Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Jehovovi svedkovia

Výber jazyka slovenčina

5. Mojžišova 1:1–46

1  Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelu v jordánskom+ kraji v pustatine, na púšťových rovinách pred Sufom, medzi Páranom+ a Tofelom a Lábanom a Chacerotom+ a Dizahábom;  je to jedenásť dní od Chorebu na ceste k vrchu Seir do Kádeš-barney+.  A stalo sa, že v štyridsiatom+ roku, v jedenástom mesiaci, prvého toho mesiaca, hovoril Mojžiš synom Izraela podľa všetkého, čo mu Jehova pre nich prikázal,  keď porazil kráľa Amorejčanov, Sichona+, ktorý býval v Chešbone, a bázanského kráľa Óga+, ktorý býval v Aštarote,+ v Edrei+.  V jordánskom kraji v krajine Moáb podujal sa Mojžiš vysvetľovať tento zákon+ a povedal:  „Jehova, náš Boh, hovoril nám na Chorebe+ a povedal: ‚Už ste dosť dlho bývali v tomto hornatom kraji.+  Obráťte sa a vydajte sa na cestu a choďte do hornatého kraja Amorejčanov+ a ku všetkým ich susedom v Arabe+, hornatom kraji+, a do Šefely a Negebu+ a na morské pobrežie,+ [do] krajiny Kanaančanov+ a [do] Libanonu+, až po veľkú rieku, rieku Eufrates.+  Hľa, ja kladiem pred vás tú krajinu. Vojdite a vezmite do vlastníctva krajinu, o ktorej prisahal Jehova vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi+ a Jakobovi,+ že ju dá im a po nich ich semenu.‘+  A práve v tom čase som vám povedal: ‚Nie som schopný niesť vás sám.+ 10  Jehova, váš Boh, vás rozmnožil, a pozrite, dnes je vás čo do množstva ako nebeských hviezd.+ 11  Kiež vás Jehova, Boh vašich predkov, zväčší tisíckrát viac, ako vás je,+ a kiež vás požehná+, tak ako vám sľúbil.+ 12  Ako môžem niesť sám vaše bremeno, váš náklad a vaše hádky?+ 13  Priveďte múdrych a rozvážnych+ a skúsených+ mužov zo svojich kmeňov, aby som ich dosadil nad vami ako hlavy.‘+ 14  Na to ste mi odpovedali a riekli: ‚Vec, o ktorej si hovoril, že [ju] máme urobiť, je dobrá.‘ 15  Vzal som preto hlavy vašich kmeňov, mužov múdrych a skúsených, a dosadil som ich nad vami ako hlavy, veliteľov tisícov a veliteľov stoviek a veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich a úradníkov vašich kmeňov.+ 16  A vtedy som ďalej prikázal vašim sudcom a povedal: ‚Pri vypočúvaní medzi svojimi bratmi budete spravodlivo súdiť+ medzi mužom a jeho bratom alebo jeho cudzím usadlíkom+. 17  Nebudete pri súdení predpojatí.+ Máte vypočuť malého rovnako ako veľkého.+ Neľakajte sa kvôli nejakému mužovi,+ lebo súd patrí Bohu;+ a prípad, ktorý je pre vás priťažký, máte predložiť mne a ja ho vypočujem.‘+ 18  A prikázal som vám práve vtedy všetko, čo máte robiť. 19  Potom sme odtiahli od Chorebu a pochodovali sme cez celú tú veľkú a bázeň vzbudzujúcu pustatinu,+ ktorú ste videli, cestou hornatého kraja Amorejčanov+, tak ako nám prikázal Jehova, náš Boh; a nakoniec sme prišli do Kádeš-barney+. 20  Vtedy som vám povedal: ‚Prišli ste do hornatého kraja Amorejčanov, ktorý nám dáva Jehova, náš Boh.+ 21  Hľa, Jehova, tvoj Boh, ti prenechal túto krajinu.+ Vyjdi, vezmi [ju] do vlastníctva, tak ako ti hovoril Jehova, Boh tvojich predkov.+ Neboj sa, ani sa nepredes.‘+ 22  Všetci ste sa však priblížili ku mne a povedali: ‚Nechaj nás, nech pošleme mužov, aby nám preskúmali tú krajinu a priniesli nám späť slovo o ceste, ktorou máme vyjsť, a [o] mestách, ku ktorým prídeme.