Je nutné učiť sa po hebrejsky a po grécky?

VÄČŠINA textu Biblie bola pôvodne napísaná len v dvoch jazykoch — v hebrejčine a v gréčtine. * Jej pisatelia ju v týchto jazykoch písali pod vedením Božieho svätého ducha. (2. Samuelova 23:2) Preto posolstvo, ktoré zaznamenali, môže byť opísané ako „inšpirované Bohom“. (2. Timotejovi 3:16, 17)

Väčšina ľudí, ktorí si dnes čítajú Bibliu, však nerozumie po hebrejsky ani po grécky. Sú odkázaní na preklady Biblie do vlastného jazyka. Pravdepodobne k nim patríte aj vy. Ale keďže tieto preklady o sebe netvrdia, že sú inšpirované, možno si kladiete otázku: ‚Môžem úplne pochopiť posolstvo Biblie aj pomocou prekladu alebo by som sa mal snažiť naučiť po hebrejsky a grécky?‘

Činitele, ktoré treba vziať do úvahy

Skôr ako si zodpovieme túto otázku, mali by sme vziať do úvahy niekoľko vecí. Po prvé, samotné poznanie starovekej hebrejčiny a gréčtiny nie je automaticky zárukou, že človek bude lepšie rozumieť posolstvu Biblie. Ježiš povedal vtedajším Židom: „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že pomocou nich budete mať večný život, a práve tie svedčia o mne. A predsa nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.“ ​(Ján 5:39, 40) V čom bol ich problém? Neovládali dostatočne hebrejčinu? Nie, ovládali tento jazyk veľmi dobre. No Ježiš im ďalej povedal: „Dobre viem, že nemáte v sebe Božiu lásku.“ ​(Ján 5:42)

Podobne povedal apoštol Pavol grécky hovoriacim kresťanom v starovekom meste Korint: „Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť; ale my zvestujeme Krista pribitého na kôl, Židom dôvod na potknutie, ale národom pochabosť.“ ​(1. Korinťanom 1:22, 23) Je teda očividné, že na to, aby niekto prijal posolstvo z Božieho Slova, nestačilo len ovládať hebrejčinu alebo gréčtinu.

Po druhé, hoci niektorí ľudia dnes hovoria modernou hebrejčinou alebo gréčtinou, tieto jazyky sú značne odlišné od  hebrejčiny a gréčtiny, v ktorej bola napísaná Biblia. Väčšina grécky hovoriacich ľudí má dnes problém správne pochopiť biblickú gréčtinu. Je to tak preto, lebo do jazyka pribudli nové slová, ktoré nahradili staršie výrazy, a mnohé slová, ktoré prežili, majú dnes iný význam. Napríklad slovo preložené v Skutkoch 7:20 a v Hebrejom 11:23 ako „krásny“ má v modernej gréčtine význam „žartovný“. Okrem toho nastali rozsiahle zmeny v gramatike a syntaxe jazyka.

Teda ani keby ste sa učili modernú hebrejčinu alebo gréčtinu, nezaručí vám to, že budete Biblii presnejšie rozumieť v jej pôvodných jazykoch. Aj tak by ste sa museli spoliehať na slovníky a gramatické príručky, aby ste zistili, ako sa tieto jazyky používali v čase, keď boli knihy Biblie písané.

A po tretie, naučiť sa nový jazyk môže byť veľmi náročné. Hoci naučiť sa na začiatok niekoľko fráz môže byť pomerne ľahké, rozoznávať jemné odtienky budete možno schopní až po rokoch vytrvalého úsilia. Kým dosiahnete takúto úroveň, môže sa ukázať ako pravdivé jedno staré príslovie: Nedostatočné poznanie je nebezpečné. V akom zmysle?

Aký význam má toto slovo?

