EURÓPSKI pozorovatelia už dlho obdivujú pestrofarebné babôčky bodliakové (Vanessa cardui). Ale čo sa s týmito motýľmi stane vždy na konci leta? Zahynú s nástupom chladného počasia? Najnovšie výskumy o nich odhaľujú niečo pozoruhodné. Tieto motýle sa každoročne vydávajú na dlhú cestu medzi severnou Európou a Afrikou.

Výskumníci porovnali výsledky sofistikovaného radaru s tisícami pozorovaní, ktoré nahlásili dobrovoľníci z rôznych častí Európy. Zistili, že na konci leta milióny babôčok bodliakových migrujú na juh. Keďže letia vo výške viac než 500 metrov nad zemou, ľudia ich sotva môžu spozorovať. Motýle čakajú na priaznivý vietor, ktorý im umožňuje letieť do Afriky priemernou rýchlosťou 45 kilometrov za hodinu. Ich každoročná migrácia, ktorá sa začína ďaleko na severe, pri okraji Arktídy, a končí sa až v tropickej západnej Afrike, je dlhá až 15 000 kilometrov. To je takmer dvojnásobok vzdialenosti, ktorú preletí severoamerický danaus sťahovavý. Babôčke bodliakovej trvá šesť generácií, kým absolvuje celú cestu tam a späť.

Profesorka Jane Hillová, ktorá pracuje na Univerzite v Yorku v Anglicku, vysvetľuje: „Babôčka bodliaková je stále v pohybe, stále sa rozmnožuje a sťahuje z miesta na miesto.“ Týmto spôsobom sa celá populácia týchto motýľov každý rok presunie zo severnej Európy do Afriky a naspäť.

„Tento drobučký tvor, vážiaci menej ako gram a s mozgom veľkosti špendlíkovej hlavičky, ktorý nemá možnosť učiť sa od starších, skúsenejších jedincov, podniká impozantnú medzikontinentálnu migráciu,“ hovorí Richard Fox, ktorý je manažérom prieskumu v organizácii na ochranu motýľov s názvom Butterfly Conservation. O týchto motýľoch sa „kedysi myslelo, že sú slepo unášané vetrom v ústrety smrti v chladnej britskej zime, bez nádeje, že by mohli vo svojom evolučnom vývoji postúpiť ďalej,“ dodáva Richard Fox. No táto štúdia „ukázala, že babôčky bodliakové sú inteligentnými cestovateľmi“.