Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Čo máme jesť?“

„Čo máme jesť?“

 „Čo máme jesť?“

JEDLO a pitie — s týmto námetom sa počas Ježišovej služby stretávame znovu a znovu. Ježišovým prvým zázrakom bola premena vody na víno a pri dvoch príležitostiach nasýtil zástupy ľudí niekoľkými chlebmi a rybami. (Matúš 16:7–10; Ján 2:3–11) Ježiš nebol známy len tým, že jedával s chudobnými, ale aj tým, že sa zúčastňoval na hostinách s bohatými. Jeho nepriatelia ho dokonca obvinili z toho, že je nenásytník a opilec. (Matúš 11:18, 19) Samozrejme, že to nebola pravda. Ale Ježiš vedel, že jedlo a pitie sú pre ľudí dôležité, a majstrovsky používal tieto veci na znázornenie hlbokých duchovných právd. (Lukáš 22:14–20; Ján 6:35–40)

Aké jedlo a aké nápoje boli bežné za Ježišových dní? Ako sa jedlo pripravovalo? A koľko úsilia si to vyžadovalo? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu lepšie pochopiť niektoré udalosti a vyjadrenia spomenuté v evanjeliách.

Daj nám „náš chlieb na tento deň“

Keď Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa, ukázal, že je vhodné prosiť Boha o základné veci potrebné pre život — o „chlieb na tento deň“. (Matúš 6:11) Chlieb bol takou dôležitou súčasťou stravy, že v gréčtine i v hebrejčine vyjadrenie „jesť jedlo“ doslova znamená „jesť chlieb“. Obilniny, z ktorých sa vyrábal chlieb, napríklad pšenica a jačmeň, ale aj iné, ako napríklad ovos, pšenica špaldová a proso, tvorili veľkú časť stravy Židov v prvom storočí. Odborníci odhadujú, že človek v tom čase spotreboval za rok asi 200 kilogramov obilia, z ktorých získal asi polovicu potrebných kalórií.

Chlieb sa dal kúpiť na trhovisku, väčšina rodín si ho však piekla sama. Pripraviť chlieb dalo veľa práce. Kniha Bread, Wine, Walls and Scrolls (Chlieb, víno, múry a zvitky) vysvetľuje: „Keďže múka sa nedá dlho skladovať, ženy ju mleli každý deň.“ Koľko času mohla zabrať takáto práca? „Za hodinu namáhavého mletia na ručnom mlynčeku sa z jedného kilogramu obilia získalo maximálne 0,8 kilogramu múky,“ uvádza autor spomínanej knihy. „Keďže jeden človek denne spotreboval asi pol kilogramu obilia, žena musela mlieť aspoň tri hodiny, aby namlela múku pre päť- až šesťčlennú rodinu.“

Vezmime si napríklad Máriu, Ježišovu matku. Popri svojich bežných povinnostiach v domácnosti musela pripraviť dostatok  chleba, aby nasýtila svojho manžela, päť synov a najmenej dve dcéry. (Matúš 13:55, 56) Mária, podobne ako iné židovské ženy, nepochybne usilovne pracovala, aby pripravila svojej rodine „chlieb na tento deň“.

„Poďte, naraňajkujte sa“

Ježiš sa v jedno skoré ráno po svojom vzkriesení zjavil niekoľkým zo svojich učeníkov. Učeníci celú noc chytali ryby, ale nedarilo sa im. „Poďte, naraňajkujte sa,“ volal Ježiš na svojich unavených priateľov. Potom im predložil čerstvú rybu a chlieb. (Ján 21:9–13) Hoci toto je v evanjeliách jediná zmienka o raňajkách, ľudia v tom čase bežne začínali deň jedlom, ktoré pozostávalo z chleba, orechov a hrozienok či olív.

A čo poludňajšie jedlo? Čo jedávali bežní ľudia na obed? Kniha Life in Biblical Israel (Život v biblickom Izraeli) uvádza: „Poludňajšie jedlo bývalo ľahké — pozostávalo z chleba, obilia, olív a fíg.“ Niečo také asi učeníci niesli so sebou, keď sa vracali zo Sycharu, kam „odišli... nakúpiť potraviny“, a keď našli Ježiša, ako sa pri studni rozpráva s nejakou Samaritánkou. „Bolo asi šesť hodín,“ čiže bolo poludnie. (Ján 4:5–8)