Pýtal sa vás už niekedy niekto, kto sa učil váš jazyk, aký význam má nejaké konkrétne slovo? Ak áno, tak viete, že odpovedať na takúto otázku nie je vždy ľahké. Prečo? Lebo jedno slovo môže mať niekoľko významov. Ak by ste boli v takej situácii, možno by ste chceli vedieť príklad použitia toho slova vo vete. Bez kontextu by mohlo byť ťažké určiť, o ktorý význam ide. Napríklad možno sa vás niekto opýta na význam slova „zrážka“. Toto slovo môže mať v závislosti od kontextu rôzny význam. Môže znamenať prudký náraz, ale aj stretnutie dvoch bojujúcich strán či prudkú výmenu názorov. V inom kontexte môže označovať odpočítanie určitej čiastky zo sumy. V množnom čísle (zrážky) môže znamenať dážď, sneh, ľadovec a podobne. Vedeli by ste tomu človeku povedať, o ktorý z týchto významov ide?

Slovník vám možno ponúkne všetky možné významy nejakého slova. Niektoré slovníky dokonca vymenúvajú tieto významy podľa toho, ako často sa používajú. Ale zistiť presný význam slova vám pomôže kontext, v akom je použité. Znázornime si to: Predstavte si, že chcete zistiť príčinu určitých symptómov, ktoré u seba pozorujete, ale z medicíny toho veľa neviete. Možno siahnete po nejakej lekárskej príručke a dozviete sa z nej, že v 90 percentách prípadov tieto symptómy znamenajú jednu vec, ale v 10 percentách naznačujú niečo úplne iné. Na to, aby ste presne zistili, čo vám je, by ste potrebovali oveľa viac vedomostí. Podobne ak má nejaké slovo v 90 percentách prípadov určitý význam, nepomôže vám to, ak čítate nejaký dôležitý text, v ktorom je to slovo použité v druhotnom význame. Na to, aby ste mohli správne pochopiť to slovo, potrebujete vedieť viac o kontexte.

Aj pri skúmaní slov v Biblii potrebujete poznať kontext. Napríklad pôvodné hebrejské a grécke slová ruach a pneuma, ktoré sa obyčajne prekladajú ako „duch“, môžu mať v závislosti od kontextu rôzne významy. V určitých prípadoch je ich presným prekladom slovo „vietor“. (2. Mojžišova 10:13; Ján 3:8) V inom kontexte sa vzťahujú na životnú silu vo všetkých živých tvoroch, v ľuďoch i vo zvieratách. (1. Mojžišova 7:22; Žalm 104:29; Jakub 2:26)  Aj neviditeľné nebeské bytosti sú opísané ako duchovia. (1. Kráľov 22:21, 22; Matúš 8:16) Božia činná sila je označená ako svätý duch. (1. Mojžišova 1:2; Matúš 12:28) Slovom duch sa označuje aj hnacia sila, ktorá podnecuje človeka prejavovať určitý postoj, sklon alebo emóciu, ako aj prevládajúci myšlienkový sklon nejakej skupiny ľudí. (Jozua 2:11; Galaťanom 6:18)

Hoci hebrejský alebo grécky slovník môže obsahovať všetky tieto významy, posúdiť, o ktorý z nich ide, vám pomôže kontext. * A to platí, či už čítate Bibliu v pôvodných jazykoch, alebo jej preklad vo vašom jazyku.

Je nesprávne používať preklad?

Niektorí vynaložili veľké úsilie na to, aby sa naučili biblickú hebrejčinu alebo biblickú gréčtinu, alebo oba tieto jazyky. Hoci si uvedomujú, že ich porozumenie je obmedzené, majú radosť z toho, že si môžu čítať Bibliu v pôvodných jazykoch, a cítia, že všetko to úsilie stálo za to. Ale čo ak vy nerozumiete pôvodným jazykom Biblie? Malo by vás to skľučovať a odradiť od hľadania biblickej pravdy? Vôbec nie! A to z viacerých dôvodov.

