Prejsť na článok

Prejsť na obsah

 Napodobňujte ich vieru

„Znamenitá žena“

„Znamenitá žena“

RÚT kľačí pri kôpke stebiel jačmeňa, ktorý za celý deň nazbierala. Na polia okolo Betlehema padá súmrak a mnohí robotníci už smerujú k bráne tohto malého mestečka ležiaceho na hrebeni judskej vysočiny. Po celodennej práci je Rút istotne už veľmi ustatá, veď je na nohách od skorého rána. A ešte aj teraz udiera palicou alebo cepom klasy, aby vymlátila zrno. Ale bol to úspešný deň — úspešnejší, než vôbec mohla dúfať.

Že by sa situácia tejto mladej vdovy konečne začala obracať k lepšiemu? Pred nejakým časom sa Moábčanka Rút pripojila k svojej svokre Noeme a sľúbila jej, že ju nikdy neopustí a že bude uctievať jej Boha, Jehovu. Tieto dve ovdovené ženy spolu odišli z Moábu a prišli do Betlehema, kde Rút čoskoro zistila, že Jehova vo svojom Zákone myslel aj na chudobných a cudzincov v Izraeli. Urobil pre nich praktické opatrenia, aby si mohli zachovať svoju dôstojnosť. * A teraz sa niektorí z Jehovovho ľudu, pre ktorých platil Zákon a ktorí ním boli školení, prejavili ako duchovní ľudia a preukázali jej láskavosť. Bol to priam balzam na jej ubolené srdce.

Jedným z takýchto ľudí bol Boáz, bohatý postarší muž, vlastník polí, na ktorých Rút paberkovala. Dnes o ňu prejavil otcovský záujem. V duchu sa musela usmiať, keď si pripomenula jeho láskavé slová, ktorými ju chválil za to, ako sa stará o zostarnutú Noemu, a za to, že sa rozhodla hľadať útočište pod krídlami pravého Boha, Jehovu. (Rút 2:11–13)

No Rút možno aj tak stále uvažovala, čo ju v živote čaká. Ako v ďalších rokoch uživí seba i Noemu? Veď je len chudobná bezdetná cudzinka bez manžela. Bude im stačiť to, čo napaberkuje? A kto sa postará o ňu, keď zostarne? Bolo by len pochopiteľné, keby ju znepokojovali takéto myšlienky. Dnes, v tejto ťažkej ekonomickej situácii, mnohí zápasia s podobnými starosťami. Keď preskúmame, ako Rút vďaka viere zvládla náročnú situáciu, nájdeme veľa toho, v čom ju môžeme napodobniť.

 Kedy je rodina rodinou?

Rút usilovne pracovala, aby sa postarala o seba a o Noemu

Keď Rút dala dohromady všetko vymlátené zrno, zistila, že napaberkovala asi jednu efu, čiže okolo 22 litrov jačmeňa! To mohlo byť asi 14 kilogramov. Zodvihla svoj náklad, možno zviazaný do plátna, vyložila si ho na hlavu a v hustnúcom šere sa vydala na cestu do Betlehema. (Rút 2:17)

Noema svoju milovanú nevestu s radosťou privítala, a keď zbadala, koľko jačmeňa Rút priniesla, možno od samého prekvapenia zalapala po dychu. Rút priniesla aj niečo, čo jej zostalo z obeda, ktorý Boáz poskytol svojim robotníkom, a spolu zasadli k skromnej večeri. Noema sa jej opýtala: „Kde si dnes paberkovala a kde si pracovala? Kiež je požehnaný ten, ktorý si ťa všimol.“ ​(Rút 2:19) Noema bola vnímavá. V tom ťažkom náklade jačmeňa videla dôkaz, že mladú vdovu si ktosi všimol a prejavil jej láskavosť.

