Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Kedy bol zničený staroveký Jeruzalem? — druhá časť

Kedy bol zničený staroveký Jeruzalem? — druhá časť

 Kedy bol zničený staroveký Jeruzalem? — druhá časť

O čom naozaj svedčia dokumenty na hlinených tabuľkách

Toto je druhý z dvoch článkov, ktoré rozoberajú akademické otázky týkajúce sa dátumu prvého zničenia starovekého Jeruzalema. Tieto dva články (prvý bol uverejnený v predchádzajúcom čísle Strážnej veže) predkladajú informácie založené na dôkladnom výskume a na svedectve Biblie a dávajú odpoveď na otázky, ktoré znepokojujú niektorých čitateľov.

V prvej časti sme uviedli:

▪ Svetskí historici hovoria, že Jeruzalem bol zničený v roku 587 pred n. l.

▪ Biblická chronológia poukazuje na rok 607 pred n. l. ako na rok zničenia Jeruzalema.

▪ Svetskí historici zakladajú svoje závery na spisoch klasických historikov a na Ptolemaiovom kánone.

▪ Niektoré spisy klasických historikov obsahujú závažné chyby a nie vždy sa zhodujú so záznamami na hlinených tabuľkách. *

BIBLIA hovorí, že židovskí zajatci mali byť vo vyhnanstve v Babylone „sedemdesiat rokov... aby sa splnilo Pánovo slovo vyslovené Jeremiášovými ústami“. Kedy boli prepustení? V „prvom [vládnom] roku perzského kráľa Kýra“. (2. Paralipomenon 36:21, 22, Katolícky preklad) Biblické i svetské dejiny sa zhodujú v tom, že toto vyhnanstvo v Babylone sa skončilo po tom, ako Kýros (Cýrus) dobyl Babylon a oslobodil Židov. Tí sa v roku 537 pred n. l. vrátili do Jeruzalema. Keďže Biblia výslovne hovorí, že vyhnanstvo Židov trvalo 70 rokov, muselo sa začať v roku 607 pred n. l.

Väčšina učencov však datuje zničenie Jeruzalema do roku 587 pred n. l. To by znamenalo, že vyhnanstvo trvalo len 50 rokov. Ako prišli k tomuto záveru? Svoje výpočty zakladajú na starovekých klinopisných dokumentoch, ktoré uvádzajú podrobnosti o Nebukadnesarovi II. (Nabuchodonozorovi) a jeho nástupcoch.1 Mnohé z týchto dokumentov napísali muži, ktorí žili v čase zničenia Jeruzalema alebo krátko po ňom. Ale nakoľko spoľahlivé sú výpočty, ktoré smerujú k roku 587 pred n. l.? Čo je v týchto dokumentoch naozaj?

Aby sme si mohli odpovedať na tieto otázky, pozrime sa na tri druhy dokumentov, o ktoré sa učenci často opierajú: (1) Babylonské kroniky, (2) obchodné tabuľky a (3) astronomické tabuľky.

 Babylonské kroniky.

Čo to je? Je to súbor tabuliek, na ktorých sú zaznamenané dôležité udalosti babylonskej histórie.2

Čo hovoria odborníci? R. H. Sack, popredný odborník na klinopisné dokumenty, tvrdí, že Babylonské kroniky predstavujú neúplný záznam dôležitých udalostí. * Podľa neho musia historici preskúmať „doplnkové pramene... ak chcú zistiť, čo sa skutočne stalo“.

Čo prezrádzajú tieto dokumenty? V histórii, ktorá je zaznamenaná v Babylonských kronikách, sú medzery.3 (Pozri  rámček dole.) Preto logicky vzniká otázka: Nakoľko dôveryhodné sú dedukcie založené na takýchto neúplných záznamoch?

Obchodné tabuľky.

