Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo Boh nič nerobí?

Prečo Boh nič nerobí?

 Prečo Boh nič nerobí?

„Prečo zostávaš stáť ďaleko, ó, Jehova? Prečo zostávaš skrytý v časoch tiesne?“ * (ŽALM 10:1)

UŽ LEN letmý pohľad na titulky novín nás presviedča o tom, že žijeme v „časoch tiesne“. A keď osobne zažijeme nejakú tragédiu — keď sa my alebo niekto z našej rodiny staneme obeťou zločinu či vážnej nehody alebo nám zomrie niekto blízky —, možno sa pýtame: Vidí to Boh? Zaujíma sa o nás? Je tam hore vôbec?

Napadlo vám však niekedy, že to, čo očakávame od Boha, nemusí byť založené na správnych predpokladoch? Znázornime si to: Malé dieťa je nešťastné, lebo jeho otec odišiel do práce. Veľmi mu chýba a želá si, aby už prišiel domov. Cíti sa opustené. Celý deň sa donekonečna pýta: „Kde je ocko?“

Určite chápeme, že dieťa neuvažuje úplne správne. Veď práve v tej chvíli jeho otec pracuje, aby sa mohol postarať o celú ich rodinu. Je možné, že aj my sa v niečom podobáme tomuto dieťaťu? Že neuvažujeme úplne správne, keď voláme: „Kde je Boh?“

Niektorí si napríklad želajú, aby bol Boh akýmsi vykonávateľom rozsudku, ktorý okamžite potrestá každého, kto sa dopustí niečoho zlého. Iní ho zas považujú len za nejakého nebeského Santa Clausa, ktorého úlohou je plniť ľuďom priania — postarať sa im o prácu, manželského partnera alebo o výhru v lotérii.

Ľudia, ktorí si takto predstavujú Boha, dochádzajú k záveru, že ak Boh okamžite nenastolí spravodlivosť alebo nám nedá to, čo od neho žiadame, potom je voči nášmu utrpeniu necitlivý a vôbec nevie, čo potrebujeme. Nič však nemôže byť ďalej od pravdy! Skutočnosť je taká, že aj v tejto chvíli Jehova Boh pracuje, aby sa postaral o celú ľudskú rodinu, i keď nie tak, ako by si to mnohí predstavovali.

Čo teda Boh robí? Ak chceme poznať odpoveď na túto otázku, musíme sa vrátiť na začiatok ľudských dejín, keď došlo k vážnemu narušeniu vzťahu medzi Bohom a ľuďmi — nie však bez nádeje na nápravu.

Ničivé účinky hriechu

Predstavte si dom, ktorý už roky chátra. Strecha sa prepadla, dvere už nevisia na pántoch a zvonku ho zničili vandali. Kedysi bol tento dom v dobrom stave, ale dnes to už nie je pravda. Súdiac podľa rozsahu škôd, vrátiť ho do pôvodného stavu nebude vôbec ľahké; nestane sa to z jedného dňa na druhý.

 Teraz sa zamyslite nad tým, akú škodu utrpelo ľudstvo asi pred 6 000 rokmi, keď neviditeľný duchovný tvor Satan naviedol Adama a Evu, aby sa vzbúrili proti Bohu. Dovtedy sa táto prvá ľudská dvojica tešila z dokonalého zdravia a z vyhliadky na to, že bude žiť večne spolu s budúcimi generáciami svojich potomkov. (1. Mojžišova 1:28) Ale keď Adam s Evou zhrešili, vlastne sa zachovali ako vandali, lebo spôsobili škodu členom ľudskej rodiny, ktorí sa ešte len mali narodiť.

