosť a zožneme bohaté požehnania. (Prečítajte Malachiáša 3:10.)

[Poznámka pod čiarou]

^ 9. ods. Pozri knihu Božie slová, ktoré nám odovzdáva Jeremiáš, strany 104 – 106.

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 21]

Ľudia nedbali na Noachovo varovanie

[Obrázok na strane 24]

Zamyslel si sa už vážne nad možnosťou stať sa pravidelným priekopníkom?