Žili ľudia v biblických časoch naozaj tak dlho?

DŇA 4. augusta 1997 zomrela vo svojom rodnom meste na juhovýchode Francúzska Jeanne Louise Calmentová. Mala 122 rokov!

Vďaka pokroku vo vede, medicíne a iných oblastiach dnes ľudia žijú dlhšie. Napriek tomu len málokto sa dožije 100 rokov a viac. Preto ak sa niekto dožije takého vysokého veku, môže sa stať stredobodom pozornosti médií, tak ako to bolo aj v prípade pani Calmentovej.

Biblia uvádza, že v staroveku žili ľudia oveľa dlhšie než dnes, niektorí dokonca takmer tisíc rokov. Dá sa tomu veriť? Naozaj ľudia v biblických časoch žili tak dlho? Prečo by nás to malo zaujímať?

Ľudia, ktorí žili veľmi dlho

Biblická kniha Prvá Mojžišova hovorí o siedmich mužoch, ktorí žili viac než 900 rokov. Všetci sa narodili pred potopou, ktorá prišla v Noachových dňoch. Boli to Adam, Set, Enoš, Kenan, Járed, Matuzalem a Noach. (1. Mojžišova 5:5–27; 9:29) Väčšine ľudí mnohé tieto mená nič nehovoria, ale všetci siedmi boli súčasťou prvých desiatich generácií ľudstva. Matuzalem je známy ako najstarší človek vôbec — dožil sa 969 rokov!

Biblia spomína aj ďalších najmenej 25 ľudí, ktorí sa dožili vyššieho veku, než akého sa dožívajú ľudia dnes. Niektorí z nich žili 300, 400, dokonca 700 rokov i viac. (1. Mojžišova 5:28–31; 11:10–25) Mnohí ľudia však takéto biblické správy považujú len za mýty. Je to naozaj tak?

Mýty alebo spoľahlivý záznam?

Podľa jedného dokumentu, ktorý vydal nemecký Inštitút Maxa Plancka pre demografický výskum, odborníci overovali vek pani Calmentovej, spomenutej v úvode, na  základe niektorých jej „jednoduchých overiteľných výrokov“. Týkali sa jej osobne alebo jej príbuzných a času, keď sa odohrali určité udalosti. To, čo povedala, sa porovnávalo s občianskymi, notárskymi a cirkevnými záznamami, a tiež s novinovými článkami a údajmi získanými pri sčítaniach ľudu. Je zaujímavé, že hoci nebolo možné potvrdiť každý jeden detail, na základe dostupných priamych i nepriamych dôkazov bolo možné potvrdiť jej vek.

A ako je to so správami v Biblii? Dokázali sa ako dôveryhodné? Rozhodne áno! Hoci nie všetky detaily boli potvrdené pomocou dostupných svetských zdrojov, dôkazy opakovane potvrdzujú, že to, čo sa píše v Biblii, je spoľahlivé z hľadiska histórie, vedy i chronológie. * To by nás nemalo prekvapovať, lebo samotná Biblia uvádza: „Boh hovorí pravdu, aj keby hocikto iný klamal.“ ​(Rimanom 3:4, Contemporary English Version) Teda keďže Biblia je dielo „inšpirované Bohom“, neobsahuje žiadne mýty. (2. Timotejovi 3:16)

Mojžiš, ktorého Jehova Boh viedol, aby napísal Pentateuch, čiže prvých päť kníh Biblie, sa považuje za jedného z najvplyvnejších a najváženejších mužov v histórii ľudstva. Židia ho považujú za svojho najvýznamnejšieho učiteľa, moslimovia za jedného zo svojich najväčších prorokov a pre kresťanov je predchodcom Ježiša Krista. Bolo by rozumné prísť k záveru, že spisy takejto významnej historickej postavy sú nedôveryhodné?

Meral sa čas inak?

Niektorí ľudia tvrdia, že v tých dňoch sa čas meral inak ako dnes a že to, čo sa vtedy označovalo ako rok, bol v skutočnosti mesiac. Pri bližšom pohľade na správu v Prvej Mojžišovej však zistíme, že ľudia vtedy chápali čas rovnako ako my dnes. Zamyslime sa nad dvomi príkladmi. Potopa sa podľa biblickej správy začala, keď mal Noach 600 rokov, „v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca“. Ďalej správa hovorí, že vody zaplavovali zem 150 dní a že „v siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca, koráb spočinul na vrchoch Araratu“. (1. Mojžišova 7:11, 24; 8:4) Teda o období piatich mesiacov — od 17. dňa druhého mesiaca do 17. dňa siedmeho mesiaca toho roku — sa tu hovorí ako o 150 dňoch. Je zjavné, že tvrdenie, že rok v skutočnosti predstavoval mesiac, je úplne neodôvodnené.

