JOZEF kráča tmavými dusnými chodbami väzenia, ktoré horúce egyptské slnko rozžeravuje ako pec. Z úmornej práce v dusnej horúčave z neho kvapká pot. Toto miesto je teraz celý jeho svet. Pozná tu každú tehlu, každučkú prasklinu v stene. Je síce pravda, že si ho tu vážia, ale stále je len väzeň.

Ako často sa asi v myšlienkach vracal domov, na skalnaté vrchy Hebronu, kde pásaval otcove stáda! Mal asi sedemnásť, keď ho jeho otec Jakob poslal zistiť, ako sa darí jeho bratom, ktorí v tom čase pásli ovce desiatky kilometrov od domova. Teraz sa mu taká voľnosť musela zdať nedosiahnuteľná. Jozefovi žiarliví bratia naplnení nenávisťou sa ho najskôr pokúsili zabiť a potom ho predali do otroctva. Kupci ho odvliekli do Egypta, kde slúžil v dome egyptského úradníka Putifára. Jozef si získal dôveru svojho pána, ale Putifárova manželka ho falošne obvinila z pokusu o znásilnenie a nakoniec skončil tu — vo väzení. * (1. Mojžišova, 37. a 39. kapitola)

Teraz má Jozef 28 rokov a za sebou asi desaťročie otroctva a väzenia. Mierne povedané, Jozefov život sa nevyvíjal tak, ako by si predstavoval. Dostane sa niekedy na slobodu? Uvidí ešte svojho drahého zostarnutého otca a svojho milovaného bračeka Benjamína? Ako dlho bude v tejto diere?

Cítil si sa niekedy ako Jozef? Občas sa život neodvíja tak, ako sme si to v mladosti vysnívali. Niekedy sa môžeme ocitnúť v situácii, keď naše trápenie nemá konca-kraja, nevidíme z neho východisko a dochádzajú nám sily. Pozrime sa, v čom nám môže byť Jozefova viera príkladom.

Jozef bol presvedčený, že jeho Boh, Jehova, naňho nikdy nezabudol, a to mu určite pomáhalo vytrvať. Jehova dokonca aj v cudzej krajine a vo väzení našiel spôsob, ako ho požehnať. V správe čítame: „Jehova bol však ďalej s Jozefom a preukazoval mu milujúcu láskavosť a dal, aby našiel priazeň v očiach hlavného úradníka väznice.“ ​(1. Mojžišova 39:21–23) Keďže Jozef ďalej usilovne pracoval, Jehova mal stále čo žehnať. Vedomie, že Jehova je neustále s ním, muselo byť preňho veľkou útechou.

Zamýšľal Jehova nechať Jozefa vo väzení naveky? To mohol Jozef len hádať, ale určite tú záležitosť predkladal svojmu Bohu v modlitbe. A odpoveď prišla, no ako sa často stáva, prišla neočakávaným spôsobom. Jedného dňa nastal vo väzení veľký rozruch, lebo prišli dvaja noví väzni — z kráľovského dvora. Jeden bol kráľovým hlavným pekárom, ten druhý hlavným čašníkom. (1. Mojžišova 40:1–3)

Veliteľ telesnej stráže zveril týchto prominentných väzňov do Jozefovej starostlivosti. * Raz  v noci sa každému z nich prisnil živý, záhadný sen. Ráno si Jozef všimol, že niečo nie je v poriadku, a tak sa ich opýtal: „Prečo je dnes vaša tvár zachmúrená?“ ​(1. Mojžišova 40:3–7) Možno práve jeho láskavý prístup ich podnietil zveriť sa mu. A hoci to Jozef nemohol tušiť, táto otázka viedla k rozhovoru, ktorý napokon znamenal prelom v jeho živote. No odohral by sa tento rozhovor, ak by Jozef neprejavil úprimný záujem o týchto mužov? Jeho správanie nás môže priviesť k zamysleniu: Podnecuje aj mňa viera v Boha k tomu, že prejavujem záujem o druhých?

Títo dvaja muži Jozefovi povedali, že ich znepokojili zvláštne sny — a predovšetkým to, že nemajú nikoho, kto by im ich vyložil. Egypťania prikladali snom veľkú váhu a značne sa spoliehali na vykladačov snov, ktorí o sebe tvrdili, že poznajú ich význam. Títo väzni nevedeli, že ich sny sú od Jozefovho Boha, Jehovu. Ale Jozef to vedel. Uistil ich: „Či nepatria výklady [snov] Bohu? Porozprávajte mi ho, prosím.“ ​(1. Mojžišova 40:8) Jozefove slová by mali mať na pamäti všetci úprimní študenti Biblie. Kiež by každý veriaci človek prejavil rovnakú ochotu potlačiť pýchu a pokorne uznal, že správny výklad Božieho Slova patrí Bohu! (1. Tesaloničanom 2:13; Jakub 4:6)