Čo to je? Väčšina obchodných tabuliek z novobabylonského obdobia sú potvrdenky o transakciách. Ako dátum je na nich uvedený deň, mesiac a rok vládnuceho kráľa. Na jednej tabuľke sa napríklad uvádza, že transakcia prebehla v mesiaci „nisan, 27. dňa, 11. roku Nebuchadresara [známeho aj ako Nebukadnesar II.], kráľa Babylona“.4

Keď kráľ zomrel alebo bol zosadený z trónu a na trón nastúpil nový kráľ, zostávajúce mesiace toho vládneho roku sa považovali za nástupný rok nového vládcu. *5 Inými slovami, výmena kráľov na tróne sa odohrala v tom istom babylonskom kalendárnom roku. Tabuľky z nástupného roku nového kráľa by teda logicky mali byť datované do mesiacov nasledujúcich po poslednom mesiaci vlády predchádzajúceho kráľa.

Čo hovoria odborníci? R. H. Sack preskúmal množstvo obchodných tabuliek z novobabylonského obdobia. V roku 1972 napísal, že nové texty, ktoré dovtedy Britské múzeum ešte  nezverejnilo a ktoré mu boli dané k dispozícii, „úplne narušili“ predchádzajúce závery v súvislosti s tým, kedy Amél-Marduk (známy aj ako Evil-merodach) vystriedal na tróne svojho otca Nebukadnesara II.6 Prečo? Podľa tabuliek, ktoré mal dovtedy k dispozícii, bol Nebukadnesar II. v šiestom mesiaci svojho posledného (43.) roku vlády ešte stále na tróne. No tieto novodešifrované tabuľky z nástupného roku nasledujúceho kráľa Amél-Marduka boli datované do štvrtého piateho mesiaca roku, ktorý sa považoval za ten istý rok.7 Bol tu zjavný rozpor.

Čo prezrádzajú tieto dokumenty? Existujú aj ďalšie nezrovnalosti v tom, kedy jeden kráľ vystriedal na tróne druhého. Napríklad podľa jedného dokumentu Nebukadnesar II. vládol ešte v desiatom mesiaci posledného roku svojej vlády — šesť mesiacov po tom, čo údajne začal vládnuť jeho nástupca.8 Podobná nezrovnalosť je v tom, kedy Neriglissar vystriedal na tróne Amél-Marduka.9

Prečo sú tieto nezrovnalosti závažné? Ako sme už uviedli, medzery v histórii zdokumentovanej v Babylonských kronikách naznačujú, že nemáme súvislý chronologický záznam.10 Je možné, že medzi spomínanými kráľmi vládli aj ďalší králi? Ak by to tak bolo, potom by novobabylonské obdobie muselo byť predĺžené o ďalšie roky. Teda ani Babylonské kroniky, ani obchodné tabuľky nie sú dostatočným podkladom na to, aby sa dalo s istotou tvrdiť, že Jeruzalem bol zničený v roku 587 pred n. l. *

Astronomické tabuľky.

Čo to je? Sú to klinopisné tabuľky s opisom postavenia Slnka, Mesiaca, planét a hviezd spolu s takými historickými informáciami, ako je vládny rok určitého kráľa. Napríklad astronomický denník na obrázku dole hovorí o zatmení Mesiaca, ktoré nastalo v prvom mesiaci prvého roku vlády kráľa Mukin-zeriho.11

Čo hovoria odborníci? Odborníci sa zhodujú na tom, že Babylončania vytvorili rozsiahle zoznamy a tabuľky, aby mohli predpovedať, kedy s najväčšou pravdepodobnosťou nastanú zatmenia Mesiaca.12

Ale mohli Babylončania spätne vypočítať, kedy nastali zatmenia v minulosti? Dr. John Steele hovorí: „Je možné, že niektoré z najskorších predpovedí boli urobené spätným výpočtom pri zostavovaní textu.“ (Kurzíva od nás.)13 Profesor David Brown, ktorý je presvedčený, že súčasťou astronomických tabuliek boli predpovede  vypracované krátko pred zaznamenanými udalosťami, uznáva, že je možné, že niektoré z nich boli „spätným výpočtom, ktorý urobili pisári v 4. storočí pred n. l. a neskôr“.14 Ak ide naozaj o spätné výpočty, dajú sa tieto údaje považovať za absolútne spoľahlivé, pokiaľ nie sú potvrdené inými dôkazmi?

