Závisť — jed, ktorý môže otráviť našu myseľ

Pociťoval ju Napoleon Bonaparte. Pociťoval ju Iulius Caesar. Pociťoval ju Alexander Veľký. Napriek tomu, že to boli mocní a slávni muži, ich srdce bolo naplnené pocitom, ktorý pôsobí ako jed. Všetci traja niekomu závideli.

„Napoleon závidel Caesarovi, Caesar závidel Alexandrovi [Veľkému] a trúfam si tvrdiť, že Alexander závidel Herkulovi, ktorý nikdy neexistoval,“ napísal anglický filozof Bertrand Russell. Závisť sa môže zmocniť kohokoľvek, bez ohľadu na to, koľko má majetku, dobrých vlastností či aký je úspešný.

Závisť je pocit nespokojnosti prameniaci z toho, že druhí sú bohatí, dobre sa im darí, majú určité výhody a podobne. Jedno odborné biblické dielo opisuje rozdiel medzi závisťou a žiarlivosťou takto: „‚Žiarlivosť‘... sa vzťahuje na túžbu mať sa tak dobre ako druhí, kým slovo ‚závisť‘ sa vzťahuje na túžbu pripraviť druhého o to, čo má.“ Závistlivý človek nielen nepraje druhým to, čo je ich, ale chce im to vziať.

Bude múdre, keď preskúmame, ako sa v nás závisť môže vyvinúť a k čomu môže viesť. Potrebujeme vedieť najmä to, čo môžeme robiť, aby neovládla náš život.

POSTOJ, KTORÝ MÔŽE ROZDÚCHAVAŤ ZÁVISŤ

Nedokonalí ľudia majú ‚sklon k závisti‘, no rôzne činitele ho môžu ešte zosilniť. (Jak. 4:5) O jednom z nich apoštol Pavol napísal: „Nestaňme sa sebeckými tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ ​(Gal. 5:26) Sklon k závisti vyplývajúci z našej nedokonalosti sa môže ešte zhoršiť súperením. Dvaja kresťania, Cristina a José, * to môžu potvrdiť.

Cristina, ktorá je pravidelná priekopníčka, hovorí: „Často sa prichytím pri tom, že na druhých hľadím so závisťou. Porovnávam to, čo majú, s tým, čo ja nemám.“ Raz Cristina a jej manžel Eric pozvali na obed manželov, ktorí mali výsadu slúžiť v krajskej službe. Keďže oba páry boli približne v rovnakom veku a v minulosti mali podobné výsady služby, Cristina vyhŕkla: „Aj môj manžel je starší! Ako to, že vy ste v krajskej službe a my nie sme nič?“ Závisť rozdúchavaná súťaživým postojom ju zaslepila, takže nevidela, koľko dobrej práce s manželom robia, a začala byť nespokojná so svojím životom.

José túžil slúžiť v zbore ako služobný pomocník. Keď videl, že druhí sú vymenovaní a on nie, začal im závidieť a prechovával nepriateľské pocity ku koordinátorovi rady starších. „Závisť spôsobila, že som v sebe začal živiť nenávisť k tomu  bratovi a nesprávne si vysvetľovať jeho pohnútky,“ priznáva. „Keď závisť ovládne váš život, začnete sa sústrediť iba na seba a nedokážete jasne uvažovať.“

POUČME SA Z BIBLICKÝCH PRÍKLADOV

V Biblii sa nachádza veľa výstražných príkladov. (1. Kor. 10:11) Z niektorých vidieť nielen to, ako sa závisť vyvíja, ale aj ako otrávi myseľ tých, ktorí sa ňou dajú ovládnuť.

Napríklad Kain, prvorodený syn Adama a Evy, sa nahneval, keď Jehova prijal Ábelovu obeť, ale jeho nie. Kain mohol situáciu napraviť, ale závisť ho natoľko zaslepila, že svojho brata zabil. (1. Mojž. 4:4–8) Nie div, že v Biblii sa o ňom hovorí ako o tom, „ktorý pochádzal z toho zlého“, Satana! (1. Jána 3:12)

Desať Jozefových bratov závidelo Jozefovi blízky vzťah s otcom. Ich nenávisť vzrástla, keď im Jozef porozprával svoje prorocké sny. Dokonca ho chceli zabiť. Nakoniec ho predali ako otroka a neľútostne oklamali svojho otca, že je mŕtvy. (1. Mojž. 37:4–11, 23–28, 31–33) O niekoľko rokov svoj hriech priznali, keď jeden druhému hovorili: „Nepochybne sme vinní kvôli nášmu bratovi, lebo sme videli tieseň jeho duše, keď si vyprosoval súcit od nás, ale my sme nepočúvali.“ ​(1. Mojž. 42:21; 50:15–19)