Hlavný čašník porozprával Jozefovi svoj sen ako prvý. Snívalo sa mu o troch prútoch viniča, na ktorých vypučali a dozreli strapce hrozna. Čašník ich potom vytlačil do faraónovho pohára. Jozef vďaka Jehovovi okamžite vedel, čo sen znamená. Čašníkovi vysvetlil, že tri prúty viniča sú tri dni a že o tri dni ho faraón opäť vráti do jeho postavenia. Čašníkova tvár sa rozjasnila a Jozef pripojil túto prosbu: „Budeš na mňa pamätať, keď sa ti bude dobre dariť, a prejavíš mi, prosím, milujúcu láskavosť a zmieniš sa o mne faraónovi.“ Potom dodal: „Veď som bol v skutočnosti unesený z krajiny Hebrejov; a tu som tiež vôbec nič neurobil, za čo by ma mali dať do väzenskej diery.“ ​(1. Mojžišova 40:9–15)

Posmelený pozitívnym výkladom čašníkovho sna sa aj hlavný pekár odhodlal vyrozprávať svoj sen. V sne mal na hlave tri koše chleba a z jedného z nich zobali vtáky. Jozefovi bolo dané porozumieť aj tomuto záhadnému snu. Ale pre pekára nemal dobrú správu. Povedal mu: „To je jeho výklad: Tri koše sú tri dni. Odteraz o tri dni faraón pozdvihne tvoju hlavu od teba a istotne ťa obesí na kôl; a vtáctvo bude z teba žrať tvoje mäso.“ ​(1. Mojžišova 40:16–19) Jozef sa nebál oznámiť Božie posolstvo — či už to bola dobrá správa, alebo posolstvo blížiaceho sa rozsudku. Rovnako to robia všetci verní Boží služobníci. (Izaiáš 61:2)

O tri dni sa Jozefove slová naplnili. Faraón oslavoval narodeniny — čo je zvyk, o ktorom  v Biblii nenachádzame žiadnu zmienku v súvislosti s Božím ľudom — a nad svojimi dvoma služobníkmi vyniesol rozsudok. Presne tak ako Jozef predpovedal, hlavného pekára popravili a hlavného čašníka faraón vrátil na jeho miesto. Žiaľ, čašník neprejavil Jozefovi žiadnu vďačnosť a úplne naňho zabudol. (1. Mojžišova 40:20–23)

Prešli celé dva roky. (1. Mojžišova 41:1) Predstav si, aké to muselo byť pre Jozefa frustrujúce! Možno v ňom skrsla nádej, že sa konečne niečo stane, keďže mu Jehova odhalil význam čašníkovho i pekárovho podivného sna. Ak odvtedy s každým úsvitom vstával plný nádeje, že ten deň bude preňho dňom vyslobodenia, tak na konci dňa bol iste sklamaný, pretože na jeho ponurom živote vo väzení sa nič nezmenilo. Tie dva roky boli zrejme tými najťažšími v Jozefovom živote. Napriek všetkému nikdy neprestal dôverovať svojmu Bohu, Jehovovi. Nepoddal sa zúfalstvu, bol odhodlaný vytrvať a napokon ho toto náročné obdobie ešte viac zocelilo. (Jakub 1:4)

V dnešných neľahkých časoch každý z nás potrebuje pracovať na vytrvalosti. Na to, aby sme v živote dokázali čeliť pretrvávajúcim skúškam, potrebujeme odhodlanie, trpezlivosť a vnútorný pokoj, ktoré nám môže dať jedine Boh. Tak ako Jozefovi, aj nám môže pomôcť neprepadnúť zúfalstvu a nestratiť nádej. (Rimanom 12:12; 15:13)

Hoci čašník na Jozefa zabudol, Jehova rozhodne nie. Jednej noci poslal Jehova faraónovi dva nezabudnuteľné sny. V prvom kráľ videl, ako z Nílu vystupuje sedem dobre vyzerajúcich, tučných kráv a za nimi sedem škaredých, vychudnutých kráv. Potom chudé kravy zožrali tie tučné! Neskôr sa faraónovi prisnil druhý sen, v ktorom videl steblo so siedmimi klasmi najvyššej kvality. Ale po nich vyrástlo ďalších sedem klasov, biednych a vysušených vetrom, ktoré pohltili tie dobré! Ráno sa faraón prebudil celý rozrušený, a tak si dal zavolať všetkých mudrcov a kňazov s magickou mocou, aby mu sny vyložili. Ale nepodarilo sa to ani jednému. (1. Mojžišova 41:1–8) Nevedno, či nevedeli, čo k snom povedať, alebo prišli s rôznymi protichodnými vysvetleniami — každopádne faraóna sklamali. No on bol odhodlaný dostať odpoveď na túto záhadu stoj čo stoj.