Rozprúdil sa medzi nimi živý rozhovor, v ktorom Rút Noeme vyrozprávala, aký bol k nej Boáz láskavý. Dojatá Noema na to reagovala slovami: „Nech je požehnaný od Jehovu, ktorý neopustil svoju milujúcu láskavosť k živým i mŕtvym.“ ​(Rút 2:19, 20) Za Boázovou láskavosťou videla Jehovu, ktorý svojich služobníkov podnecuje k štedrosti a sľubuje, že ich za ich láskavosť odmení. * (Príslovia 19:17)

Noema povzbudzovala Rút, aby prijala Boázovu ponuku paberkovať na jeho poliach a blízko mladých žien z jeho domácnosti, aby bola uchránená pred obťažovaním zo strany žencov. Rút jej radu poslúchla. Čítame tiež, že „bývala ďalej so svojou svokrou“. (Rút 2:22, 23) Tieto slová nám opäť pripomínajú vlastnosť, ktorou sa Rút vyznačovala — oddanú lásku. Jej príklad nás môže viesť k tomu, aby sme sa zamysleli, či si vážime rodinné putá — či verne podporujeme svojich blízkych a pomáhame im, keď to potrebujú. Takáto oddaná láska nezostane u Jehovu nepovšimnutá.

Rút a Noema si navzájom pomáhali a povzbudzovali sa

Dalo sa o Noeme a Rút hovoriť ako o skutočnej rodine? V niektorých kultúrach je rodina rodinou len vtedy, keď sú v nej zastúpené všetky tradičné úlohy — úloha manžela, manželky, syna, dcéry, starých rodičov a tak ďalej. No vzťah medzi Noemou a Rút nám pripomína, že Jehovovi služobníci môžu urobiť veľa pre to, aby aj do tých najmenších rodinných jednotiek, ukrátených o niektorých členov, vniesli teplo, lásku a láskavosť. Ceníte si svoju rodinu? Ježiš svojich nasledovníkov uistil, že aj tí, ktorí nemajú vlastných príbuzných, môžu nájsť rodinu v kresťanskom zbore. (Marek 10:29, 30)

„Je jedným z našich výplatcov“

Od žatvy jačmeňa, ktorá sa začala približne v apríli, až do žatvy pšenice, niekedy okolo júna, Rút paberkovala na Boázových poliach. Ako týždne ubiehali, Noema sa určite začala viac zamýšľať nad tým, čo by mohla urobiť pre svoju milovanú nevestu. Kým ešte boli v Moábe, bola presvedčená, že nikdy nebude schopná pomôcť Rút znovu sa vydať. (Rút 1:11–13) Teraz však začínala meniť názor. Oslovila Rút: „Dcéra moja, nemala by som ti vyhľadať miesto odpočinku?“ ​(Rút 3:1) V tých dňoch bolo zvykom, aby rodičia našli svojim deťom manželského partnera. Keďže Rút sa stala Noeme ozajstnou dcérou, Noema chcela pre ňu nájsť „miesto odpočinku“ — bezpečie a ochranu, ktorú jej mohol poskytnúť domov a manžel. Ale čo mohla Noema urobiť?

Keď sa Rút prvý raz zmienila o Boázovi, Noema povedala: „Ten muž je naším príbuzným.  Je jedným z našich výplatcov.“ ​(Rút 2:20) Čo to znamenalo? Boží Zákon daný Izraelu obsahoval láskavé opatrenia pre rodiny, ktoré sa následkom chudoby alebo smrti živiteľa dostali do ťažkostí. Žena, ktorá ovdovela a nemala deti, bola zvlášť zdrvená, lebo to znamenalo, že meno jej manžela sa nezachová, že už nepríde nijaká ďalšia generácia, ktorá by niesla jeho meno. Boží Zákon však umožňoval, aby sa s takouto vdovou oženil brat zosnulého. Tak mohla porodiť dediča, prostredníctvom ktorého by sa zachovalo meno jej zosnulého manžela a ktorý by sa mohol postarať o rodinný majetok. * (5. Mojžišova 25:5–7)

