Prečo Afrika tak veľmi trpí?

JAKOB má 42 rokov a je chorý. Má aids. Nakazil aj svoju manželku. „Manželka vie, že to dostala odo mňa,“ priznáva Jakob.

No ako sa Jakob nakazil osudným vírusom? Hovorí: „Žil som sám v Harare a jazdil som zo Zambie cez Zimbabwe až dole do Botswany a Svazijska. Moja manželka žila s deťmi v Manicalande [v Zimbabwe]. A my vodiči robíme niektoré veci, pri ktorých by sme mali byť opatrnejší.“

Epidémia promiskuity

V Afrike sa dnes aids šíri hlavne sexuálnou promiskuitou. Jednoducho povedané, „pravidlá sexuálneho správania z väčšej časti padli“, vysvetľuje výskumníčka Dawn Mokhobová. Časopis African Affairs uvádza, že „v subsaharskej Afrike sa prikladá veľký význam deťom, no veľmi malý význam manželstvu. Sexuálne styky mimo manželstva... sa príliš neodsudzujú, aj keď vedú k ťarchavosti.“ Podľa časopisu Nature sa typická cesta, ktorou sa uberá nákaza, začína prostitúciou. V správe sa hovorí: „Prostitútky zasievajú semeno nákazy do väčšiny monogamných manželiek prostredníctvom stykov s manželmi, ktorí pestujú promiskuitu.“

Len máloktorí sú ochotní zmeniť svoje správanie. Panos Document o aidse v Afrike opisuje nasledujúcu skúsenosť lekára výskumníka v Zaire: „V jeden večer po ukončení práce na krvných testoch vo vidieckej oblasti si vyšli kolegovia lekári s nejakými miestnymi dievčatami. Spali s nimi a len jeden z nich použil kondóm.“ Keď sa ich spýtal na riziko, „smiali sa a hovorili, že človek si nemusí prestať užívať život len preto, že by mohol ochorieť“. Áno, príležitostný sexuálny styk považujú mnohí za „užívanie si“ — za vzrušenie, zábavu.

Tak ako v mnohých iných častiach sveta, aj tu má sklon k promiskuite najmä mládež. Nedávny prieskum medzi 377 mladými v Južnej Afrike ukázal, že vyše 75 percent z nich malo sexuálny styk. Podobne si istý misionár na juhu strednej Afriky všimol, že je tam „málo 15-ročných dievčat, ktoré nie sú tehotné“. Dodáva: „Vidíte mladé, slobodné dievča a pomyslíte si: ‚Budúci rok o tomto čase bude ťarchavá.‘“

 V Afrike však prispeli k rozšíreniu aidsu aj iné faktory.

Odlúčené rodiny

„Kým bude veľký počet mužov vo veku od dvadsať do štyridsať rokov nútených pracovať v odlúčenosti od svojich manželiek a rodín — či už v mestských továrňach, baniach, na plantážach alebo v diaľkovej doprave — šírenie aidsu bude nezmenenou rýchlosťou pokračovať,“ píše časopis Africa South. Migrujúci Afričania majú tvrdý život. Sú odlúčení od manželiek a rodín a mnohí sa snažia nájsť ubytovanie a zamestnanie v mestách. Podľa časopisu African Affairs stres plynúci zo snahy postarať sa o seba a o rodinu doma spôsobuje, že migrujúci človek prežíva „frustráciu a pocit neschopnosti“. Časopis dodáva, že to často posmelí migrujúceho človeka „úplne sa zbaviť svojej zodpovednosti“.

Najmä trasy nákladnej dopravy boli označené za smrtiace kanály, ktorými sa šíri aids. Ako povedal jeden vodič nákladného auta: „Kamkoľvek idem, musím mať istotu, že tam mám dievča, ktoré sa o mňa postará.“ Typickou živnou pôdou pre aids je časť jednej štvrte chudobných vo východnej Afrike, kde svoje remeslo vykonáva 600 prostitútok. Mnohí zákazníci sú z radov vodičov nákladných áut, ktorí si tam zájdu, ako hovoria, na čajovú prestávku. Odhaduje sa, že vyše 80 percent týchto prostitútok je nakazených vírusom HIV. Medzitým nakazení vodiči pokračujú v ceste ku svojej nasledujúcej „prestávke na čaj“ a napokon späť domov — a celý čas šíria smrteľnú chorobu, ktorú majú.

Potom sú tu občianske vojny a politické nepokoje, ktoré plodia milióny utečencov. Odborník na aids Alan Whiteside konštatuje: „Tam, kde sú politické a občianske boje, sa normálne spoločenské správanie zrúti... Utečenci sťahujúci sa z miesta na miesto prenášajú nákazu na druhých a je tiež pravdepodobné, že majú viac sexuálnych partnerov.“

Pohroma pre lekárov

Pre nedostatok finančných prostriedkov sa Afrika nemôže vyrovnať so svojimi zdravotnými problémami. „V mnohých afrických krajinách je suma štátneho rozpočtu plánovaná na jedného obyvateľa na rok menšia ako cena jediného krvného testu na vírus aidsu,“ píše sa v brožúre Understanding & Preventing AIDS (Porozumieť a predchádzať aidsu). Podobne autor knihy AIDS—Countdown to Doomsday (Aids — odpočítavanie k súdnemu dňu) vysvetľuje, že „dokonca mydlo na sterilizáciu zariadenia alebo obyčajný dezinfekčný prostriedok na čistenie v domácnosti sú často jednoducho nedostupné“.