Nakoniec si hlavný čašník predsa len spomenul na Jozefa. Ozvalo sa v ňom svedomie a faraónovi porozprával o výnimočnom mladom mužovi vo väzení, ktorý jemu i pekárovi pred dvoma rokmi pravdivo vyložil sen. A tak dal faraón Jozefa ihneď priviesť z väzenia. (1. Mojžišova 41:9–13)

Predstav si, ako sa asi Jozef cíti, keď poňho prichádzajú poslovia, aby ho priviedli pred faraóna. Rýchlo si preoblečie odevy a oholí sa — pravdepodobne nielen bradu, ale aj hlavu, ako to je v Egypte zvykom. Bezpochyby sa aj úpenlivo modlí, aby Jehova požehnal jeho rozhovor s faraónom. Zakrátko sa ocitá v prepychovom kráľovskom paláci a stojí pred vládcom celého Egypta. Faraón prehovorí: „Mal som sen, ale niet nikoho, kto by ho vyložil. Sám som počul, že sa o tebe hovorí, že môžeš vypočuť sen a vyložiť ho.“ V Jozefovej reakcii sa opäť zračí pokora a viera v Boha: „Na mne nezáleží! Boh ohlási faraónovi blaho.“ ​(1. Mojžišova 41:14–16)

Jehova miluje pokorných a verných ľudí, preto neprekvapuje, že dáva Jozefovi odpoveď, ktorá bola skrytá pred mudrcmi a kňazmi. Jozef odhaľuje, že tie dva sny, ktoré sa faraónovi prisnili, mali rovnaký význam. Sny boli dva len preto, aby Jehova faraónovi ukázal, že tá záležitosť je „pevne stanovená“, čiže sa bez najmenšej pochybnosti splní. Jozef hovorí, že sedem kráv a sedem klasov znamená sedem rokov. A vysvetľuje: „Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celej egyptskej krajine. Ale po nich istotne nastane sedem rokov hladu a na všetku hojnosť v egyptskej krajine sa istotne zabudne a hlad strávi krajinu.“ ​(1. Mojžišova 41:25–32)

 Faraón vie, že Jozefov výklad sna je správny a Egypt je ohrozený. Ale čo s tým? Jozef navrhuje faraónovi, aby našiel „rozvážneho a múdreho muža“, ktorý by počas siedmich rokov hojnosti dohliadal na uskladňovanie zásob, zhromaždil ich do sýpok a potom počas ďalších siedmich rokov hladu rozdeľoval zásoby ľudu. (1. Mojžišova 41:33–36) Napriek tomu, že Jozef mal všetky predpoklady na to, aby takúto úlohu zvládol, nenavrhol do tohto postavenia seba. Jeho pokora mu nedovoľovala byť taký trúfalý, a keďže to bol muž viery, ani to nepovažoval za potrebné. Ak má človek vieru v Jehovu, nevidí dôvod, prečo byť ambiciózny či ctižiadostivý. Zostane pokojný a nechá veci v Jehovových rukách.

Faraón i celé jeho služobníctvo vidí, že Jozefov návrh je múdry. Okrem toho faraón uznáva, že za tými múdrymi slovami stojí Jozefov mocný Boh. Pred svojimi sluhami na kráľovskom dvore vyhlási: „Môže sa nájsť nejaký iný muž ako tento, v ktorom je Boží duch?“ Potom oslovuje Jozefa: „Keďže Boh spôsobil, aby si to všetko vedel, nikto nie je taký rozvážny a múdry ako ty. Osobne budeš dosadený nad mojím domom a všetci moji ľudia ťa budú bezpodmienečne poslúchať. Iba pokiaľ ide o trón budem väčší ako ty.“ ​(1. Mojžišova 41:38–41)

Faraón dodržal svoje slovo. Jozefa odeli do prvotriedneho plátna, dostal zlatý náhrdelník, pečatný prsteň, a k tomu kráľovský voz a plnú moc, aby cestoval po krajine a uskutočnil svoj plán. (1. Mojžišova 41:42–44) Jozef sa zo dňa na deň ocitol z väzenia v paláci! Ešte včera si líhal ako úbohý väzeň, no dnes bude zaspávať ako druhý najmocnejší muž v ríši. Jozefova viera v Jehovu nebola márna. Jehova videl všetku tú nespravodlivosť, ktorú si Jozef za tie roky vytrpel. A v pravý čas uviedol veci na pravú mieru. Jehova tým nielen napravil krivdy spáchané na svojom služobníkovi, ale postaral sa tak aj o Jakobovu rodinu, ktorá tvorila základ budúceho izraelského národa. Tomu, ako Jehova prostredníctvom Jozefa zachránil Jakobovu rodinu, sa bude venovať niektorý z ďalších článkov tejto rubriky.

Ak zápasíš s náročnou skúškou, možno dlhé roky zažívaš nespravodlivosť, nestrácaj nádej. Spomeň si na Jozefa. Tohto verného Božieho služobníka ťažkosti nepripravili o láskavosť, pokoru, vytrvalosť a vieru. Jozef vytrvalo robil všetko pre to, aby mal Jehova čo požehnať.