Teraz Noema zasvätila Rút do svojich plánov. Asi si vieme predstaviť, ako sa oči tejto mladej ženy rozšírili od prekvapenia, keď počúvala jej návrh. Izraelský Zákon bol pre ňu pravdepodobne ešte stále nový a mnohé z jeho zvykov jej boli nepochybne ešte stále dosť cudzie. Tak veľmi si však Noemu vážila, že pozorne načúvala každému jej slovu. To, čo jej Noema radila urobiť, sa jej mohlo zdať nepríjemné alebo trápne. Mohla mať dokonca obavy, že to pre ňu bude napokon ponižujúce. Napriek tomu pokorne súhlasila: „Všetko, čo mi hovoríš, urobím.“ ​(Rút 3:5)

Pre mladých ľudí je niekedy ťažké prijať radu od niekoho staršieho a skúsenejšieho. Je ľahké prísť k záveru, že starší ľudia nemôžu pochopiť problémy mladých. Rútin príklad pokory nám pripomína, že keď čerpáme z múdrosti starších ľudí, ktorí nás majú radi a leží im na srdci naše dobro, môže to priniesť dobré výsledky. Teda akú radu dala  Noema svojej neveste a čo to prinieslo, keď ju Rút poslúchla?

Rút na mlatovisku

V ten večer sa Rút vybrala na mlat, čo bola rovná udupaná plocha, kam mnohí roľníci prichádzali vymlátiť a previať svoje obilie. Mlaty bývali na úbočí alebo na vrchole kopca, kde neskoro popoludní a podvečer fúkal silnejší vietor. Aby roľníci oddelili zrno od pliev a slamy, vidlami alebo lopatami vyhadzovali obilie do vzduchu. Ľahšiu slamu odniesol vietor a ťažšie zrno dopadlo na zem.

Rút nenápadne sledovala, ako s prichádzajúcim večerom práce na mlate ustávajú. Boáz dozeral na previevanie svojho obilia, ktorého už bola poriadna kopa, a po výdatnej večeri sa pri nej uložil na spánok. Zjavne to bol bežný zvyk, možno tak chránili vzácnu úrodu pred zlodejmi a záškodníkmi. Rút videla, ako si Boáz líha. Prišiel čas na uskutočnenie Noeminho plánu.

Rút sa potichu prikráda k ležiacemu mužovi. Srdce jej divoko búši. Vidí, že Boáz tvrdo spí. Preto tak ako jej poradila Noema, prichádza k jeho nohám, odkrýva ich a líha si k nim. A čaká. Čas plynie. Tých niekoľko hodín jej muselo pripadať ako večnosť. Nakoniec, okolo polnoci, sa Boáz začína chvieť od zimy a preberá sa. Nakláňa sa dopredu, asi aby si prikryl nohy. Ale vtom si uvedomí, že pri jeho nohách niekto je. V správe čítame: „Hľa, pri jeho nohách leží žena!“ ​(Rút 3:8)

„Kto si?“ pýta sa. „Som Rút, tvoja otrokyňa, a rozprestrieš svoju suknicu cez svoju otrokyňu, lebo si výplatca,“ odpovedá Rút zrejme chvejúcim sa hlasom. (Rút 3:9) Niektorí novodobí komentátori sa snažia pripísať Rútiným slovám a jej konaniu sexuálny podtón, ale prehliadajú dva základné fakty. Po prvé, Rút postupovala podľa vtedajších zvykov, z ktorých mnohé sú nám už veľmi vzdialené. Preto by bolo chybou hodnotiť jej konanie na základe dnešných poklesnutých mravných noriem. A po druhé, Boázova reakcia jasne ukazuje, že on jej konanie vnímal ako mravne čisté a nanajvýš chvályhodné.