Po prvé, používať preklad Biblie je vhodné. V skutočnosti pisatelia Kresťanských gréckych Písiem alebo takzvaného Nového zákona často citovali z gréckeho prekladu Hebrejských Písiem. * (Žalm 40:6; Hebrejom 10:5, 6) Hoci hovorili po hebrejsky a mohli citovať z pôvodných Hebrejských Písiem, očividne nemali problém používať  preklad daných veršov, ktorý bol pre ich čitateľov dostupnejší. (1. Mojžišova 12:3; Galaťanom 3:8)

Po druhé, aj keď človek rozumie jazykom, v ktorých bola Biblia pôvodne napísaná, Ježišove slová si môže prečítať len v preklade. Je to tak preto, lebo to, čo Ježiš pôvodne povedal v istej forme hebrejčiny, pisatelia evanjelií zapísali v gréčtine. * Ak si niekto myslí, že schopnosť čítať slová Jehovových verných starovekých služobníkov v pôvodných jazykoch dáva človeku nejakú výnimočnú múdrosť, mal by sa zamyslieť nad tým, čo uvedená skutočnosť naznačuje. To, že Jehova inšpiroval zapísanie slov svojho najväčšieho Služobníka len v preklade — v jazyku, ktorému v tom čase rozumela väčšina ľudí —, naznačuje, že nie je dôležité, v akom jazyku Bibliu čítame. Dôležité je to, aby to bol jazyk, ktorému rozumieme a v ktorom jej inšpirované posolstvo môže zapôsobiť na naše srdce.

Po tretie, „dobré posolstvo“ obsiahnuté v Biblii malo byť dostupné pokorným ľuďom z ‚každého národa, kmeňa, jazyka a ľudu‘. (Zjavenie 14:6; Lukáš 10:21; 1. Korinťanom 1:27–29) A tak sa dnes prevažná väčšina ľudí môže oboznamovať s Božím predsavzatím z výtlačku Biblie vo svojom vlastnom jazyku bez toho, aby sa museli učiť iný jazyk. V mnohých jazykoch sú dostupné viaceré preklady Biblie, a tak má čitateľ na výber. *

Teda ako môžete porozumieť pravde, ktorú obsahuje Biblia? Jehovovi svedkovia zistili, že tematické štúdium Biblie s prihliadaním na kontext je účinný spôsob, ako porozumieť posolstvu Božieho Slova. Robia to tak, že si vezmú nejaký konkrétny námet, napríklad „manželstvo“, a vyhľadajú si texty, ktoré hovoria o tomto námete. Tak umožnia, aby jedna časť Biblie vysvetlila význam inej. Nechceli by ste využiť možnosť bezplatne preskúmať Bibliu pomocou domáceho kurzu, ktorý Jehovovi svedkovia ponúkajú všetkým ľuďom? Bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríte, Boh si želá, aby „boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4; Zjavenie 7:9)

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 22]

Septuaginta

Grécky hovoriaci Židia v čase Ježiša a jeho apoštolov používali vo veľkej miere grécku Septuagintu. Je to preklad Hebrejských Písiem do gréčtiny. Tento preklad nie je pozoruhodný len tým, že ide o prvý známy pokus preložiť Sväté Písma do iného jazyka. Bol to aj rozsiahly prekladateľský projekt. Začala ho prekladať skupina prekladateľov v treťom storočí pred n. l. a dokončili ho iní o vyše sto rokov neskôr.

Raní kresťania začali okamžite účinne používať Septuagintu na to, aby pomocou nej dokázali, že Ježiš je Kristus, sľúbený Mesiáš. Boli v tom takí úspešní, že niektorí začali Septuagintu vnímať ako „kresťanský“ preklad. Viedlo to k tomu, že medzi Židmi Septuaginta začala strácať popularitu a bolo vytvorených niekoľko nových prekladov do gréčtiny. Jeden z nich preložil židovský prozelyta Aquila v druhom storočí n. l. Istý biblický učenec sa pri charakteristike tohto prekladu zmieňuje o jeho jednej „dosť nezvyčajnej črte“. Na viacerých miestach Aquilovho gréckeho prekladu sa objavuje Božie meno Jehova napísané písmenami starovekej hebrejčiny.

[Prameň ilustrácie]

Israel Antiquities Authority

[Obrázky na strane 23]

Je dôležité, aby sme Bibliu čítali v jazyku, ktorému rozumieme a v ktorom jej inšpirované posolstvo môže zapôsobiť na naše srdce