A aj keby nejaké zatmenie Mesiaca naozaj nastalo v uvedenom čase, znamená to, že historická informácia, ktorú pisár na tabuľke priradil k tomuto časovému údaju, je presná? Nemusí to tak byť. Učenec R. J. van der Spek vysvetľuje: „Títo kompilátori boli astrológmi, nie historikmi.“ Historické údaje uvedené na tabuľkách opisuje ako „viac-menej náhodné“ a varuje, že k takýmto historickým informáciám treba „pristupovať opatrne“.15

Čo prezrádzajú tieto dokumenty? Vezmime si ako príklad tabuľku VAT 4956. Prvý riadok tejto tabuľky znie: „37. rok Nebukadnesara, kráľa Babylona.“16 Potom nasledujú podrobné opisy polohy Mesiaca a planét voči rôznym hviezdam a súhvezdiam. Je tam opísané aj jedno zatmenie Mesiaca. Odborníci hovoria, že všetky tieto pozície boli pozorovateľné v roku 568/567 pred n. l., čo by znamenalo, že 18. rokom Nebukadnesara II., v ktorom zničil Jeruzalem, bol rok 587 pred n. l. Ale poukazujú tieto astronomické údaje jednoznačne len na rok 568/567 pred n. l.?

Táto tabuľka sa zmieňuje o zatmení Mesiaca, ktoré podľa výpočtov nastalo 15. dňa tretieho babylonského mesiaca simanu. Je pravda, že v roku 568 pred n. l. došlo v tomto babylonskom mesiaci k zatmeniu v deň, ktorý zodpovedá 4. júlu (podľa juliánskeho kalendára). Ale k jednému zatmeniu došlo aj 20 rokov predtým, 15. júla 588 pred n. l.17

Ak by bol 37. rokom vlády Nebukadnesara II. rok 588 pred n. l., potom jeho 18. vládnym rokom by bol rok 607 pred n. l. — presne ten rok, v ktorom bol podľa biblickej chronológie zničený Jeruzalem! (Pozri  časovú os dole.) Ale poskytuje VAT 4956 aj ďalšie podporné dôkazy v prospech roku 607 pred n. l.?

Okrem zmieneného zatmenia Mesiaca zaznamenáva táto tabuľka 13 súborov pozorovaní Mesiaca a 15 pozorovaní planét. Je tu opísaná poloha Mesiaca alebo planét voči určitým hviezdam alebo súhvezdiam.18 Na tabuľke nachádzame aj osem časových intervalov medzi východom a západom Slnka a Mesiaca.18a

Keďže údaje o polohe Mesiaca sú spoľahlivejšie, vedci podrobne preskúmali týchto 13 súborov pozorovaní Mesiaca zaznamenaných na VAT 4956. Preskúmali tieto údaje pomocou počítačového programu, ktorý dokáže zobraziť polohu nebeských telies v určitom dni v minulosti.19 Čo odhalila ich analýza? Že nie všetky súbory pozorovaní Mesiaca  zodpovedajú roku 568/567 pred n. l., ale všetkých 13 súborov vyhovuje vypočítaným polohám na rok 588/587 pred n. l., čiže o 20 rokov skôr.

Jedno z miest na tabuľke VAT 4956, kde sa pozorovania Mesiaca hodia viac na rok 588 pred n. l. než na rok 568 pred n. l., vidíme na fotografii tejto tabuľky na vedľajšej strane. V treťom riadku tejto tabuľky čítame, že Mesiac bol v určitom postavení v „noci 9. [nisanu]“. Ale učenci, ktorí ako prví datovali túto udalosť do roku 568 pred n. l. (astron. 567), uznali, že v roku 568 pred n. l. bol Mesiac v tom postavení „8. nisanu, a nie 9.“ Na podporu datovania tabuľky do roku 568 pred n. l. vyslovili teóriu, že pisár namiesto „8“ omylom napísal „9“.20 Poloha Mesiaca opísaná v 3. riadku však presne zodpovedá 9. nisanu 588 pred n. l.21

Je zjavné, že veľká časť astronomických údajov na tabuľke VAT 4956 zodpovedá roku 588 pred n. l. ako 37. roku vlády Nebukadnesara II. To teda hovorí v prospech roku 607 pred n. l. ako roku, keď bol zničený Jeruzalem — tak ako to naznačuje Biblia.