Keď Rút išla za Boázom, mala čisté a nesebecké pohnútky

Boáz sa Rút prihovára určite láskavým a chlácholivým tónom, ktorý ju upokojuje. Hovorí jej: „Kiež ťa Jehova požehná, dcéra moja. Vyjadrila si svoju milujúcu láskavosť v poslednom prípade lepšie než v prvom prípade, keď nejdeš za mladými mužmi, či nízkymi alebo bohatými.“ ​(Rút 3:10) „V prvom prípade“ prejavila Rút oddanú lásku, keď sa rozhodla sprevádzať Noemu pri jej návrate do Izraela a starať sa o ňu. „V poslednom prípade“ ju prejavila teraz. Boáz poznamenal, že taká mladá žena ako Rút by si mohla ľahko nájsť manžela medzi mladšími mužmi, či už chudobnými, alebo bohatými. Ona však chcela urobiť niečo pre Noemu i pre Noeminho zosnulého manžela — chcela, aby sa jeho meno v jeho domovine zachovalo. Nie div, že nesebeckosť tejto mladej ženy na Boáza tak veľmi zapôsobila.

Hovorí jej ďalej: „A teraz sa, dcéra moja, neboj. Všetko, čo hovoríš, pre teba urobím, pretože každý v bráne môjho ľudu vie, že si znamenitá žena.“ ​(Rút 3:11) Boáz sa potešil myšlienke, že by sa Rút mohla stať jeho manželkou. Možno nebol úplne prekvapený, keď ho požiadala, aby sa stal jej výplatcom. Ale Boáz je spravodlivý muž a nechce konať len podľa toho, čo by uprednostnil on sám. Hovorí Rút, že je ešte jeden výplatca, ktorý je bližším príbuzným Noeminho zosnulého manžela. Najskôr sa opýta jeho a dá mu možnosť oženiť sa s Rút.

Boáz nabáda Rút, aby si znovu ľahla a nadránom sa nepozorovane vrátila domov. Chce uchrániť jej povesť i svoju vlastnú, lebo ľudia by si mohli neoprávnene myslieť, že medzi nimi došlo k niečomu nemravnému. Rút si  teda znovu líha k jeho nohám. Teraz, keď Boáz tak láskavo zareagoval na jej žiadosť, je jej už možno ľahšie na srdci. Potom, ešte za tmy, Boáz naplní jej plášť štedrou mierou jačmeňa a Rút sa vydáva späť do Betlehema.

Akú vnútornú radosť Rút určite pociťuje, keď uvažuje o Boázových slovách — že má medzi ľuďmi povesť „znamenitej ženy“! K takejto povesti nepochybne do veľkej miery prispela svojou vrúcnou túžbou spoznať Jehovu a slúžiť mu. Okrem toho prejavila láskavosť a ohľad voči Noeme a ochotne sa prispôsobila zvykom a spôsobom konania jej ľudu, ktoré boli pre ňu dozaista cudzie. Jej vieru môžeme napodobniť tak, že sa k druhým budeme správať s hlbokou úctou a s rovnakou úctou budeme pristupovať aj k ich spôsobom a zvykom. Tak si aj my môžeme získať povesť znamenitého človeka.

Miesto odpočinku pre Rút

„Kto si, dcéra moja?“ opýtala sa Noema svojej nevesty, keď sa vrátila domov. Prečo jej položila takúto otázku? Možno ju v tej tme nerozoznala, ale možno tiež chcela vedieť, či sa pre Rút situácia zmenila, alebo je stále tou istou vdovou bez vyhliadky na vydaj. Rút jej ihneď vyrozprávala všetko, čo sa odohralo, a odovzdala jej štedrý dar, ktorý jej poslal Boáz. * (Rút 3:16, 17)

Noema múdro poradila Rút, aby v ten deň nešla paberkovať na polia, ale zostala doma. Ubezpečila ju: „Ten muž si neodpočinie, kým  tú záležitosť dnes nedovedie do konca.“ ​(Rút 3:18)

