Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prečo Boh viedol vojnu proti Kanaančanom?

Prečo Boh viedol vojnu proti Kanaančanom?

 Prečo Boh viedol vojnu proti Kanaančanom?

„Máš [ich] vydať na zničenie. Chetitov a Amorejčanov, Kanaančanov a Perizejcov, Chivejcov a Jebuzejcov, ako ti prikázal Jehova, tvoj Boh.“ (5. MOJŽIŠOVA 20:17)

„Zachovávajte pokoj so všetkými ľuďmi.“ ​(RIMANOM 12:18)

ZDÁ sa vám, že si tieto biblické texty protirečia? Mnohí ľudia majú problém dať do súladu Boží príkaz vyhladiť Kanaančanov s biblickým nabádaním, aby sme zachovávali pokoj so všetkými ľuďmi. * (Izaiáš 2:4; 2. Korinťanom 13:11) Zdá sa im, že tieto dva príkazy sú morálne nejednotné.

Keby ste mali možnosť opýtať sa na to Boha, akú otázku by ste mu položili? Zamyslime sa teraz nad piatimi otázkami, ktoré si ľudia často kladú, a odpoveďami, ktoré dáva Biblia.

1. Prečo mali Izraeliti obsadiť krajinu, v ktorej bývali Kanaančania? Kanaančania boli v podstate nelegálnymi usadlíkmi v krajine, ktorá im nepatrila. Ako to? Asi štyristo rokov predtým Boh sľúbil vernému Abrahámovi, že jeho potomkovia budú vlastniť územie Kanaanu. (1. Mojžišova 15:18) Boh splnil tento sľub, keď Izraelitom, ktorí boli Abrahámovými potomkami, pomohol zabrať túto krajinu. Niekto by, samozrejme, mohol namietať, že Kanaančania sa tam usadili skôr, a preto mali právo bývať v tejto krajine. Ale Boh, ktorý je Zvrchovaným vládcom vesmíru, má určite najväčšie právo určovať, kto kde bude bývať. (Skutky 17:26; 1. Korinťanom 10:26)

2. Prečo Boh nedovolil, aby Kanaančania a Izraeliti žili spolu na jednom území? „Nemajú bývať v tvojej krajine,“ varoval Boh v súvislosti s Kanaančanmi, „aby nespôsobili, že by si proti mne hrešil. V prípade, že by si slúžil ich bohom, stalo by sa ti to osídlom.“ ​(2. Mojžišova 23:33) Prorok Mojžiš neskôr Izraelu povedal: „Je to v skutočnosti pre skazenosť týchto národov, že ich Jehova, tvoj Boh, zaháňa pred tebou.“ ​(5. Mojžišova 9:5) Nakoľko skazené boli tieto národy?

V Kanaane bola rozšírená nemravnosť, uctievanie pohanských božstiev a detské obete. Biblický historik Henry H. Halley poznamenáva, že archeológovia našli v tejto oblasti „množstvo džbánov obsahujúcich pozostatky malých detí, ktoré boli obetované Baalovi [významnému bohu Kanaančanov]“. Dodáva: „Ukázalo sa, že celá táto oblasť bola cintorínom novonarodených detí... Kanaančania uctievali tak, že sa pred svojimi bohmi bezuzdne oddávali nemravnosti, čo bolo súčasťou náboženského rituálu; a ďalej tak, že zabíjali svoje prvorodené deti ako obeť tým istým bohom. Zdá sa, že kanaanska krajina sa vo veľkej miere stala akousi Sodomou  a Gomorou v celonárodnom rozsahu... Archeológovia, ktorí robia vykopávky v ruinách kanaanskych miest, sa čudujú, že Boh ich nezničil už skôr.“

3. Prečo sa Boh zameral práve na Kanaančanov? Neboli v tom čase na zemi aj iné skazené národy? V Biblii je zaznamenaných veľa prípadov, keď sa Boh rozhodol zničiť hriešnikov. Keď sa v Noachových dňoch ‚zem naplnila násilím‘, Boh spôsobil potopu, ktorá zničila všetkých okrem jednej rodiny — Noachovej rodiny. (1. Mojžišova 6:11; 2. Petra 2:5) Boh zničil aj mestá Sodomu a Gomoru, keď už bol hriech ich obyvateľov „veľmi ťažký“. (1. Mojžišova 18:20; 2. Petra 2:6) A vyniesol tiež rozsudok proti hlavnému mestu Asýrie Ninive, „mestu krviprelievania“, hoci predtým ho ušetril, keď sa jeho obyvatelia kajali zo svojich zlých skutkov. (Náhum 3:1; Jonáš 1:1, 2; 3:2, 5–10) Pokiaľ ide o Kanaančanov, Boh ich zničil, aby ochránil Izraelitov — národ, v ktorom sa mal objaviť Mesiáš. (Žalm 132:11, 12)

4. Nie je zničenie Kanaančanov v rozpore s Božou láskou? Na prvý pohľad sa naozaj môže zdať, že vyhladenie Kanaančanov nie je v súlade s Božou láskou. (1. Jána 4:8) Ale keď sa na situáciu pozrieme lepšie, zistíme, že aj v tomto prípade Boh prejavil lásku.

