Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Za dní kráľa Herodesa“

„Za dní kráľa Herodesa“

 „Za dní kráľa Herodesa“

HERODES VEĽKÝ, kráľ Judey, v snahe zabiť malého Ježiša poslal do Betlehema vojakov, aby povraždili všetkých malých chlapcov. Dejiny zaznamenávajú množstvo udalostí, ktoré sa odohrali „za dní kráľa Herodesa“ a ktoré nám osvetľujú pozadie udalostí Ježišovho života a služby. (Matúš 2:1–16)

Prečo chcel Herodes zabiť Ježiša? A ako je možné, že keď sa Ježiš narodil, Židia mali kráľa, ale keď zomrel, ich územie spravoval Riman, Pontský Pilát? Aby sme získali úplný obraz o Herodesovej úlohe v dejinách a aby sme pochopili, prečo má taký význam pre čitateľov Biblie, musíme sa vrátiť v čase niekoľko desiatok rokov pred Ježišovo narodenie.

Boje o moc v Judei

V prvej polovici druhého storočia pred n. l. vládli v Judei sýrski Seleukovci — jedna zo štyroch dynastií, ktoré vznikli po rozpade ríše Alexandra Veľkého. No keď sa jeden seleukovský kráľ pokúsil okolo roku 168 pred n. l. nahradiť uctievanie Jehovu v jeruzalemskom chráme kultom Dia, vypuklo židovské povstanie, na čele ktorého stála rodina Makabejcov. Makabejci (alebo tiež Hasmoneovci) vládli v Judei od roku 142 do roku 63 pred n. l.

V roku 66 pred n. l. začali medzi sebou bojovať o trón dvaja hasmoneovskí princovia, Hyrkán II. a jeho brat Aristobulos, čo viedlo k občianskej vojne. V tejto situácii sa obaja obrátili so žiadosťou o pomoc na rímskeho vojvodcu Pompeia, ktorý bol v tom čase v Sýrii. Pompeius v tom videl príležitosť a rýchlo sa jej chopil.

Rimania sa v skutočnosti snažili posúvať svoju sféru vplyvu na východ a v tom čase už ovládali veľkú časť Malej Ázie. Sled slabých vládcov v Sýrii však spôsobil, že táto oblasť upadla do anarchie, a tým bol na východe ohrozený mier, ktorí si Rimania želali udržať. A tak Pompeius zakročil a zabral Sýriu.

Pompeius sa rozhodol vyriešiť spor medzi Hasmoneovcami tak, že podporí Hyrkána. Preto Rimania v roku 63 pred n. l. vtrhli do Jeruzalema a dosadili na trón svojho kandidáta,  Hyrkána. To však neznamenalo, že Hyrkán mal byť nezávislým vládcom. Rimania už mali, obrazne povedané, nohu vo dverách Judey a nemali v úmysle ju stiahnuť. Hyrkán sa stal rímskym etnarchom, čiže vládol z milosti Rimanov a svoj trón si mohol udržať iba vďaka ich dobrej vôli a podpore. Vnútorné záležitosti krajiny mohol spravovať podľa vlastných predstáv, ale v otázke zahraničných vzťahov sa musel prispôsobiť rímskej politike.

Herodes sa dostáva k moci

Hyrkán bol slabošským vládcom. Podporoval ho však Idumejec Antipatros, otec Herodesa Veľkého. V jeho rukách spočívala skutočná moc. Antipatros držal na uzde nepokojné židovské frakcie a čoskoro v Judei prakticky prevzal moc. Pomohol Iuliovi Caesarovi v boji proti jeho nepriateľom v Egypte a Rimania ho za odmenu povýšili na post prokurátora, ktorý bol zodpovedný priamo im. Antipatros následne vymenoval svojich synov Fasaela a Herodesa za miestodržiteľov Jeruzalema a Galiley.

Antipatros učil svojich synov, že nič nemožno dosiahnuť bez súhlasu Ríma. A Herodes si to zapamätal naozaj dobre. Počas celej svojej politickej kariéry obratne kľučkoval medzi požiadavkami svojich rímskych patrónov a požiadavkami svojich židovských poddaných. Darilo sa mu to aj vďaka jeho organizačným a vojvodcovským schopnostiam. Keď bol Herodes vo svojich 25 rokoch ustanovený za miestodržiteľa, rázne zakročil proti bandám lupičov na svojom území, čím si ihneď získal obdiv Židov aj Rimanov.

Keď v roku 43 pred n. l. protivníci otrávili Antipatra, Herodes sa stal najmocnejším mužom v Judei. Mal však nepriateľov. Jeruzalemská aristokracia ho považovala za uzurpátora a snažila sa presvedčiť Rím, aby ho zosadil z trónu. Ale márne. Rím bol verný Antipatrovej pamiatke a cenil si schopnosti jeho syna.

Stáva sa kráľom Judey

Mnohým ľuďom bol spôsob, akým Pompeius riešil nástupnícku krízu Hasmoneovcov asi 20 rokov predtým, tŕňom v oku. Neúspešná frakcia, ktorá v tejto kríze podporovala Aristobula, sa opakovane pokúšala prevziať moc. V roku 40 pred n. l. sa jej to podarilo s pomocou Partov, nepriateľov Ríma. Parti využili zmätok, ktorý vznikol následkom občianskej vojny v Ríme, a vpadli do Sýrie. Hyrkána zosadili z trónu a dosadili naň člena hasmoneovskej rodiny s protirímskymi postojmi.

