Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Jehovovi svedkovia

Výber jazyka slovenčina

1. Mojžišova 27:1–46

27  A stalo sa, keď bol Izák starý a jeho oči sa priveľmi zakalili, takže nevidel,+ že si potom zavolal svojho staršieho syna Ezaua a povedal mu:+ „Môj synu!“, na čo mu on povedal: „Tu som!“  A povedal ďalej: „Hľa, zostarol som.+ Nepoznám deň svojej smrti.+  Vezmi preto teraz, prosím, svoje náčinie, svoje puzdro na šípy a svoj luk, a vyjdi na pole a ulov pre mňa nejakú zverinu.+  Potom mi urob chutné jedlo, také, aké mám rád, a prines mi ho, ach, nech sa najem, aby ťa požehnala moja duša, skôr ako zomriem.“+  Rebeka však počúvala, zatiaľ čo hovoril Izák so svojím synom Ezauom. A Ezau vyšiel na pole, aby lovil zver a aby ju priniesol.+  A Rebeka povedala svojmu synovi Jakobovi:+ „Práve som počula tvojho otca hovoriť s tvojím bratom Ezauom, keď vravel:  ‚Prines mi nejakú zverinu a urob mi chutné jedlo, ach, nech sa najem, aby som ťa pred svojou smrťou požehnal pred Jehovom.‘+  A teraz, môj synu, počúvaj môj hlas v tom, čo ti prikazujem.+  Choď, prosím, k stádu a vezmi mi odtiaľ dve pekné kozliatka, aby som z nich urobila chutné jedlo pre tvojho otca, také, aké má rád. 10  Potom to prinesieš svojmu otcovi a on to zje, aby ťa pred svojou smrťou požehnal.“ 11  A Jakob povedal svojej matke Rebeke: „Ale môj brat Ezau je chlpatý muž a ja som hladký.+ 12  Čo keď ma môj otec ohmatá?+ Potom sa istotne stanem v jeho očiach podobný tomu, kto sa posmieva,+ a istotne uvediem na seba zlorečenie a nie požehnanie.“+ 13  Na to mu povedala jeho matka: „Na mne nech je zlorečenie mienené pre teba, syn môj.+ Len počúvaj môj hlas a choď, vezmi mi ich.“+ 14  Preto šiel a vzal ich a priniesol ich svojej matke a jeho matka urobila chutné jedlo, také, aké mal rád jeho otec. 15  Potom vzala Rebeka odev svojho staršieho syna Ezaua,+ najžiadúcejší, aký mala pri sebe v dome,+ a obliekla ho svojmu mladšiemu synovi Jakobovi.+ 16  A kože z kozliatok mu položila na ruky a na holú časť krku.+ 17  Potom dala chutné jedlo a chlieb, ktorý [predtým] urobila, do ruky svojho syna Jakoba.+ 18  Tak vošiel k svojmu otcovi a povedal: „Môj otče!“ na čo povedal on: „Tu som! Kto si, môj synu?“ 19  A Jakob povedal ďalej svojmu otcovi: „Som Ezau, tvoj prvorodený.+ Urobil som, ako si mi povedal. Zodvihni sa, prosím. Posaď sa a zjedz niečo z mojej zveriny, aby ma tvoja duša požehnala.“+ 20  A tak povedal Izák svojmu synovi: „Ako to, že si ju tak rýchlo našiel, môj synu?“ Nato povedal: „Pretože tvoj Boh Jehova spôsobil, aby mi šla v ústrety.“ 21  Potom povedal Izák Jakobovi: „Poď bližšie, prosím, aby som ťa ohmatal, môj synu, a spoznal, či si naozaj môj syn Ezau alebo nie.“+ 22  Tak Jakob prišiel bližšie k svojmu otcovi Izákovi a on ho ohmatal a potom povedal: „Hlas je hlas Jakoba, ale ruky sú ruky Ezaua.“+ 23  A nepoznal ho, lebo sa jeho ruky javili chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. Preto ho požehnal.+ 24  Potom povedal: „Si skutočne môj syn Ezau?“, na čo on povedal: „Som.“+ 25  Potom povedal: „Prines to ku mne bližšie, aby som zjedol niečo zo zveriny svojho syna, aby ťa moja duša požehnala.“ +A tak to priniesol bližšie k nemu a on zjedol; a priniesol mu víno a on sa napil. 26  Potom mu povedal jeho otec Izák: „Poď bližšie, prosím, a pobozkaj ma, môj synu.“+ 27  Tak prišiel a pobozkal ho a on mohol cítiť vôňu jeho odevu.