Každý rok začiatkom júla priplávajú k južnému pobrežiu brazílskeho štátu Santa Catarina samice veľryby južnej (Eubalaena australis). Putujú sem zo subantarktickej oblasti vzdialenej tisíce kilometrov, aby v miestnych plytkých vodách porodili a dojčili mláďatá. Miestni ľudia i turisti chodia v období niekoľkých mesiacov na pláže a útesy, aby sa potešili pohľadom na to, ako veľrybie matky a ich mláďatá oddychujú a šantia vo vode. *

Obrovský morský akrobat

Samice môžu merať až 16 metrov, čo je približne dĺžka kĺbového autobusu, a vážiť až 80 ton! Masívne telo týchto veľrýb je zväčša čierne, niekedy majú na bruchu biele škvrny. Ich obrovská hlava tvorí štvrtinu dĺžky ich tela. Tlama je klenutá a má pretiahnutý tvar. Na rozdiel od iných druhov veľrýb nemajú chrbtovú plutvu. Keď veľryby plávajú, pohybujú svojím širokým a hlboko vykrojeným chvostom zhora nadol, a nie zo strany na stranu ako ryby. Na zmenu smeru používajú prsné plutvy. Podobným spôsobom menia smer aj lietadlá.

Je zaujímavé, že napriek svojim gigantickým rozmerom sú veľryby rodu Eubalaena pomerne obratné — predvádzajú neuveriteľné akrobatické kúsky. Môžete ich zbadať, ako dlho „plachtia“ s chvostom vystrčeným z vody alebo ako ním prudko plieskajú o hladinu, či ako sa vymrštia do vzduchu, urobia obrat a dopadnú do vody. Vzniknutý „gejzír“ vody možno vidieť už z diaľky.

Charakteristické znaky

Tieto veľryby majú na hlave celý rad belavých alebo až žltkastých rohovinových výrastkov — stvrdnutých miest na  koži. Výrastky sú porastené kolóniami malých kôrovcov, fúzonôžok, občas prezývaných „veľrybie vši“. Výskumníčka Karina Grochová, koordinátorka brazílskeho programu na pomoc veľrybám (Brazilian Right Whale Project), vysvetľuje: „Rozmiestnenie týchto výrastkov je na každej veľrybe jedinečné, tak ako odtlačky prstov u ľudí, čo nám umožňuje identifikovať každú veľrybu. Fotíme si jednotlivé vzory, keď veľryby priplávajú k nášmu pobrežiu, a vytvárame si databázu.“

Biológovia tvrdia, že je náročné zistiť vek uhynutej veľryby tohto druhu, pretože nemá zuby. Odhadujú, že sa dožíva v priemere 65 rokov. *

Zvláštne stravovacie návyky

Veľryby sa živia drobučkými kôrovcami. Na oboch stranách hornej čeľuste majú stovky kostíc pokrytých jemnými chĺpkami, ktoré im slúžia ako filtračné zariadenie. Keď veľryba pláva s otvorenou tlamou, do hrebeňovitých kostíc sa jej zachytáva potrava. Denne takto skonzumuje aj dve tony týchto drobných kôrovcov.

Veľryba južná sa počas leta, na prelome januára a februára, kŕmi vo vodách v okolí Antarktídy a ukladá si zásoby tuku. Hrubá vrstva tuku jej poskytuje vynikajúcu ochranu pred chladom a slúži aj ako zásoba energie počas migrácie.

Prečo boli obľúbeným terčom lovcov veľrýb?

V 18. storočí začali lovci veľrýb tento druh nadmerne loviť na celej južnej pologuli. Boli považované za tie „pravé“ veľryby na lovenie. Dôvod? Neplávajú príliš rýchlo, a tak boli ľahkou korisťou dokonca aj pre lovcov v chatrných drevených člnoch, ktorí boli vyzbrojení iba ručnou harpúnou. Okrem toho na rozdiel od iných veľrýb zostáva ich mŕtve telo pre mimoriadne veľké množstvo tuku plávať na hladine. Vďaka tomu ich lovci mohli ľahko ťahať k brehu.

Navyše v tom čase boli kostice a veľrybí tuk významným obchodným artiklom. Veľrybí tuk sa používal ako palivo do pouličných lámp a ako mastivo. Kostice sa používali na výrobu takých vecí ako korzety, jazdecké bičíky alebo výstuž dáždnika. Faktom je, že peniaze získané predajom kostíc z jedinej veľryby pokryli náklady celej veľrybárskej výpravy!

Začiatkom 20. storočia nadmerný lov spôsobil, že populácia veľryby južnej dramaticky poklesla a už nebolo možné uživiť sa jej lovom. Poslednú veľrybársku základňu v Brazílii zatvorili v roku 1973. Hoci populácia niektorých druhov pozvoľna narastá, iným druhom ešte stále hrozí vyhynutie.

Veľryba južná je nádherným príkladom zložitosti a rozmanitosti života na zemi. Svedčí o úžasnej múdrosti a moci toho, kto vytvoril všetko živé, Veľkého Projektanta, Boha Jehovu. (Žalm 148:7)

^ 2. ods. Ďalšie miesta, kde veľryby privádzajú na svet mláďatá, sú plytké pobrežné vody Argentíny, Austrálie, Južnej Afriky a Uruguaja a okolie Aucklandských ostrovov.

^ 8. ods. Vedci zaraďujú k rodu Eubalaena viacero druhov veľrýb. Okrem veľryby južnej (Eubalaena australis), ktorá žije na južnej pologuli, tam patrí veľryba čierna (Eubalaena glacialis) a veľryba severná (Eubalaena japonica), ktoré žijú na severnej pologuli.