V CENTRE RÍMA STOJÍ VÍŤAZNÝ OBLÚK, KTORÝ CHODIA OBDIVOVAŤ ĽUDIA Z CELÉHO SVETA. BOL POSTAVENÝ NA POČESŤ TITA, JEDNÉHO Z OBĽÚBENÝCH RÍMSKYCH CISÁROV.

Na tomto oblúku sú dva veľké reliéfy, ktoré zobrazujú jednu známu historickú udalosť. Menej známa je však zaujímavá súvislosť medzi týmto víťazným oblúkom a Bibliou. Titov oblúk je totiž nemým svedkom pozoruhodnej presnosti biblického proroctva.

ODSÚDENÉ MESTO

Na začiatku prvého storočia n. l. siahala Rímska ríša od Británie a Galie (dnešné Francúzsko) až po Egypt. V tomto období zažívala nebývalú stabilitu a prosperitu. No jedna vzdialená provincia bola pre Rím neustálym zdrojom problémov — bola to nepokojná Judea.

V diele Encyclopedia of Ancient Rome sa píše: „Len málo území pod nadvládou Rímskej ríše malo takú veľkú nevraživosť voči Rímu ako Judea. A táto nevraživosť bola vzájomná. Židia nenávideli týchto cudzincov, ktorí nad nimi vládli a ignorovali ich tradície. A podľa Rimanov boli Židia tvrdohlaví, a preto ich utláčali.“ Mnohí Židia dúfali, že príde Mesiáš, ktorý ich zbaví nenávidenej rímskej nadvlády a obnoví zlatú éru Izraela. No Ježiš Kristus v roku 33 n. l. vyhlásil, že Jeruzalem bude zničený.

Ježiš povedal: „Prídu na teba dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov a obkľúčia ťa a zo všetkých strán ťa budú tiesniť; teba a tvoje deti uprostred teba zrazia k zemi a nenechajú v tebe kameň na kameni.“ (Lukáš 19:43, 44)

Z týchto slov boli Ježišovi učeníci zrejme zmätení. O dva dni neskôr pri pohľade na jeruzalemský chrám jeden z nich zvolal: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké budovy!“ Niektoré kamene, z ktorých bol postavený chrám, boli údajne 11 metrov dlhé, 5 metrov široké a 3 metre vysoké. No Ježiš odpovedal: „Čo sa týka toho, na čo sa pozeráte, prídu dni, keď tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.“ (Marek 13:1; Lukáš 21:6)

Ďalej im Ježiš povedal: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ (Lukáš 21:20, 21) Splnili sa Ježišove slová?

ZNIČENIE MESTA

Prešli roky a Judea stále trpela pod rímskou nadvládou. A keď sa v roku 66 n. l. rímsky miestodržiteľ Judey Gessius Florus zmocnil peňazí z posvätnej chrámovej pokladnice, pre Židov to už bolo priveľa. Židovskí bojovníci vtrhli do Jeruzalema, pozabíjali celú rímsku posádku a vyhlásili nezávislosť od Ríma.

Asi o tri mesiace neskôr pochodovalo proti Jeruzalemu viac ako 30 000 rímskych vojakov pod vedením Cestia Galla, aby potlačili vzburu. Rimania  rýchlo prenikli do mesta a začali podkopávať vonkajší chrámový múr. No zrazu bez akéhokoľvek zjavného dôvodu odtiahli. Židovskí vzbúrenci boli nadšení a začali Rimanov prenasledovať. Keď obe bojujúce strany odišli z mesta, kresťania, ktorí dbali na Ježišovo varovanie, utiekli z Jeruzalema na vrchy za riekou Jordán. (Matúš 24:15, 16)

V nasledujúcom roku Rimania pod vedením generála Vespaziána a jeho syna Tita obnovili ťaženie proti Judei. No krátko po tom, ako cisár Nero v roku 68 n. l. zomrel, sa Vespazián vrátil do Ríma, aby si zabezpečil trón. Velením nad 60 000 rímskymi vojakmi, s ktorými mal potlačiť vzburu v Judei, poveril svojho syna Tita.

V júni roku 70 n. l. Titus nariadil svojim vojakom, aby postínali stromy na judskom vidieku a postavili okolo Jeruzalema sedemkilometrovú hradbu z ostrých kolov. Asi o tri mesiace bolo mesto i s chrámom vyplienené a vypálené. Rimania v ňom nenechali kameň na kameni, presne tak, ako to predpovedal Ježiš. (Lukáš 19:43, 44) Podľa jedného odhadu „v Jeruzaleme a na ostatnom území Judey zahynulo 250-tisíc až 500-tisíc ľudí“.

VEĽKOLEPÝ TRIUMF

V roku 71 n. l. sa Titus vrátil z víťazného boja do Ríma, kde ho nadšene vítali. Celé mesto oslavovalo a bol to jeden z najveľkolepejších víťazných sprievodov, aké Rím zažil.

Ľudia žasli nad nesmiernym bohatstvom, ktoré niesol sprievod, prechádzajúci rímskymi ulicami. Boli úplne unesení, keď videli ukoristené lode, alegorické vozy zobrazujúce vojnové scény a vzácne predmety z jeruzalemského chrámu.

V roku 79 n. l. Titus nahradil na cisárskom tróne svojho otca Vespaziána. No už o dva roky neskôr náhle zomrel. Titov brat Domicián, ktorý sa stal cisárom po ňom, postavil na jeho pamiatku víťazný oblúk.

VÍŤAZNÝ OBLÚK DNES

Vítazný oblúk v súčasnosti

Každý rok sa na Titov oblúk prichádzajú pozrieť státisíce ľudí, ktorí navštívia Forum Romanum. Pre niektorých je to majstrovské umelecké dielo, pre iných je oslavou Rímskej ríše a pre ďalších je smutnou pripomienkou zničenia Jeruzalema a jeho chrámu.

Pre tých, ktorí si radi čítajú Bibliu, má Titov oblúk ešte väčší význam. Je nemým svedkom spoľahlivosti a presnosti biblických proroctiev, ktoré pochádzajú od Boha. (2. Petra 1:19–21)