+ A tak ho požehnal a povedal: „Pozri, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré Jehova požehnal. 28  A nech ti [pravý] Boh dá nebeskú rosu+ a úrodnú pôdu zeme+ a hojnosť obilia a nového vína.+ 29  Nech ti slúžia ľudia a nech sa ti hlboko klaňajú národnostné skupiny.+ Staň sa pánom nad svojimi bratmi a nech sa ti synovia tvojej matky hlboko klaňajú.+ Nech je prekliaty každý z tých, čo ťa preklínajú, a nech je požehnaný každý z tých, čo ťa žehnajú.“+ 30  A stalo sa, že ihneď ako prestal Izák žehnať Jakoba, áno, skutočne sa stalo, sotva Jakob vyšiel od tváre svojho otca Izáka, že sa vrátil z lovu jeho brat Ezau.+ 31  Aj on sa pustil do robenia chutného jedla. Potom ho priniesol svojmu otcovi a povedal svojmu otcovi: „Nech vstane môj otec a zje niečo zo zveriny svojho syna, aby ma požehnala tvoja duša.“+ 32  Jeho otec Izák mu povedal: „Kto si?“, na čo on povedal: „Som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezau.“+ 33  A Izák sa nadmieru roztriasol veľkým chvením a potom povedal: „Kto to teda bol a ulovil zverinu a priniesol mi ju, takže som jedol zo všetkého skôr, ako si mohol prísť, a požehnal som ho? Požehnaným sa tiež stane!“+ 34  Keď počul Ezau slová svojho otca, zakričal veľmi hlasno a horko, a povedal svojmu otcovi:+ „Požehnaj ma tiež, aj mňa, môj otče!“+ 35  Ale on povedal ďalej: „Tvoj brat prišiel s podvodom, aby dostal požehnanie mienené pre teba.“+ 36  Na to povedal: „Nemenuje sa práve preto Jakob, že ma má tieto dva razy vytlačiť?+ Moje právo prvorodeného si už vzal,+ a hľa, teraz si vzal moje požehnanie!“+ Potom dodal: „Pre mňa si nevyhradil žiadne požehnanie?“ 37  Ale Izák pokračoval a odpovedal Ezauovi: „Pozri, ustanovil som ho pánom nad tebou+ a všetkých jeho bratov som mu dal ako sluhov,+ a obilie a nové víno som mu poskytol na podporu,+ a je tu niečo, čo môžem urobiť pre teba, môj synu?“ 38  Ezau povedal potom svojmu otcovi: „Máš iba jedno požehnanie, môj otče? Požehnaj ma tiež, aj mňa, môj otče!“+ Nato Ezau pozdvihol svoj hlas a prepukol v plač.+ 39  Jeho otec Izák mu teda odpovedal a riekol: „Pozri, ďaleko od úrodných pôd zeme sa bude nachádzať tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy zhora.+ 40  A budeš sa živiť svojím mečom+ a budeš slúžiť+ svojmu bratovi. Ale keď sa staneš nespokojným, stane sa, že zlomíš jeho jarmo zo svojej šije.“+ 41  Ezau však prechovával nevraživosť voči Jakobovi pre požehnanie, ktorým ho jeho otec požehnal,+ a Ezau si hovoril v svojom srdci:+ „Približuje sa obdobie smútku za mojím otcom.+ Potom zabijem svojho brata Jakoba.“+ 42  Keď boli oznámené Rebeke slová jej staršieho syna Ezaua, ihneď poslala a zavolala svojho mladšieho syna Jakoba a riekla mu: „Hľa, tvoj brat Ezau sa utešuje, že ťa zabije.+ 43  Syn môj, teraz počúvaj môj hlas a vstaň,+ uteč k môjmu bratovi Lábanovi do Háranu.+ 44  A budeš s ním bývať nejaké dni, kým sa neupokojí zúrivý hnev tvojho brata,+ 45  kým sa hnev tvojho brata neodvráti od teba a nezabudne, čo si mu urobil.+ A istotne pošlem a dostanem ťa odtiaľ. Prečo by som tiež mala byť olúpená o vás oboch v jednom dni?“ 46  Potom hovorila Rebeka Izákovi: „Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta.+ Ak si vezme Jakob niekedy manželku z dcér Cheta, ako [sú] tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?“+

Poznámky pod čiarou