KRAJINA medzi riekami, Transoxánia, Tatársko, Turkestan. Počas dejín sa na označenie dnešného Uzbekistanu — „krajiny Uzbekov“ — používalo veľa názvov. Uzbecké mestá boli v 15. storočí dôležitou zastávkou obchodníkov cestujúcich po Hodvábnej ceste, čo bola sieť ciest, ktoré spájali Čínu so Stredozemím. Dnes je hlavnou zložkou uzbeckého obchodu s textilom bavlna. Predávajú sa tu tiež nádherné koberce vyrobené z bavlny, vlny alebo hodvábu.

Uzbeckú kultúru v minulosti ovplyvňovali mnohé národy. Horami a púšťami Uzbekistanu pochodovali slávni dobyvatelia a ich mocné vojská. Patrili k nim Džingischán, Alexander Veľký, ktorý tu stretol svoju milovanú Roxanu, a Tímúr (známy aj ako Tamerlán), ktorý sa v tejto oblasti narodil a bol vládcom jednej z najrozľahlejších ríš všetkých čias.

Tradičný odev

Scenériu moderných miest v Uzbekistane zdobia majestátne farebné monumenty s kopulami pokrytými modrými dlaždicami. Viaceré z týchto budov slúžia ako školy.

 Hodvábna cesta. Táto sieť ciest mala od prvého storočia n. l. až do otvorenia morskej cesty do Indie na konci 15. storočia dôležité postavenie vo svete obchodu. Hodvábna cesta prechádzala aj územím dnešného Uzbekistanu.

Výroba hodvábnych kobercov

Aralské jazero. Toto jazero, ktoré bolo kedysi štvrtým najväčším jazerom na svete, dnes mizne, pretože sa nadmerne využíva na zavlažovanie. Uzbekistan sa v spolupráci s inými krajinami strednej Ázie usiluje tento problém riešiť.

Meniaca sa abeceda. Na území Uzbekistanu sa hovorí viacerými jazykmi. Po jeho dobytí moslimami v ôsmom storočí sa tu začalo písať arabským písmom. Keď sa krajina stala súčasťou Sovietskeho zväzu, bola prijatá latinka, no tá bola na konci 30. rokov minulého storočia nahradená azbukou. V roku 1993 bolo zákonne uznané uzbecké písmo, ktorého základ tvorí latinka.

Stánok so sušeným ovocím