Prečo dôverovať Biblii?

V súčasnosti je väčšina svetských historikov presvedčená, že Jeruzalem bol zničený v roku 587 pred n. l. Biblickí pisatelia Jeremiáš a Daniel však jasne uvádzajú, že Židia boli vo vyhnanstve 70 rokov, nie 50. (Jeremiáš 25:1, 2, 11; 29:10; Daniel 9:2) Tieto vyjadrenia poukazujú na to, že Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred n. l. Ako sme videli, tento záver má určitú oporu aj vo svetských zdrojoch.

Svetskí odborníci už neraz spochybnili presnosť Biblie. Ale keď sa našli ďalšie dôkazy, biblický záznam sa znovu a znovu dokázal ako pravdivý. * Ľudia, ktorí dôverujú Biblii, majú na to opodstatnené dôvody. Svoj postoj zakladajú na dôkazoch, ktoré svedčia o historickej, vedeckej a prorockej presnosti Biblie. Tieto dôkazy ich presviedčajú o tom, že Biblia je naozaj inšpirované Božie Slovo, tak ako to o sebe sama tvrdí. (2. Timotejovi 3:16) Nechceli by ste tieto dôkazy preskúmať aj vy? Možno prídete k rovnakému záveru.

[Poznámky pod čiarou]

 

^ 8. ods. Pozri článok „Kedy bol zničený staroveký Jeruzalem? — Prečo je dôležité poznať odpoveď a o čom svedčia dôkazy“Strážnej veži z 1. októbra 2011.

^ 14. ods. Poznámka: Žiaden zo svetských odborníkov, ktorých citujeme v tomto článku, nezastáva názor, že Jeruzalem bol zničený v roku 607 pred n. l.

^ 18. ods. Nástupný rok sa nezapočítaval do rokov vlády nejakého kráľa. Predstavoval zostávajúce mesiace roka, kým nebol nový kráľ na začiatku nového kalendárneho roka oficiálne dosadený na trón.

^ 21. ods. Obchodné tabuľky máme k dispozícii z každého roku obdobia, ktoré sa tradične považuje za obdobie novobabylonských kráľov. Keď spočítame vládne roky všetkých týchto kráľov a počítame späť od posledného novobabylonského kráľa Nabonida, dostaneme sa do roku 587 pred n. l. ako do roku zničenia Jeruzalema. Takéto datovanie je však presné len za predpokladu, že každý kráľ nastúpil na trón hneď po svojom predchodcovi v tom istom roku.

^ 36. ods. Konkrétne príklady nájdete v 4. a 5. kapitole knihy Biblia — Božie slovo, alebo ľudské?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Rámček/časová os na strane 23]

 (Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BABYLONSKÉ KRONIKY — HISTÓRIA, KTORÁ MÁ MEDZERY

V Babylonských kronikách nachádzame záznam iba o 35 rokoch z tradične predpokladaných asi 88 rokov trvania novobabylonského obdobia.

ROK BEZ ZÁZNAMU

ROK SO ZÁZNAMOM

BM 21901 BM 21946 BM 35382

↓ ↓ ↓ ↓

NOVOBABYLONSKÉ OBDOBIE PERŽANIA

Nabopolasar Nebukadnesar II. Amél-Marduk Nabonid

Neriglissar Lábaši-Marduk

↑ ↑ ↑

BM 25127 BM 22047 BM 25124

[Prameň ilustrácie]

BM 21901 a BM 35382: fotografia s láskavým dovolením British Museum; BM 21946: Copyright British Museum; BM 22047, 25124, 25127: © The Trustees of the British Museum

[Rámček/obrázok na strane 24]

ASTRONOMICKÝ DENNÍK BM 32238

Táto tabuľka obsahuje záznam o zatmeniach Mesiaca z obdobia asi 400 rokov, ale bola zostavená až po poslednom z nich. Keďže pisár nebol očitým svedkom všetkých týchto zatmení, dátum skorších z nich možno určil pomocou matematických výpočtov. Bez ďalších podporných dôkazov, ktoré by potvrdzovali jeho závery, sa takéto výpočty nedajú považovať za zdroj spoľahlivých chronologických informácií.