V niektorých afrických krajinách sa používajú injekčné striekačky opätovne pre mnohých ďalších pacientov. Preto K. Edelston vystríha: „Ak potrebujete v Afrike injekcie... buďte opatrní... Žiadajte si novú injekčnú striekačku a ihlu, ktorú vyberú zo sterilného obalu pred vašimi očami.“

Riziko náhodnej infekcie spôsobuje vážny pokles počtu odborných pracovníkov v zdravotníctve. Dvaja lekári pridelení do istej juhoafrickej nemocnice sa pri ošetrovaní pacientov chorých na aids poškriabali ihlou. Nakazili sa a zomreli. Následkom toho z nemocnice odišlo šesť zahraničných lekárov.

Za takýchto podmienok sa nemožno čudovať, že mnohí menia svoj názor na transfúziu, jeden z najzhubnejších prenášačov aidsu — na krv! „Kontaminovaná krv zostáva významným prostriedkom šírenia,“ hovorí časopis South African Medical Journal dodávajúc, že „v strednej Afrike sa [krv] ešte systematicky nekontroluje a najmenej 60 percent darovanej krvi je nakazenej“.

Afrika tak znovu trpí, sužovaná už i tak mnohými pohromami. A medzi najtragickejšie následky epidémie aidsu v Afrike patrí to, čo postihuje ženy a deti.

 Utrpenie nevinných

Lucy je nevinnou obeťou aidsu. Nakazil ju manžel, ktorý pestoval promiskuitu. Lucy má teraz 23 rokov, je vdova a bojuje so svojimi citmi. „Ešte stále sa pokúšam ujasniť si, či mám na neho spomínať s láskou, alebo či ho mám nenávidieť zato, že ma nakazil,“ hovorí. Pocity, ktoré má Lucy, sú typické pre hlbokú bolesť a utrpenie, ktoré postihuje nevinné obete.

„Hoci v rozvojových krajinách je vírusom HIV nakazený približne rovnaký počet žien ako i mužov,“ píše časopis The World Today, „dopad na ženy je pravdepodobne... neprimerane krutý.“ To je pravda najmä v Afrike, kde ženy — úplne znevýhodnené nevzdelanosťou, chudobou a migrujúcimi manželmi — v tichosti trpia.

No najtragickejšie následky zanecháva aids na deťoch. UNICEF (Fond OSN pre deti) odhaduje, že v tomto desaťročí zomrie v Afrike na aids 2,9 milióna žien a až 5,5 milióna detí sa stane sirotami. Istý úradník z krajiny, v ktorej je následkom aidsu najmenej 40 000 sirôt, povedal, že sú tam „dediny... kde žijú iba deti“.

Typickou sa stáva dilema, keď sú nakazené matky aj so svojimi deťmi. Časopis South African Medical Journal uvádza, že „matky séropozitívnych detí bežne kladú otázku: ‚Kto zomrie prvý?‘“

Nie div, že mnohé ženy sa cítia pred aidsom bezmocné. Zambijský lekár M. Phiri hovorí: „Prichádzajú sem ženy a pýtajú sa, či môžu užívať nejaké lieky, aby sa ochránili pred nákazou... Obávajú sa, že zatiaľ čo ony si dávajú pozor, ich partner, ich manžel, nemusí byť taký verný. Trápi ich to.“

Čo môže robiť osoba žijúca v manželstve, ak zistí, že jej bol partner neverný? Ak chce odpustiť a s partnerom sa zmieriť, vinný partner by mal súhlasiť s testami pre možnosť, že je nosičom vírusu HIV. (Porovnaj Matúša 19:9; 1. Korinťanom 7:1–5.) Kým nie sú známe výsledky, manželský pár, ktorý je v takejto situácii, sa môže rozhodnúť zdržať pohlavných stykov, alebo aspoň používať ochranné prostriedky proti nákaze.

Keďže má aids taký dlhý inkubačný čas, mladí ľudia uvažujúci o manželstve by mali byť tiež opatrní, kým sa zaviažu manželstvom s niekým, kto má mravne pochybnú minulosť, a to dokonca i vtedy, ak on či ona teraz žije podľa kresťanských požiadaviek. Tejto rizikovej skupine navrhuje Dr. S. M. Tibangayuka, odborník na aids v Tanzánii, aby mladí ľudia podnikli preventívne opatrenia tým, že „si dajú urobiť testy na HIV ešte pred uzavretím manželstva“.

Kým bude v Afrike i na ostatných kontinentoch aids, budú nevinné obete vrátane manželských partnerov a detí stále trpieť.

[Obrázok na strane 7]

Je mnoho dôvodov, prečo si aids vyberá v Afrike svoju strašnú daň

[Prameň ilustrácie]

WHO/E. Hooper