V Kórachovi, Dátanovi a Abirámovi sa závisť zrodila, keď začali porovnávať svoje výsady s výsadami Mojžiša a Árona. Obvinili Mojžiša, že ‚sa hrá na knieža‘ a povyšuje nad iných. (4. Mojž. 16:13) To nebola pravda. (4. Mojž. 11:14, 15) Mojžiša vymenoval sám Jehova. Títo vzbúrenci však závideli Mojžišovi jeho postavenie. Napokon sa závisť stala príčinou toho, že ich Jehova zničil. (Žalm 106:16, 17)

Kráľ Šalamún bol svedkom toho, ako ďaleko môže závistlivý človek zájsť. Žena, ktorej zomrelo novonarodené dieťa, sa pokúšala podviesť svoju spolubývajúcu a presvedčiť ju, že mŕtve dieťa patrí jej. Nasledoval súdny proces, pri ktorom táto klamárka dokonca súhlasila s tým, aby bolo žijúce dieťa usmrtené. Šalamún sa však postaral o to, aby sa dieťa dostalo do rúk skutočnej matky. (1. Kráľ. 3:16–27)

Závisť môže mať zničujúce následky. Z uvedených biblických príkladov vidieť, že môže viesť k nenávisti, nespravodlivosti a vražde. Ani v jednom prípade obeť neurobila nič, čím by si zaslúžila také zaobchádzanie. Môžeme nejako zabrániť tomu, aby závisť ovládla náš život? Aký protijed existuje na závisť?

ÚČINNÝ PROTIJED

Pestuj lásku a bratskú náklonnosť. Apoštol Peter kresťanov nabádal: „Keď ste si očistili duše poslušnosťou k pravde, ktorej výsledkom je nepokrytecká  bratská náklonnosť, milujte sa navzájom vrúcne zo srdca.“ ​(1. Petra 1:22) A o tom, aká je láska, apoštol Pavol napísal: „Láska je zhovievavá a láskavá. Láska nie je žiarlivá, nevystatuje sa, nenadúva sa, nespráva sa neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy.“ ​(1. Kor. 13:4, 5) Keď si v srdci pestujeme takú lásku k druhým, určite to potlačí akýkoľvek sklon k závisti. (1. Petra 2:1) Jonatán nezávidel Dávidovi, naopak, ‚miloval ho ako svoju dušu‘. (1. Sam. 18:1)

Vyhľadávaj spoločnosť zbožných ľudí. Skladateľ 73. žalmu závidel zlým, ktorí žili bezstarostným životom v blahobyte. No svoju závisť premohol, keď vošiel „do veľkolepej Božej svätyne“. (Žalm 73:3–5, 17) Spoločnosť spoluveriacich mu pomohla, aby videl požehnania plynúce z toho, že ‚sa približuje k Bohu‘. (Žalm 73:28) Ak sa pravidelne stretávame so spoluveriacimi na kresťanských zhromaždeniach, môže to mať na nás rovnaký vplyv.

Usiluj sa konať dobro. Keď Boh videl, že v Kainovi sa rozvinula závisť a nenávisť, povedal mu: ‚Obráť sa robiť dobre.‘ (1. Mojž. 4:7) Ako môžu „robiť dobre“ kresťania? Ježiš povedal, že musíme „milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou“ a ‚svojho blížneho ako sami seba‘. (Mat. 22:37–39) Účinným protijedom na pocit závisti je spokojnosť vyplývajúca z toho, že svoj život sústredíme na službu Jehovovi a pomoc druhým. Keď sa horlivo zapájame do diela zvestovania o Kráľovstve a robenia učeníkov, je to vynikajúci spôsob, ako slúžiť Bohu a blížnym, a prináša nám to „Jehovovo požehnanie“. (Prísl. 10:22)

‚Raduj sa s tými, ktorí sa radujú.‘ (Rim. 12:15) Ježiš sa radoval z úspechu svojich učeníkov a povedal, že vo zvestovateľskom diele dosiahnu ešte viac ako on. (Luk. 10:17, 21; Ján 14:12) My Jehovovi služobníci sme jednotní, preto ak sa niekomu niečo podarí, tešíme sa z toho všetci. (1. Kor. 12:25, 26) Teda keď je niekomu zverená väčšia zodpovednosť, radujme sa a nezáviďme mu.

NIE JE TO ĽAHKÝ BOJ!

Boj so závisťou môže byť dlhý. Cristina pripúšťa: „Stále mám silný sklon k závisti. Hoci tento pocit neznášam, stále vo mne je a musím ho potláčať.“ José zvádza podobný boj. Hovorí: „Jehova mi pomohol vážiť si dobré vlastnosti koordinátora rady starších. Bez dobrého vzťahu k Bohu by sa mi to nepodarilo.“

Závisť patrí ku ‚skutkom tela‘ a každý kresťan by mal proti nej bojovať. (Gal. 5:19–21) Keď nedovolíme, aby nás závisť ovládala, budeme šťastnejší a rozradostníme nášho nebeského Otca, Jehovu.

[Poznámka pod čiarou]

^ 7. ods. Mená boli zmenené.

[Obrázok na strane 17]

‚Raduj sa s tými, ktorí sa radujú‘