[Prameň ilustrácie]

© The Trustees of the British Museum

 [Rámček/obrázky na strane 26, 27]

ČO JE NA VAT 4956 NAOZAJ NAPÍSANÉ?

Prečo je to sporné? V treťom riadku tejto tabuľky sa píše, že v „noci 9.“ dňa prvého mesiaca (nisanu/nisan) „Mesiac stál 1 lakeť pred ß Virginis“. Neugebauer a Weidner však v roku 1915 napísali v súvislosti s rokom 568 pred n. l. (ktorý by poukazoval na rok 587 pred n. l. ako na rok zničenia Jeruzalema), že „Mesiac stál 1 lakeť pred touto hviezdou 8. nisana, a nie 9. nisana“. (Kurzíva od nás.) Táto pozícia Mesiaca však presne zodpovedá 9. nisanu roku 588 pred n. l., ktorý nás privádza do roku 607 pred n. l.

Má to byť 9. alebo 8. deň?

(1) Na sprievodnej fotografii jasne vidieť akkadský znak pre číslo 9.

(2) Neugebauer a Weidner vo svojom prepise tohto klinopisného textu zmenili „9“ na „8“.

(3) Iba poznámka pod čiarou naznačuje, že v pôvodnom texte bol znak pre číslo „9“.

(4) Dokonca aj vo svojom preklade do nemčiny uviedli „8“.

(5) V roku 1988 Sachs a Hunger vydali prepis tohto textu tak, ako znie v skutočnosti, s „9“.

(6) Vo svojom preklade do angličtiny však uviedli údaj „9.“ s tým, že je to omyl a namiesto neho má byť „8.“

[Prameň ilustrácie]

bpk/Vorderasiatisches Museum, SMB/Olaf M. Teßmer

 [Rámček na strane 28]

Poznámky k článku „Kedy bol zničený staroveký Jeruzalem? — druhá časť“

1. Klinové písmo je spôsob zápisu, pri ktorom pisár vtláčal do povrchu tabuľky z mäkkej hliny rôzne znaky pomocou ostrého rydla s hrotom v tvare klinu.

2. GRAYSON, A. K. Assyrian and Babylonian Chronicles. Published 1975, 2000 reprint, page 8.

3. Novobabylonské obdobie sa začalo v 7. storočí pred n. l., keď v Babylonskej ríši vládli králi z chaldejskej dynastie. Prvým vládcom bol Nabopolasar, otec Nebukadnesara II. Toto obdobie sa skončilo v roku 539 pred n. l., keď posledného kráľa, Nabonida, zvrhol z trónu perzský kráľ Kýros.

4. MOORE, Ellen Whitley. Neo-Babylonian Business and Administrative Documents. Published 1935, page 33.

5. STEELE, John M. Archimedes, Volume 4, New Studies in the History and Philosophy of Science and Technology: Observations and Predictions of Eclipse Times by Early Astronomers. Published 2000, page 36.

6. SACK, Ronald H. Amel-Marduk 562-560 B.C.—A Study Based on Cuneiform, Old Testament, Greek, Latin and Rabbinical Sources. With Plates. Published 1972, page 3.

7. Tabuľky BM 80920 a BM 58872 sú datované do štvrtého a piateho mesiaca nástupného roku Evil-merodacha. Boli publikované Ronaldom H. Sackom v Amel-Marduk 562-560 B.C.—A Study Based on Cuneiform, Old Testament, Greek, Latin and Rabbinical Sources. With Plates. Pages 3, 90, 106.

8. Tabuľka BM 55806 v Britskom múzeu je datovaná do desiateho mesiaca 43. roku.

9. Tabuľky BM 75106 a BM 61325 sú datované do siedmeho a desiateho mesiaca roku, ktorý sa považuje za posledný (druhý) rok vlády kráľa Evil-merodacha. No tabuľka BM 75489 je datovaná do druhého mesiaca nástupného roku Neriglissara, ktorý nastúpil po ňom. (LEICHTY, Erle, FINKELSTEIN, J. J., WALKER, C. B. F. Catalogue of the Babylonian Tablets in the British Museum. Tablets From Sippar 3. Published 1988, volume VIII, pages 25, 35.)