‘+ 23  Nuž, tá vec sa ukázala v mojich očiach ako dobrá, takže som vzal dvanásť vašich mužov, za každý kmeň jedného.+ 24  Potom sa obrátili a vyšli do hornatého kraja+ a dostali sa až k údoliu bystriny Eškol+ a prešpehovali ho. 25  A vzali do ruky trochu ovocia tej krajiny+ a priniesli nám ho dolu a priniesli nám slovo a povedali: ‚Krajina, ktorú nám dáva Jehova, náš Boh, je dobrá.‘+ 26  Nechceli ste však vyjsť+ a začali ste sa správať spurne proti nariadeniu Jehovu, vášho Boha.+ 27  A stále ste hundrali v svojich stanoch a hovorili: ‚Pretože nás Jehova nenávidel+, preto nás vyviedol z egyptskej krajiny,+ aby nás vydal do rúk Amorejčanov, aby nás vyhladil.+ 28  Kam vychádzame? Naši bratia spôsobili, že sa naše srdcia roztopili,+ keď povedali: „Videli sme tam ľud väčší a vyšší, ako sme my,+ mestá veľké a opevnené po nebesia,+ a tiež synov Anakima+.“‘ 29  Preto som vám povedal: ‚Nebuďte otrasení, ani sa ich nebojte.+ 30  Pred vami ide Jehova, váš Boh. Bude za vás bojovať+ podľa všetkého, čo s vami robil v Egypte pred vašimi očami+ 31  a v pustatine+, kde si videl, ako ťa Jehova, tvoj Boh, niesol,+ ako nesie muž svojho syna, po celej ceste, ktorou ste kráčali, až ste prišli na toto miesto.‘+ 32  Ale napriek tomuto slovu ste neuverili Jehovovi, svojmu Bohu,+ 33  ktorý šiel cestou pred vami, aby pre vás vyhliadol miesto na utáborenie,+ v noci ohňom, aby ste videli, akou cestou máte ísť, cez deň oblakom.+ 34  Celý čas počul Jehova hlas vašich slov. Preto sa rozhorčil a prisahal+ a povedal: 35  ‚Ani jeden z týchto mužov tohto zlého pokolenia neuvidí dobrú krajinu, ktorú som prisahal dať vašim otcom,+ 36  okrem Káleba, syna Jefunneho.+ Ten ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej šliapal, lebo úplne nasledoval Jehovu.+ 37  (Dokonca i proti mne sa Jehova kvôli vám popudil a povedal: „Tiež tam nevojdeš.+ 38  Jozua, Nunov syn, ktorý stojí pred tebou, ten tam vojde.“+ Jeho posilnil,+ lebo on spôsobí, aby ju Izrael zdedil.) 39  Vaši maličkí, o ktorých ste povedali: „Stanú sa [predmetom] drancovania!“,+ a vaši synovia, ktorí dnes nepoznajú dobré ani zlé, tí tam vojdú a im ju dám a vezmú ju do vlastníctva. 40  A vy, vy zmeňte svoj smer a odtiahnite do pustatiny na cestu Červeného mora.‘+ 41  A tak ste odpovedali a riekli ste mi: ‚Zhrešili sme proti Jehovovi.+ My – my vyjdeme a budeme bojovať v súlade so všetkým, čo nám prikázal Jehova, náš Boh.‘ Opásali ste sa preto každý svojimi bojovými zbraňami a považovali ste za ľahké vyjsť hore na vrch.+ 42  Ale Jehova mi povedal: ‚Hovor im: „Nevyjdete a nebudete bojovať, lebo nie som vo vašom strede,+ aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.“‘+ 43  Hovoril som vám teda a nepočúvali ste, ale začali ste sa správať spurne voči Jehovovmu nariadeniu+ a celí ste sa rozpálili a pokúšali ste sa vyjsť na vrch.+ 44  Potom vám vyšli v ústrety Amorejčania, ktorí bývali na tom vrchu, a naháňali vás,+ tak ako to robia včely, a rozptýlili vás v Seire až po Chormu!+ 45  Potom ste sa vrátili a dali do plaču pred Jehovom, ale Jehova nepočúval váš hlas,+ ani k vám nenaklonil ucho.+ 46  Preto ste bývali v Kádeši po mnoho dní, toľko dní, koľko ste tam bývali.+

Poznámky pod čiarou