Teraz sa zamyslime nad druhým príkladom. Podľa 1. Mojžišovej 5:15–18 sa stal Mahalalel otcom syna vo veku 65 rokov, potom žil ďalších 830 rokov a zomrel vo veku 895 rokov. Aj jeho vnuk Enoch mal syna ako 65-ročný. (1. Mojžišova 5:21) Keby jeden rok predstavoval v skutočnosti len jeden mesiac, títo dvaja muži by sa stali otcami iba ako päťroční. Je to podľa vás možné?

Aj archeológia poskytuje dôkazy, ktoré podporujú presnosť biblických správ o ľuďoch, ktorí žili veľmi dlho. O patriarchovi Abrahámovi sa v Biblii píše, že bol z mesta Ur, že neskôr býval v meste Háran a potom v oblasti Kanaanu a že bojoval s elámskym kráľom Kedorlaomerom a porazil ho. (1. Mojžišova 11:31; 12:5; 14:13–17) Archeologické nálezy potvrdili, že tieto miesta i ľudia naozaj existovali. Archeológia nám tiež pomohla pochopiť charakter krajín a zvyky národov, o ktorých sa Biblia zmieňuje v súvislosti s Abrahámom. Keďže tieto biblické informácie o Abrahámovi sú presné, prečo by sme mali pochybovať o tom, že sa dožil 175 rokov? (1. Mojžišova 25:7)

Teda nie je dôvod pochybovať o biblickom zázname o niektorých ľuďoch v staroveku, ktorí žili mimoriadne dlho. Ale možno si kladiete otázku: ‚Záleží na tom, či tí ľudia žili tak dlho?‘

 Môžete žiť dlhšie, než si myslíte!

Mimoriadna dĺžka života týchto ľudí pred potopou svedčí o tom, že ľudské telo má úžasný potenciál žiť. Moderná technika umožnila vedcom viac sa dozvedieť o ľudskom tele a o tom, ako obdivuhodne je vytvorené, vrátane jeho pozoruhodnej regeneračnej schopnosti. K akému záveru prišli? Ľudské telo je schopné žiť nekonečne dlho. Profesor medicíny Tom Kirkwood hovorí: „[Starnutie] zostáva jednou z najväčších záhad lekárskej vedy.“

Pre Jehovu Boha však starnutie nie je ani záhadou, ani neriešiteľným problémom. Prvého človeka, Adama, vytvoril dokonalého a jeho zámerom bolo, aby ľudia žili navždy. Žiaľ, Adam sa Bohu obrátil chrbtom. Preto upadol do hriechu a stal sa nedokonalým. A to je vysvetlenie, po ktorom vedci pátrajú: „Pre jedného človeka prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rimanom 5:12) Hriech a nedokonalosť je príčinou toho, že podliehame chorobám, starneme a zomierame.

Predsavzatie nášho milujúceho Stvoriteľa sa však nikdy nezmenilo. Dokázal to pozoruhodným spôsobom, a to tak, že dal svojho Syna, Ježiša Krista, ako výkupnú obeť, ktorá ľuďom umožní získať dokonalosť a večný život. V Biblii čítame: „Ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi budú všetci oživení.“ ​(1. Korinťanom 15:22) Ľudia pred potopou boli v porovnaní s nami bližšie k dokonalosti, a preto žili dlhšie, oveľa dlhšie než my dnes. Ale my sme dnes bližšie k času, keď sa uskutoční Boží pôvodný zámer. Čochvíľa tu nebude ani stopy po hriechu a nedokonalosti a ľudia už nebudú telesne chradnúť a zomierať. (Izaiáš 33:24; Títovi 1:2)

Ako môžete získať takýto život? Nepozerajte sa na to, čo Boh sľúbil, len ako na sen. Ježiš povedal: „Kto počuje moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život.“ ​(Ján 5:24) Preto skúmajte Bibliu a uplatňujte to, čo ste sa z nej dozvedeli, vo svojom živote. Tak napodobníte príklad tých, ktorých apoštol Pavol nabádal, „aby si ako poklad bezpečne zhromažďovali znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života“. (1. Timotejovi 6:19) Môžete si byť istí, že Boh, ktorý spôsobil, že ľudia spomenutí v Biblii žili tak dlho, môže spôsobiť aj to, aby ste vy žili večne!

[Poznámka pod čiarou]

[Graf na strane 12]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

1 000*

969* MATUZALEM

950* NOACH

930* ADAM

900*

800*

700*

600*

500*

400*

300*

200*

100* SÚČASNÝ ČLOVEK

*VEK