LEICHTY, Erle, GRAYSON, A. K. Catalogue of the Babylonian Tablets in the British Museum. Tablets From Sippar 2. Published 1987, volume VII, page 36.

SACK, Ronald H. Neriglissar—King of Babylon. Published 1994, page 232. Mesiac na tabuľke je ajjaru (druhý mesiac).

10. Vezmime si napríklad Neriglissara. V jednom kráľovskom nápise je o ňom uvedené, že to bol „syn Bel-šum-iškúna“, „kráľa Babylona“. (Kurzíva od nás.) V ďalšom nápise je Bel-šum-iškún označený ako „múdry princ“. Pôvodné slovo rubû, preložené ako „princ“, je titul, ktorý znamená aj „kráľ, vládca“. Keďže medzi vládou Neriglissara a jeho predpokladaného predchodcu Amél-Marduka je zjavná nezrovnalosť, je možné, že tento „kráľ Babylona“, Bel-šum-iškún, vládol nejaký čas medzi týmito dvomi kráľmi? Profesor R. P. Dougherty priznal, že „dôkazy o Neriglissarovom vznešenom pôvode sú nepopierateľné“. (DOUGHERTY, Raymond P. Nabonidus and Belshazzar—A Study of the Closing Events of the Neo-Babylonian Empire. Published 1929, page 61.)

11. Astronomical Diaries and Related Texts From Babylonia. Edited by Hermann Hunger. Published 2001, volume V, pages 2-3.

12. SACHS, A. A Classification of the Babylonian Astronomical Tablets of the Seleucid Period. In Journal of Cuneiform Studies, 1948, volume 2, No. 4, pages 282-283.

13. Astronomical Diaries and Related Texts From Babylonia. Volume V, page 391.

14. BROWN, David. Mesopotamian Planetary Astronomy-Astrology. Published 2000, pages 164, 201-202.

15. SPEK, R. J. van der. The Astronomical Diaries as a Source for Achaemenid and Seleucid History. In Bibliotheca Orientalis, 1993, L N° 1/2, Januari-Maart, pages 94, 102.

16. SACHS, Abraham J. Astronomical Diaries and Related Texts From Babylonia. Completed and edited by Hermann Hunger. Published 1988, volume I., page 47.

17. HUBER, Peter J. a DE MEIS, Salvo. Babylonian Eclipse Observations From 750 BC to 1 BC. Published 2004, page 186. Podľa tabuľky VAT 4956 nastalo toto zatmenie 15. dňa tretieho babylonského mesiaca, teda mesiac simanu sa začal 15 dní predtým. Ak by toto zatmenie pripadlo na 15. júla 588 pred n. l. (podľa juliánskeho kalendára), potom prvým dňom mesiaca simanu by bol 30. jún/1. júl 588 pred n. l. A tak prvý babylonský mesiac (nisanu), ktorým sa začínal nový rok, by sa začal dva mesiace predtým, 2./3. mája. Hoci bežne by sa rok, keď nastalo toto zatmenie, začal 3./4. apríla, VAT 4956 v 6. riadku uvádza, že po dvanástom (poslednom) mesiaci (addaru) predchádzajúceho roku bol vložený jeden mesiac navyše. (Na tabuľke sa píše: „8. dňa XII2. [čiže trinásteho] mesiaca.“) To znamená, že nový rok sa naozaj začal až 2./3. mája. Teda s údajmi na tabuľke sa zhoduje dátum zatmenia v roku 588 pred n. l.