Noema sa v Boázovi nezmýlila. Hneď v ten deň išiel k mestskej bráne, kde sa zvyčajne stretávali starší muži mesta, a tam čakal, kým okolo nepôjde muž, ktorý bol bližším príbuzným než on. Pred svedkami mu ponúkol možnosť stať sa výplatcom tak, že si Rút vezme za manželku. Ale tento muž to odmietol. Vyhlásil, že by tým zničil svoje vlastné dedičstvo. Nato Boáz pred svedkami zhromaždenými v mestskej bráne oznámil, že sa stane výplatcom on — kúpi od Noemy všetko, čo patrilo jej zosnulému manželovi Elimelechovi, a vezme si za manželku Rút, vdovu po Elimelechovom synovi Machlónovi. Boáz vyjadril nádej, že tak bude „meno mŕtveho muža... vyzdvihnuté nad jeho dedičstvom“. (Rút 4:1–10) Boáz bol vskutku čestný a nesebecký muž.

A tak si Boáz vzal Rút za manželku. Ďalej čítame: „Jehova teda dal, aby počala a porodila syna.“ Ženy v Betleheme žehnali Noeme a chválili Rút, že je pre Noemu lepšia, než by bolo sedem synov. Neskôr, ako sa dozvedáme, sa syn Rút a Boáza stal predkom Dávida, významného izraelského kráľa. (Rút 4:11–22) A Dávid sa stal predkom Ježiša Krista. (Matúš 1:1) *

Jehova požehnal Rút výsadou stať sa pramatkou Mesiáša

Rút bola naozaj požehnaná, a rovnako aj Noema, ktorá jej pomáhala vychovávať dieťa, akoby bolo jej vlastné. Život týchto dvoch žien je jasnou pripomienkou, že Boh Jehova si všíma každého, kto s pokorou namáhavo pracuje, aby sa mohol postarať o svojich blízkych, a kto mu verne slúži spolu s jeho vyvoleným ľudom. Boh nikdy neponechá bez odmeny tých, ktorí si uňho získali znamenitú povesť, tak ako si ju získala Rút.

^ 4. ods. Pozri článok „Napodobňujte ich vieru — ‚Kam ideš ty, pôjdem i ja‘“Strážnej veži z 1. júla 2012.

^ 10. ods. Ako poznamenala Noema, Jehova prejavuje láskavosť nielen žijúcim, ale dokonca aj mŕtvym. Noema stratila svojho manžela aj oboch synov a Rút stratila manžela. Títo traja muži pre ne určite veľa znamenali. Akákoľvek láskavosť preukázaná Noeme a Rút bola v podstate prejavená týmto mužom, ktorí by si určite priali, aby bolo postarané o ženy, ktoré im boli také drahé.

^ 15. ods. Právo oženiť sa s takouto vdovou mali v prvom rade bratia zomrelého, ale toto právo bolo zjavne rozšírené aj na najbližších príbuzných, podobne ako to bolo v prípade dedičného práva. (4. Mojžišova 27:5–11)

^ 28. ods. Boáz dal Rút šesť bližšie nešpecifikovaných mier obilia — čím chcel možno naznačiť, že tak ako po šiestich pracovných dňoch nasleduje sabatný odpočinok, aj ťažké dni ovdovenej Rút sa čoskoro skončia a vystrieda ich „odpočinok“, aký jej môže zabezpečiť domov a manžel. No možno týchto šesť mier — mohlo to byť šesť plných lopát obilia — bolo jednoducho množstvo, ktoré mohla Rút odniesť.

^ 31. ods. Rút je jednou zo piatich žien, ktoré Biblia uvádza v rodovej línii Ježiša Krista. Ďalšou z nich bola Boázova matka Rachab. (Matúš 1:3, 5, 6, 16) Ani ona, rovnako ako Rút, nebola Izraelitka.