Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Jehovovi svedkovia

Výber jazyka slovenčina

1. Tesaloničanom 2:1–20

2  Bratia, istotne sami viete, že naša návšteva+ u vás nebola zbytočná,+  ale potom, keď sme najprv trpeli+ a vo Filipi+ (ako viete) hanebne s nami zaobchádzali,+ pozbierali sme odvahu s pomocou nášho Boha hovoriť vám s veľkým bojom Božie dobré posolstvo.+  Lebo naše nabádanie nepochádza z omylu alebo z nečistoty+ alebo z klamu,  ale ako sme boli Bohom vyskúšaní, aby nám zveril dobré posolstvo,+ tak hovoríme, aby sme sa páčili+ Bohu, ktorý skúša naše srdcia, a nie ľuďom.+  Veď nikdy sme nevystupovali s lichotivou rečou+ (ako viete) alebo pod zámienkou+ žiadostivosti,+ Boh je svedok!  Nehľadali sme slávu od ľudí,+ nie, ani od vás, ani od iných, hoci sme mohli byť nákladným bremenom ako Kristovi apoštoli.+  Naopak, stali sme sa medzi vami jemnými, ako keď dojčiaca matka starostlivo opatruje+ svoje deti.  Pretože sme k vám mali nežnú náklonnosť,+ boli sme radi, že sme vám odovzdali nielen Božie dobré posolstvo, ale aj svoje duše,+ lebo ste sa stali našimi milovanými+.  Bratia, iste sa pamätáte na našu usilovnú prácu a lopotu. Lebo sme pracovali+ vo dne i v noci, aby sme na žiadneho z vás nevložili nákladné bremeno,+ keď sme vám zvestovali Božie dobré posolstvo. 10  Vy ste svedkami, a Boh tiež, akí sme boli voči vám, veriacim, verne oddaní a spravodliví a bezúhonní+. 11  V súlade s tým dobre viete, že sme každého z vás nabádali+, tak ako otec+ svoje deti, a utešovali a vydávali sme vám svedectvo, 12  aby ste naďalej chodili+ hodní Boha, ktorý vás povoláva+ do svojho kráľovstva+ a slávy. 13  A preto stále ďakujeme Bohu,+ lebo keď ste dostali Božie slovo,+ ktoré ste počuli od nás, neprijali ste ho ako ľudské slovo,+ ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo, ktoré aj pôsobí vo vás, veriacich.+ 14  Lebo vy, bratia, stali ste sa napodobňovateľmi Božích zborov, ktoré sú v Judei v spojení s Kristom Ježišom, lebo aj vy ste trpeli+ to isté od svojich krajanov, tak ako oni od Židov, 15  ktorí dokonca zabili Pána Ježiša+ a prorokov+ a nás prenasledovali.+ A nepáčia sa ani Bohu, ale sú proti [záujmom] všetkých ľudí, 16  lebo sa nám snažia zabrániť+ hovoriť ľuďom z národov na ich záchranu,+ takže stále napĺňajú mieru svojich hriechov.+ Ale konečne prišiel na nich jeho hnev.+ 17  Čo sa nás týka, bratia, keď sme boli pripravení o vás, hoci len na krátky čas – osobne, nie srdcom – tým väčšmi sme sa snažili s veľkou túžbou opäť vidieť vašu tvár.+ 18  Preto sme chceli prísť k vám, áno, ja Pavol, raz i druhý raz, ale Satan nám zatarasil cestu. 19  Veď čo je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou+ jasotu – nuž či nie ste to naozaj vy? – pred naším Pánom Ježišom počas jeho prítomnosti?+ 20  Určite ste našou slávou a radosťou.

Poznámky pod čiarou