Boh už dávno predtým vedel, že obyvatelia Kanaanu sa vydali nesprávnym smerom. No nezničil ich okamžite, ale trpezlivo nechal uplynúť 400 rokov, až kým sa ich previnenie „nedovŕšilo“. (1. Mojžišova 15:16)

Keď hriech Kanaančanov dospel do bodu, keď už bolo jasné, že žiadna náprava nie je možná, Jehova ich zničil. No neurobil to tak, že by bez rozdielu usmrtil všetkých Kanaančanov. Prečo nie? Lebo nie všetci boli nenapraviteľní. Tým, ktorí boli ochotní zmeniť sa, ako boli napríklad Rachab a Gibeončania, bolo prejavené milosrdenstvo. (Jozua 9:3–11, 16–27; Hebrejom 11:31)

5. Ako mohol Boh lásky vôbec niekoho zničiť? Je prirodzené, že človeku napadne táto otázka, pretože už len uvažovať o zničení ľudského života nie je príjemné. Napriek tomu bola to práve láska, ktorá Boha podnietila, aby tak rázne zakročil proti skazeným ľuďom. Znázornime si to. Keď sa u nejakého pacienta objaví gangréna, lekári často nemajú  inú možnosť, len amputovať infikovanú končatinu. Asi nikomu nie je príjemné vykonať taký zákrok. Ale dobrý lekár vie, že inak by sa infekcia šírila ďalej, a to by bolo horšie. Pretože mu záleží na zdraví pacienta, urobí tento nepríjemný zákrok na jeho dobro.

Podobne ani Jehova nemal radosť z toho, že musel zničiť Kanaančanov. Sám hovorí: „Nemám potešenie v smrti zlého.“ ​(Ezechiel 33:11) Okrem toho jeho zámerom bolo, aby z izraelského národa vzišiel Mesiáš, ktorý umožní záchranu všetkým, ktorí v neho budú prejavovať vieru. (Ján 3:16) Boh preto jednoducho nemohol dovoliť, aby sa Izrael infikoval odpornými zvykmi Kanaančanov. A tak nariadil, aby boli Kanaančania z krajiny vyhnaní. Tým Boh prejavil výnimočnú lásku — lásku, ktorá ho podnietila vykonať túto nepríjemnú úlohu na úžitok svojich verných ctiteľov.

Poučenie pre nás

Má pre nás správa o zničení Kanaančanov nejaký význam? Áno, pretože Biblia v liste Rimanom 15:4 uvádza: „Všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej.“ Aké poučenie pre nás vyplýva z toho, čo sa stalo v Kanaane, a akú nádej nám to dáva?

Z tejto správy sa môžeme veľa naučiť. Napríklad Boh milosrdne ušetril život Rachab a Gibeončanov, keď v neho prejavili vieru. To nám pripomína, že každý sa môže páčiť Bohu, ak sa o to úprimne snaží, a to bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádza či akých hriechov sa v minulosti dopustil. (Skutky 17:30)

Biblický záznam o zničení v Kanaane nám tiež dáva nádej, pretože nám umožňuje urobiť si predstavu o tom, čo Boh urobí v blízkej budúcnosti. Uisťuje nás, že Boh nedovolí, aby zlo donekonečna víťazilo nad dobrom. Áno, Biblia nás uisťuje, že Boh čoskoro zasiahne a zničí všetkých zlých, ale tých, ktorí ho milujú, oslobodí a umožní im žiť v spravodlivom novom svete. (2. Petra 2:9; Zjavenie 21:3, 4) V tom čase sa splnia tieto utešujúce slová: „Dúfaj v Jehovu a zachovávaj jeho cestu, a on ťa vyvýši, aby si zaujal do vlastníctva zem. Keď budú odrezaní zlí, uvidíš to.“ ​(Žalm 37:34)

[Poznámka pod čiarou]

^ 4. ods. V tomto článku sa pojem „Kanaančania“ vzťahuje na všetky národy, ktoré mal Izrael na Boží príkaz vytlačiť z Kanaanu.

[Rámček na strane 14]

Dajú sa Bibliou ospravedlniť ľudské vojny?

Možno súčasné vojny ospravedlniť tým, že Boh prikázal Izraelitom zničiť Kanaančanov? Nie, a to najmenej z týchto troch dôvodov:

Dnes už nemá žiaden národ na zemi zvláštnu Božiu priazeň. Tým, že Izraeliti neprijali Ježiša ako Mesiáša, prestal ich Boh používať ako svojich zástupcov v akejkoľvek úlohe vrátane úlohy vykonávateľov rozsudku. (Matúš 21:42, 43) Jehova sa odvtedy pozerá na izraelský národ rovnako ako na iné národy. (3. Mojžišova 18:24–28) Preto dnes nemá žiaden národ na zemi právo tvrdiť, že má vo vojne Božiu podporu.

Dnes Jehova neprideľuje svojim ctiteľom žiadne konkrétne územie. Naopak, jeho služobníkov možno nájsť ‚vo všetkých národoch a kmeňoch‘ na zemi. (Zjavenie 7:9; Skutky 10:34, 35)

Ježiš dal jasne najavo, že jeho nasledovníci sa nebudú zapájať do vojen. Keď Ježiš varoval svojich učeníkov pred blížiacim sa útokom na Jeruzalem, nedal im príkaz, aby zostali v meste a bojovali, ale aby utiekli. A oni jeho príkaz poslúchli. (Matúš 24:15, 16) Praví kresťania neberú do rúk zbraň, ale plne dôverujú, že Božie Kráľovstvo čoskoro odstráni zo zeme všetko zlo. (Daniel 2:44; Ján 18:36)

[Obrázok na strane 15]

Príklad Rachab ukazuje, že Bohu sa môže páčiť každý, kto sa o to úprimne snaží