Bolo by ťažké dôverovať knihe, v ktorej by sa našli nepresnosti. Predstavte si, že by sa dnes v nejakej dejepisnej knihe písalo, že druhá svetová vojna bola v 19. storočí, alebo by bol v nej americký prezident označený za kráľa. Nevzbudili by takéto nepresnosti vo vašej mysli pochybnosti, či je táto kniha spoľahlivá?

NIKOMU sa nikdy nepodarilo úspešne spochybniť historickú presnosť Biblie. Biblia hovorí o skutočných ľuďoch a skutočných udalostiach.

Ľudia.

Kritici Biblie spochybňovali existenciu Pontského Piláta, rímskeho miestodržiteľa Judey, ktorý vydal Ježiša, aby bol pribitý na kôl. (Matúš 27:1–26) V roku 1961 sa však v prístavnom meste Cézarea na pobreží Stredozemného mora našiel kameň s vyrytým nápisom, ktorý dokazoval, že Pilát bol kedysi vládcom Judey.

Do roku 1993 neexistoval mimobiblický dôkaz, ktorý by podporil historickosť Dávida, odvážneho mladého pastiera, ktorý sa neskôr stal izraelským kráľom. V tom roku však archeológovia našli v severnom Izraeli čadičový kameň datovaný do deviateho storočia pred n. l., o ktorom odborníci hovoria, že obsahuje slová „Dávidov dom“ a „kráľ Izraela“.

Udalosti.

Až donedávna mnohí učenci spochybňovali biblickú správu o bitkách medzi Edomčanmi a Izraelitmi v časoch Dávida. (2. Samuelova 8:13, 14) Tvrdili, že Edomčania boli v tom čase spoločnosťou pastierov a neboli natoľko organizovaní a mocní, aby mohli ohrozovať Izrael. Hrozbou sa stali až omnoho neskôr. Ale nedávne vykopávky potvrdzujú, že „Edomčania boli vyspelou spoločnosťou stáročia predtým [ako sa myslelo], čo je v súlade s Bibliou,“ píše sa v jednom článku v časopise Biblical Archaeology Review.

Správne tituly.

Počas 16 storočí, keď sa písala Biblia, sa na svetovej scéne vystriedalo mnoho vládcov. Keď sa Biblia zmieňuje o nejakom vládcovi, zakaždým používa správny titul. Napríklad správne označuje Herodesa Antipa za ‚oblastného vládcu‘ a Gallia za ‚prokonzula‘. (Lukáš 3:1; Skutky 18:12) V Ezdrášovi 5:6 sa píše o Tattenajovi, miestodržiteľovi perzskej provincie „za Riekou“, riekou Eufrates. Na jednej minci zo štvrtého storočia pred n. l. je podobne opísaný perzský miestodržiteľ Mazaeus, keď je označený za vládcu provincie „za Riekou“.

Presnosť v zdanlivo nie až tak dôležitých detailoch netreba podceňovať. Ak môžeme dôverovať pisateľom Biblie aj v detailoch, o čo viac by sme mali dôverovať aj ďalším veciam, o ktorých písali!