Ničivé účinky tejto vzbury by sme nemali podceňovať. V Biblii sa píše: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť.“ ​(Rimanom 5:12) Okrem toho, že hriech so sebou priniesol smrť, spôsobil narušenie nášho vzťahu so Stvoriteľom a každého z nás negatívne ovplyvňuje z fyzickej, psychickej i emocionálnej stránky. Preto sa náš stav dá prirovnať k stavu schátraného domu. Spravodlivý Jób realisticky zhodnotil našu situáciu, keď povedal, že človek „má život krátky, plný trápení“. (Jób 14:1, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie)

Ale stratil Boh po zlyhaní Adama a Evy o ľudský rod záujem? Opustil ho? Nie! Odvtedy až dodnes náš nebeský Otec pracuje na úžitok ľudstva. Aby sme lepšie pochopili, čo pre nás robí, zamyslime sa nad tromi krokmi, ktoré je potrebné urobiť, aby sa dom vrátil do pôvodného stavu, a ako tieto kroky súvisia s tým, čo urobil Boh, aby sa ľudstvo mohlo vrátiť do svojho pôvodného stavu.

1. Keď si majiteľ dôkladne prezrie svoj poškodený dom, musí sa rozhodnúť, či ho obnoví, alebo zbúra.

Ihneď po vzbure v Edene Jehova Boh oznámil svoje predsavzatie uviesť ľudstvo do pôvodného stavu. Neviditeľnému tvorovi, ktorý stál za vzburou, povedal: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(1. Mojžišova 3:15)

Týmito slovami Jehova prisľúbil, že podnecovateľa vzbury v Edene zničí. (Rimanom 16:20; Zjavenie 12:9) Predpovedal tiež, že príde „semeno“, ktoré vykúpi ľudstvo z hriechu. * (1. Jána 3:8) Tieto sľuby jasne svedčia o jednej dôležitej veci: Boh sa rozhodol, že svoje stvorenie nezničí, ale uvedie ho do pôvodného stavu. Obnova ľudstva si však mala vyžiadať veľa času.

2. Architekt vypracuje projekt, z ktorého bude jasné, ako bude obnovený dom napokon vyzerať.

Jehova Boh dal Izraelitom zbierku zákonov a presný projekt chrámu, v ktorom ho mali uctievať. V Biblii čítame: „Tieto veci sú tieňom budúcich vecí.“ ​(Kolosanom 2:17) Tak ako projekt, aj  tieto veci predstavovali niečo väčšie, významnejšie.

Izraeliti napríklad predkladali zvieracie obete, aby dosiahli odpustenie hriechov. (3. Mojžišova 17:11) To bol predobraz väčšej obete, ktorá mala byť predložená o stáročia neskôr — obete, ktorá mala ľudstvu poskytnúť skutočné vykúpenie z hriechov. * Jednotlivé časti svätostánku a chrámu, kde Izraeliti uctievali Boha, predobrazovali kroky, ktoré mal urobiť budúci Mesiáš — od jeho obetnej smrti až po jeho vystúpenie do neba. (Pozri  7. stranu.)

3. Vyberie sa staviteľ, ktorý podľa projektu urobí rekonštrukciu.

Sľúbeným Mesiášom bol Ježiš, ktorý podľa vzoru obetí prinášaných v Izraeli dal svoj život ako obeť na vykúpenie ľudstva. Ján Krstiteľ nazval Ježiša ‚Božím Baránkom, ktorý sníma hriech sveta‘. (Ján 1:29) Ježiš túto úlohu ochotne prijal. Povedal: „Nezostúpil [som] z neba konať svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ ​(Ján 6:38)

Božou vôľou bolo nielen to, aby Ježiš „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“, ale aj to, aby so svojimi nasledovníkmi urobil zmluvu o Kráľovstve. (Matúš 20:28; Lukáš 22:29, 30) Prostredníctvom tohto Kráľovstva Boh uskutoční svoje predsavzatie s ľudstvom. Posolstvo o Božom Kráľovstve je označené ako „dobré posolstvo“, lebo je o tom, že Boh zriadil v nebi vládu, ktorá prevezme kontrolu nad pozemskými záležitosťami. (Matúš 24:14; Daniel 2:44) *

Dielo obnovy pokračuje

Skôr než Ježiš vystúpil do neba, prikázal svojim nasledovníkom: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha... A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ ​(Matúš 28:19, 20)