18. NEUGEBAUER, Paul V. a WEIDNER, Ernst F. Ein astronomischer Beobachtungstext aus dem 37. Jahre Nebukadnezars II. In Berichte über die Verhandlungen der Königl. Sächsischen Gesellschaft der Wissenschaften zu Leipzig, 67. Band, 1. Mai 1915, S. 67-76. Podľa týchto autorov je na tabuľke 13 súborov pozorovaní Mesiaca, kde je Mesiac opísaný vo vzťahu k určitej hviezde alebo súhvezdiu. Uvádzajú tiež zoznam 15 pozorovaní planét. (72. – 76. strana) Hoci klinopisný znak pre Mesiac je jasný a s ničím nezameniteľný, niektoré znaky pre názvy planét a ich pozície sú nejasné. (BROWN, David. Mesopotamian Planetary Astronomy—Astrology. Published 2000, pages 53-57.) Z tohto dôvodu dávajú uvedené pozorovania planét priestor na špekulácie a rôzne výklady. Ale keďže Mesiac sa dá ľahko pozorovať, pozície ďalších nebeských telies, ktoré sú spomenuté na tabuľke VAT 4956 v spojitosti s Mesiacom, sa dajú identifikovať a datovať s dostatočnou mierou istoty.

18a. Tieto časové intervaly („lunárne trojčasy“) predstavujú meranie času napríklad od západu Slnka po západ Mesiaca v prvý deň mesiaca a ďalšie dve merania času neskôr v mesiaci. Učenci k týmto meraniam priradili kalendárne dátumy. (STEPHENSON, F. R. a WILLIS, David M. The Earliest Datable Observation of the Aurora Borealis. In Under One Sky—Astronomy and Mathematics in the Ancient Near East, edited by John M. Steele and Annette Imhausen, published 2002, pages 420-428.) Starovekí pozorovatelia potrebovali na takéto merania nejaké hodiny. Takéto merania neboli spoľahlivé. (STEELE, John M. Archimedes, Volume 4, New Studies in the History and Philosophy of Science and Technology : Observations and Predictions of Eclipse Times by Early Astronomers. Published 2000, pages 65-66.) Výpočet polohy Mesiaca voči iným nebeským telesám však robili s väčšou presnosťou.

19. Táto analýza bola urobená pomocou astronomického softvéru TheSky6™. Bol pri nej použitý aj obsiahly program Cartes du Ciel/Sky Charts (CDC), ktorý je k dispozícii na stiahnutie zdarma, a dátumový prevodník, ktorý poskytlo Námorné observatórium USA. Keďže klinopisné znaky pre mnohé pozície planét dávajú priestor na špekulácie a rôzne výklady, na určenie roku, na ktorý tento astronomický denník poukazoval, tieto pozície neboli použité.

20. NEUGEBAUER, Paul V. a WEIDNER, Ernst F. Ein astronomischer Beobachtungstext aus dem 37. Jahre Nebukadnezars II. (-567/66). In Berichte über die Verhandlungen der Königl. Sächsischen Gesellschaft der Wissenschaften zu Leipzig, 67. Band, 1. Mai 1915, S. 41.

21. V 3. riadku tabuľky VAT 4956 čítame: „Mesiac stál 1 lakeť [čiže 2 stupne] pred ß Virginis.“ Zo spomínanej analýzy vyplynulo, že 9. nisanu bol Mesiac 2°04′ pred a 0° pod hviezdou ß Virginis. Bolo to označené za presnú zhodu.

[Časová os na strane 25]

 (Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

NA KTORÝ ROK POUKAZUJE VAT 4956 AKO NA ROK ZNIČENIA JERUZALEMA — 587 PRED N. L. ALEBO 607 PRED N. L.?

▪ Táto tabuľka opisuje astronomické udalosti, ktoré nastali v 37. roku vlády kráľa Nebukadnesara II.

▪ Nebukadnesar II. zničil Jeruzalem v 18. roku svojej vlády. (Jeremiáš 32:1)

Ak bol 37. rokom vlády

Nebukadnesara II. rok

568 pred n. l., potom

bol Jeruzalem zničený

587 ← ← v roku 587 pred n. l.

610 pred n. l. 600 590 580 570 560

607 ← ← Ak bol 37. rokom jeho vlády rok 588

pred n. l., potom bol Jeruzalem zničený

v roku 607 pred n. l., teda v roku, na

ktorý poukazuje biblická chronológia.

▪ VAT 4956 poukazuje skôr na rok 607 pred n. l.

[Prameň ilustrácie na strane 22]

Fotografia s láskavým dovolením British Museum