Prejsť na článok

Prejsť na obsah

2. otázka: Čo sa so mnou stane, keď zomriem?

2. otázka: Čo sa so mnou stane, keď zomriem?

ROMAN bol ešte chlapec, keď jeho dobrý kamarát zomrel pri autonehode. „Strata môjho kamaráta mnou veľmi otriasla,“ hovorí. „Celé roky po tej tragédii ma trápila otázka, čo sa s nami stane, keď zomrieme.“

Prečo nás táto otázka zaujíma?

To, že ľudia zomierajú, sa zdá neprirodzené. Bez ohľadu na to, koľko máme rokov, za normálnych okolností nechceme zomrieť. Mnohí majú obavy z toho, čo s nimi bude po smrti.

Aký názor majú niektorí ľudia?

Mnohí ľudia veria tomu, že po smrti nejaká časť človeka žije ďalej. Veria, že dobrí ľudia budú odmenení v nebi, zatiaľ čo zlí si budú navždy odpykávať trest za svoje hriechy. Iní si myslia, že po smrti človek prestáva existovať a časom sa naňho úplne zabudne.

Čo sa za týmto názorom skrýva?

Názor prvej skupiny ľudí sa zakladá na predstave, že smrťou sa život človeka v skutočnosti nekončí. Názor druhej skupiny naznačuje, že život nemá zmysel. A tak ľudia, ktorí majú tento názor, si môžu osvojiť fatalistický postoj: „Jedzme a pime, lebo zajtra máme zomrieť.“ ​(1. Korinťanom 15:32)

Čo učí Biblia?

Biblia neučí, že po smrti nejaká časť človeka žije ďalej. Boh inšpiroval kráľa Šalamúna, aby napísal: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ ​(Kazateľ 9:5) Keďže mŕtvi si „neuvedomujú vôbec nič“, nevedia, čo sa okolo nich deje, nič necítia ani nemôžu nič robiť. Preto nemôžu živým ani pomôcť, ani uškodiť.

Na rozdiel od toho, čomu veria mnohí ľudia, súčasťou Božieho predsavzatia nebolo, aby ľudia zomierali. Keď Boh stvoril prvého človeka Adama, dal mu vyhliadku na večný život na zemi. O smrti sa zmienil iba vtedy, keď Adamovi povedal, aký následok by mala jeho neposlušnosť. Varoval ho, že ak zje ovocie  z jedného stromu, z ktorého mu zakázal jesť, ‚určite zomrie‘. (1. Mojžišova 2:17) Keby Adam a Eva zostali Bohu poslušní, žili by spolu so svojimi potomkami, ktorí by boli Bohu verní, večne tu na zemi.

Adam sa však rozhodol ignorovať Božie varovanie. Tým, že neposlúchol Boha, zhrešil, a tak zomrel. (Rimanom 6:23) Žiadna časť Adama nezostala po jeho smrti žiť. Adam po smrti jednoducho prestal existovať. Boh mu povedal: „V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19) A pretože všetci pochádzame z Adama, zdedili sme po ňom hriech a smrť. (Rimanom 5:12)

Napriek tomu, že Adam sa rozhodol neposlúchnuť, Boh svoj zámer naplniť zem Adamovými potomkami uskutoční. (1. Mojžišova 1:28; Izaiáš 55:11) Jehova čoskoro privedie späť k životu väčšinu z tých, ktorí zomreli. O tom čase apoštol Pavol napísal: „Nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Skutky 24:15)

Roman, ktorého sme citovali v úvode, študoval Bibliu a dozvedel sa, čo sa v nej píše o smrti a o Bohu Jehovovi. To ho hlboko ovplyvnilo. Jeho príbeh si môžete prečítať v článku „Biblia mení životy“.