Teda obnova ľudstva sa nemala skončiť Ježišovou smrťou. Mala pokračovať až do „záveru systému vecí“, obdobia, počas ktorého Božie Kráľovstvo začne preberať vládu nad našou zemou. V tomto období práve žijeme. Vieme to podľa toho, že znamenia, ktoré mali podľa Ježišových predpovedí sprevádzať „záver systému vecí“, sa spĺňajú pred našimi očami. * (Matúš 24:3–14; Lukáš 21:7–11; 2. Timotejovi 3:1–5)

Dnes Jehovovi svedkovia v 236 krajinách poslúchajú Ježišov príkaz zvestovať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Aj časopis, ktorý práve čítate, vám má pomôcť dozvedieť sa viac o tomto Kráľovstve a o tom, čo urobí. Na 2. strane každého čísla Strážnej veže nájdete toto vyjadrenie: „Tento časopis... poskytuje útechu dobrou správou, že Božie Kráľovstvo, ktoré je skutočnou vládou v nebesiach, čoskoro ukončí všetko zlo a premení zem na raj. Posilňuje vieru v Ježiša Krista, ktorý zomrel preto, aby sme mohli získať večný život, a ktorý dnes vládne ako Kráľ Božieho Kráľovstva.“

Je pravda, že sa možno ešte stále dozvedáte o teroristických útokoch alebo o prírodných katastrofách, alebo zažívate nejakú tragédiu. Ale keď budete skúmať Bibliu, presvedčíte sa, že Boh ľudstvo neopustil. Naopak, „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) A jeho sľub, že navráti ľudstvu to, čo naši prví rodičia stratili, sa určite splní. (Izaiáš 55:11)

[Poznámky pod čiarou]

^ 2. ods. Jehova je Božie meno zjavené v Biblii.

^ 16. ods. Podrobný rozbor 1. Mojžišovej 3:15 nájdete v 19. kapitole knihy Priblíž sa k Jehovovi, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

^ 19. ods. Viac informácií nájdete v 5. kapitole knihy Čo učí Biblia?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

^ 22. ods. Viac informácií o Božom Kráľovstve nájdete v 8. kapitole knihy Čo učí Biblia?

^ 25. ods. Viac informácií nájdete v 9. kapitole knihy Čo učí Biblia?

 [Tabuľka/obrázky na strane 7]

 (Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

„Napodobnenie skutočnosti“ — čo znázorňoval svätostánok

OLTÁR

Božia ochota prijať Ježišovu obeť. (HEBREJOM 13:10–12)

VEĽKŇAZ

Ježiš. (HEBREJOM 9:11)

1. V Deň zmierenia veľkňaz predkladal obeť za hriechy ľudu. (3. MOJŽIŠOVA 16:15, 29–31)

1. 14. nisana 33 n. l. Ježiš za nás obetoval svoj život. (HEBREJOM 10:5–10; 1. JÁNA 2:1, 2)

SVÄTÁ

Stav, v ktorom bol Ježiš ako Boží Syn splodený duchom. (MATÚŠ 3:16, 17; RIMANOM 8:14–17; HEBREJOM 5:4–6)

OPONA

Ježišovo hmotné telo, prekážka, ktorá oddeľovala pozemský život od nebeského života. (1. KORINŤANOM 15:44, 50; HEBREJOM 6:19, 20; 10:19, 20)

2. Veľkňaz prešiel za oponu, ktorá oddeľovala Svätú od Najsvätejšej.

2. Ježiš po svojom vzkriesení ‚prešiel za oponu‘ tak, že vystúpil do neba, aby sa „za nás zjavil pred osobou Boha“. (HEBREJOM 9:24–28)

NAJSVÄTEJŠIA

Nebo. (HEBREJOM 9:24)

3. V Najsvätejšej veľkňaz prskol trochu krvi obete pred truhlu zmluvy. (3. MOJŽIŠOVA 16:12–14)

3. Tým, že Ježiš predložil hodnotu svojej preliatej krvi, dosiahol skutočné zmierenie za naše hriechy. (HEBREJOM 9:12, 24; 1. PETRA 3:21, 22)