AK STE SA sklamali v organizovanom náboženstve alebo ste ho zavrhli ako niečo nepodstatné, nie ste sami. Počet ľudí, ktorí sa rozhodli, že nebudú časťou organizovaného náboženstva, dnes prudko rastie.

Niektorí opustili organizované náboženstvo preto, lebo sú presvedčení, že je živnou pôdou pre pokrytectvo a neznášanlivosť. Iní považujú za príliš zložité dodržiavať určitú formu uctievania. A ďalší si myslia, že organizované náboženstvo sa len zbytočne stavia medzi Boha a jeho ctiteľov. Čo o organizovanom náboženstve učí Biblia?

Boží priatelia v staroveku a uctievanie

V Biblii je jasne opísané, ako uctievali Boha starovekí patriarchovia, medzi ktorých patril Abrahám, Izák a Jakob. Napríklad pri jednej príležitosti Boh povedal: „Lebo som sa s [Abrahámom] zoznámil, aby prikázal svojim synom a svojej domácnosti po sebe, aby sa držali Jehovovej cesty a tak konali spravodlivosť a súd.“ (1. Mojžišova 18:19) Abrahám bol Božím priateľom, a preto mal so Stvoriteľom blízky osobný vzťah. Uctieval ho však aj spoločne so svojou domácnosťou. Podobne aj iní patriarchovia, ktorí boli Božími priateľmi, uctievali Boha vo väčších skupinách, zvyčajne s najbližšími členmi rodiny, vzdialenejšími príbuznými, ako aj so služobníctvom.

Po čase Boh žiadal, aby sa starovekí Izraeliti, a neskôr aj raní kresťania, pri uctievaní zhromažďovali. (3. Mojžišova 23:2, 4; Hebrejom 10:24, 25) Na týchto organizovaných stretnutiach spievali, čítali z Písiem a spoločne sa modlili. (Nehemiáš 8:1–8; Kolosanom 3:16) V súlade s Písmami viedla zbor pri uctievaní skupina spôsobilých mužov. (1. Timotejovi 3:1–10)

Výhody organizovaného uctievania Boha

Na základe týchto vzorov z Biblie je rozumné usudzovať, že aj dnes Boh očakáva, že ho jeho priatelia budú uctievať organizovaným spôsobom. Takéto uctievanie v zbore má svoje výhody.

Napríklad v Biblii je úprimný ctiteľ Boha prirovnaný k človeku, ktorý ide po úzkej ceste, alebo k tomu, kto beží preteky. (Matúš 7:14; 1. Korinťanom 9:24–27) Keď beží dlho a v náročnom teréne, ľahko sa môže unaviť a nakoniec vzdať. No ak ho druhí povzbudzujú, často prekoná sám seba a beží ďalej. Rovnako aj duchovne zmýšľajúci človek si môže napriek ťažkostiam udržať blízky vzťah k Bohu, ak ho povzbudzujú ďalší spoluveriaci.

To nám pomáha pochopiť slová z Biblie zapísané v Hebrejom 10:24, 25: „Dbajme jedni o druhých, aby sme sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom, a neopúšťajme svoje zhromaždenia.“ Teda v Písme  je uvedené, že praví ctitelia budú uctievať Boha ako bratia a sestry, pričom budú tvoriť jeden celok ako obrazné telo.

Mali by ste odmietať všetky organizované náboženstvá?

V Biblii čítame, že členov zboru spájajú putá lásky a pokoja. Napríklad v Efezanom 4:2, 3 sú praví ctitelia nabádaní, aby konali „s celou pokorou mysle a miernosťou, so zhovievavosťou, aby... sa navzájom znášali v láske, vážne sa usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“. Ako by ste mohli konať v súlade s týmto nabádaním, keby ste uctievali Boha individuálne, oddelene od ostatných?

Božou vôľou je, aby praví ctitelia neboli len akousi nesúdržnou skupinou duchovne zmýšľajúcich jednotlivcov, ale aby tvorili zomknutú komunitu veriacich. Biblia ich nabáda, aby hovorili súhlasne, aby neboli medzi nimi rozdelenia a aby boli „pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia“. (1. Korinťanom 1:10) Tieto slová by nemali zmysel, keby Boh chcel, aby ho ľudia uctievali samostatne len ako jednotlivci.

Biblia teda jasne ukazuje, že práve organizovaný spôsob uctievania Boh prijíma. A organizované náboženstvo opísané v Biblii, to, ktoré Boh schvaľuje, vám môže pomôcť úplne uspokojiť duchovné potreby. (Matúš 5:3)

Je pravda, že mnohé organizované náboženstvá sú vinné z pokrytectva a nespočetných ohavných činov. To však neznamená, že by ste mali zavrhnúť každé organizované náboženstvo. Na zemi musí existovať náboženstvo, ktorého členovia sú organizovaní s cieľom prejavovať lásku všetkým ľuďom — organizovaní s cieľom vyučovať druhých o Božích morálnych zásadách. Takéto náboženstvo vám môže pomôcť vypestovať si pravú vieru. V Biblii možno nájsť poznávacie znaky, podľa ktorých sa dá zistiť, aké organizované uctievanie Boh schvaľuje.