Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Biblia — pozoruhodný príbeh o tom, ako prežila

Biblia — pozoruhodný príbeh o tom, ako prežila

BIBLIA je najrozšírenejšia kniha v celých dejinách — podľa odhadov je vo svete asi 4,8 miliardy jej výtlačkov. Len v roku 2007 bolo vytlačených viac ako 64 600 000 kusov Biblie. Na porovnanie: najpredávanejší román roku 2007 vyšiel v Spojených štátoch v prvom náklade 12 miliónov výtlačkov.

Biblia na svojej ceste k titulu najvydávanejšej knihy na svete prežila mnohé nebezpečenstvá a jej existencia bola často ohrozená. V priebehu dejín bola zakazovaná, pálená a tí, ktorí sa ju pokúšali preložiť, čelili ťažkostiam alebo dokonca smrti. Napriek tomu najväčšou hrozbou jej prežitia neboli plamene prenasledovania. Jej najväčším nepriateľom bol zub času. Prečo?

Biblia je zbierkou 66 menších kníh, z ktorých najstaršie boli napísané alebo zostavené pred viac ako 3 000 rokmi členmi izraelského národa. Pôvodní pisatelia a odpisovači zaznamenávali inšpirované posolstvá na materiály, ktoré podliehali skaze, napríklad na papyrus a kožu. Doposiaľ nebol objavený ani jeden z pôvodných spisov. Našli sa však tisíce starovekých odpisov menších i väčších častí biblických kníh. Zlomok odpisu jednej z týchto kníh, Jánovho evanjelia, sa datuje do obdobia len niekoľko desiatok rokov po tom, čo ho apoštol Ján napísal.

„Text hebrejskej Biblie [Starého zákona] bol prenesený s pozoruhodnou presnosťou, ktorá nemá obdobu v gréckej ani rímskej klasickej literatúre.“ ​(profesor Julio Trebolle Barrera)

Prečo je také pozoruhodné, že sa zachovali vôbec nejaké odpisy Biblie? A nakoľko verné sú moderné preklady Biblie posolstvu, ktoré zaznamenali jej pôvodní pisatelia?

Aký osud postihol iné staroveké dokumenty?

Prežitie Biblie je naozaj niečím mimoriadnym, keď vezmeme do úvahy, čo sa stalo so spismi národov, ktoré boli súčasníkmi Izraelitov. Uvažujme napríklad o Feničanoch. V priebehu prvého tisícročia pred n. l. boli susedným národom Izraelitov. Títo obchodní moreplavci rozšírili svoje abecedné písmo v oblasti celého Stredomoria. Vo veľkom tiež obchodovali s papyrusom, a to s Egyptom a gréckym svetom. Napriek tomu časopis National Geographic o Feničanoch uviedol: „Fenické texty, väčšinou písané na krehkom papyruse, sa rozpadli, takže dnes poznáme Feničanov hlavne z predpojatých správ od ich nepriateľov. Feničania sami údajne mali bohatú literatúru, tá však bola úplne stratená už v staroveku.“

A čo písomnosti starovekých Egypťanov? Známe sú ich tesané alebo maľované hieroglyfy na chrámových múroch a iných miestach. Egypťania sú známi aj tým, že vynašli papyrus ako materiál na písanie. No pokiaľ ide o egyptské písomnosti na papyruse, egyptológ K. A. Kitchen hovorí: „Odhaduje sa, že približne 99 percent všetkých papyrusov napísaných asi od roku 3000 po nástup gréckorímskeho obdobia sa vôbec nezachovalo.“

 A ako je to s rímskymi záznamami na papyruse? Uvažujme o jednom príklade. Kniha Roman Military Records on Papyrus (Rímske vojenské záznamy na papyruse) uvádza, že rímski vojaci podľa všetkého dostávali plat trikrát v roku a robil sa o tom záznam na papyruse — akési potvrdenie o vyplatení mzdy. Podľa odhadov bolo v priebehu 300 rokov od Augusta (27 pred n. l. – 14 n. l.) po Diokleciána (284 – 305 n. l.) vydaných asi 225 000 000 takýchto potvrdení. Koľko z nich sa zachovalo? Našli sa iba dve, ktoré boli čitateľné.

Prečo sa zachovalo tak málo starovekých dokumentov napísaných na papyruse? Papyrus ani koža, ktorá sa tiež bežne používala na písanie, nie sú veľmi trvácne materiály a vo vlhkom podnebí rýchlo podliehajú skaze. V diele The Anchor Bible Dictionary sa píše: „Vzhľadom na takéto podnebie sa papyrusové dokumenty z tohto obdobia [prvého tisícročia pred n. l.] mohli zachovať iba v suchej púšti, v jaskyni alebo v nejakom úkryte.“

A čo biblické spisy?

Pôvodné biblické knihy boli zjavne napísané na rovnako krehkých materiáloch, ako boli tie, ktoré používali Feničania, Egypťania a Rimania. Ako je teda možné, že text Biblie sa zachoval dodnes a z Biblie sa stala najvydávanejšia kniha na svete? Profesor James L. Kugel uvádza jeden dôvod. Hovorí, že pôvodné spisy boli odpisované „veľmi veľakrát dokonca ešte v biblických časoch“.

Do akej miery zodpovedajú moderné preklady Biblie starovekým rukopisom? Profesor Julio Trebolle Barrera, jeden zo skupiny znalcov, ktorá bola poverená štúdiom a vydaním starovekých rukopisov známych ako zvitky od Mŕtveho mora, hovorí: „Text hebrejskej Biblie bol prenesený s pozoruhodnou presnosťou, ktorá nemá obdobu v gréckej ani rímskej klasickej literatúre.“ Uznávaný biblický učenec F. F. Bruce hovorí: „Naše spisy Nového Zákona sú podopreté oveľa väčším množstvom dôkazov ako mnohé spisy klasických autorov, ktorých vierohodnosť nikomu ani len nenapadne spochybňovať.“ Ďalej povedal: „Ak by bol Nový Zákon zbierkou svetských spisov, ich vierohodnosť by sa všeobecne považovala za nespochybniteľnú.“ Biblia je rozhodne pozoruhodná kniha. Nájdete si každý deň čas, aby ste si z nej niečo prečítali? (1. Petra 1:24, 25)

Dodnes sa zachovalo asi 6 000 ručne písaných odpisov Hebrejských Písiem, čiže Starého zákona, a asi 5 000 odpisov Gréckych Písiem, čiže Nového zákona