Herodes utiekol do Ríma, kde sa mu dostalo vrúcneho prijatia. Rimania chceli Partov vytlačiť z Judey a dostať toto územie opäť pod svoju kontrolu s prijateľným vládcom na čele. Potrebovali spoľahlivého spojenca a Herodesa považovali za svojho človeka. Rímsky senát ho preto vyhlásil za kráľa Judey. Herodes potom urobil niečo, čo bolo symbolom mnohých kompromisov, na ktoré neskôr musel pristúpiť, aby sa udržal pri moci — od budovy senátu viedol procesiu do Jupiterovho chrámu, kde predložil obete pohanským bohom.

Herodes s pomocou rímskych légií porazil svojich nepriateľov v Judei a získal späť trón. Svojim politickým protivníkom sa kruto odplatil. Dal vyvraždiť Hasmoneovcov a židovskú aristokraciu, ktorá ich podporovala, a tiež všetkých, ktorých dráždilo, že majú za vládcu priateľa Rimanov.

Herodes upevňuje svoju moc

V roku 31 pred n. l., keď Octavianus (neskôr cisár Augustus) porazil Marca Antonia pri Aktiu a stal sa nespochybniteľným vládcom Rimanov, Herodes si uvedomil, že jeho dlhoročné priateľstvo s Marcom Antoniom môže vzbudiť podozrenie. Preto sa ponáhľal uistiť Octaviana o svojej lojalite. Nový rímsky vládca následne potvrdil Herodesovo postavenie kráľa Judey a rozšíril jeho územia.

 V nasledujúcich rokoch Herodes svoje kráľovstvo stabilizoval a obohatil a Jeruzalem premenil na stredisko helenistickej kultúry. Pustil sa do veľkých stavebných projektov — postavil paláce, prístavné mesto Cézarea a urobil impozantnú prestavbu jeruzalemského chrámu. Po celý čas sa jeho politika zameriavala na priateľské vzťahy s Rímom, ktorý bol zdrojom jeho moci.

Herodes úplne ovládal celú Judeu a jeho moc bola absolútna. Mal v moci aj úrad veľkňaza a do tohto postavenia dosadzoval ľudí podľa svojho želania.

Žiarlivosť vedie k vražde

Herodesov súkromný život bol búrlivý. Nejedna z jeho desiatich manželiek snívala o tom, že práve jej syn sa stane následníkom svojho otca. Palácové intrigy dráždili Herodesovu podozrievavú a krutú povahu. V návale žiarlivosti dal popraviť svoju obľúbenú manželku Mariamne a neskôr dal pre údajné sprisahanie uškrtiť dvoch jej synov. Správa o betlehemskej masakre v Matúšovom evanjeliu preto zapadá do známeho obrazu o Herodesovom charaktere a o jeho odhodlaní odstrániť každého potenciálneho rivala.

Herodes si uvedomoval, že nie je medzi ľuďmi veľmi obľúbený, a podľa niektorých si zaumienil, že jeho smrť bude sprevádzať celonárodné trúchlenie, a nie oslavy. Aby to dosiahol, dal zatknúť popredných občanov Judey a rozkázal, aby boli popravení, keď bude ohlásená jeho smrť. Tento rozkaz nebol nikdy vykonaný.

Herodes Veľký a jeho úloha v dejinách

Po Herodesovej smrti Rím určil, že jeho syn Archelaos bude vládnuť v Judei a ďalší dvaja synovia budú nezávislými kniežatami, čiže tetrarchami — Antipas nad Galileou a Pereou a Filip nad Itureou a Trachonitis. Archelaos sa stal nepopulárnym u svojich poddaných i u svojich pánov. Po desiatich rokoch neúspešnej vlády ho Rimania zosadili a ustanovili vlastného miestodržiteľa, predchodcu Pontského Piláta. Medzitým Antipas — ktorého Lukáš jednoducho nazýva Herodes — a Filip naďalej spravovali vlastné tetrarchie. Takáto bola politická situácia, keď Ježiš začal svoju službu. (Lukáš 3:1)

Herodes Veľký bol rafinovaným politikom a bezcitným vrahom a jeho pravdepodobne najhorším skutkom bol pokus o zabitie malého Ježiša. Skúmanie Herodesovej úlohy v dejinách pomáha čitateľom Biblie osvetliť kľúčové udalosti z tohto obdobia, pochopiť, ako Rimania začali vládnuť nad Židmi, a oboznámiť sa s pozadím Ježišovej služby a života tu na zemi.

[Mapa na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Palestína a okolité územia v čase Herodesa

SÝRIA

ITUREA

GALILEA

TRACHONITIS

Galilejské more

Jordán

Cézarea

SAMÁRIA

PEREA

Jeruzalem

Betlehem

JUDEA

Soľné more

IDUMEA

[Obrázky na strane 13]

Herodes bol iba jedným zo sledu vládcov, ktorí vládli v Judei v priebehu dvoch storočí pred Ježišovou službou