Večer sa rodina stretla pri hlavnom jedle dňa. Kniha Poverty and Charity in Roman Palestine, First Three Centuries C.E. (Chudoba a dobročinnosť v rímskej Palestíne, prvé tri storočia n. l.) o tomto jedle hovorí: „Väčšina ľudí jedla chlieb alebo kašu z jačmeňa, rôznych obilnín a strukovín alebo zriedkavejšie z pšenice. Obyčajne do nej pridávali soľ a olej alebo olivy, príležitostne nejakú omáčku výraznej chuti, med alebo sladké ovocné šťavy.“ Súčasťou jedálneho lístka bežných ľudí mohlo byť aj mlieko, syr, zelenina a čerstvé alebo sušené ovocie. V tom čase bolo dostupných asi tridsať druhov zeleniny — cibuľa, cesnak, reďkovka, mrkva a kapusta, keď spomenieme len niektoré — a viac než dvadsaťpäť druhov ovocia, ktoré sa pestovalo v tejto oblasti, napríklad figy (1), datle (2) či granátové jablká (3).

Viete si predstaviť prestretý stôl a na ňom niektoré z týchto vecí, keď Ježiš večeral s Lazarom a jeho sestrami Martou a Máriou? A teraz si predstavte vôňu, ktorá naplnila izbu, keď Mária natrela Ježišovi nohy ‚pravým nardom‘ — vôňu drahého vonného oleja, ktorá sa miešala s vôňou jedla. (Ján 12:1–3)

„Keď usporadúvaš hostinu“

Pri inej príležitosti, keď Ježiš jedol v dome „jedného z farizejských vládcov“, dal prítomným dôležité poučenie. Povedal: „Keď usporadúvaš hostinu, pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých, a budeš šťastný,  pretože nemajú nič, čím by sa ti odplatili. Lebo budeš mať odplatené pri vzkriesení spravodlivých.“ ​(Lukáš 14:1–14) Ak by sa tento farizej držal toho, čo Ježiš povedal, čo by asi predložil hosťom na takejto hostine?

Bohatý človek mohol hosťom ponúknuť špeciálny chlieb rôznych tvarov, vylepšený vínom, medom, mliekom a rôznym korením. Na stole by pravdepodobne bolo aj maslo a tvrdý syr. Určite by sa podávali aj čerstvé či nakladané olivy alebo olivový olej. Podľa knihy Food in Antiquity (Jedlo v staroveku) „každý človek ročne skonzumoval dvadsať kilogramov olivového oleja a ďalšie množstvo spotreboval na kozmetiku a osvetlenie“.

Ak by tento farizej býval blízko mora, on i jeho hostia by pravdepodobne jedli čerstvé ryby. Tí, ktorí žili vo vnútrozemí, jedli zvyčajne ryby konzervované nakladaním do nálevu alebo solením. Hostiteľ mohol ponúknuť aj vzácnejšie druhy mäsa, ktoré chudobný človek jedol len zriedkakedy. Bežnejšie sa ponúkal nejaký druh vaječného jedla. (Lukáš 11:12) Chuť týchto pokrmov mohla byť vylepšená bylinkami a korením, napríklad mätou, kôprom, rascou a horčicou. (Matúš 13:31; 23:23; Lukáš 11:42) Neskôr si mohol hosť pochutnať na dezerte vo forme praženého obilia s mandľami, medom a korením.

Na hostine sa mohlo ponúkať aj hrozno — čerstvé, sušené alebo vo forme vína. V Palestíne sa našli tisícky vínnych lisov, čo svedčí o tom, že tento nápoj tam bol obľúbený. V Gibeone objavili archeológovia na jednom mieste 63 vínnych pivníc vytesaných do skaly, v ktorých sa mohlo skladovať asi 100 000 litrov vína.

„Nikdy nebuďte úzkostliví“

Pri čítaní evanjelií si všimnite, ako často sa Ježiš vo svojich znázorneniach zmieňuje o jedle a pití alebo ako dával ľuďom pri jedle dôležité poučenie. Ježiš a jeho učeníci mali určite potešenie z jedenia a pitia, najmä v spoločnosti dobrých priateľov, ale tieto veci neboli najdôležitejšie v ich živote.

Ježiš pomohol svojim učeníkom udržiavať si vyrovnaný názor na jedlo a pitie, keď povedal: „Nikdy nebuďte úzkostliví a nehovorte: ‚Čo máme jesť?‘ alebo ‚Čo máme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘ Lebo o to všetko sa dychtivo usilujú národy. Veď váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ ​(Matúš 6:31, 32) Učeníci si toto poučenie vzali k srdcu a Boh sa o nich vždy postaral. (2. Korinťanom 9:8) Je pravda, že váš jedálny lístok je možno iný ako jedálny lístok ľudí v prvom storočí, ale môžete si byť istí, že ak budete dávať Božie záujmy na prvé miesto vo svojom živote, Boh sa o vás postará. (Matúš 6:33, 34)