Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Boli apoštolskí otcovia naozaj apoštolskí?

Boli apoštolskí otcovia naozaj apoštolskí?

 Boli apoštolskí otcovia naozaj apoštolskí?

UŽ PRED začiatkom druhého storočia n. l. začalo čisté vody kresťanskej pravdy mútiť falošné učenie. Presne ako bolo predpovedané v inšpirovanom proroctve, niektorí sa po smrti apoštolov odvrátili od pravdy a obrátili sa k „falošným príbehom“. (2. Timotejovi 4:3, 4) Asi v roku 98 n. l. posledný žijúci apoštol, Ján, varoval pred takýmto mylným učením a pred ľuďmi, ktorí sa ‚pokúšali zviesť‘ verných kresťanov. (1. Jána 2:26; 4:1, 6)

Zakrátko sa na scéne objavili muži, ktorí sa stali známymi ako apoštolskí otcovia. Aké stanovisko zaujali k falošnému učeniu? Dbali na božsky inšpirované varovanie apoštola Jána?

 Kto boli apoštolskí otcovia?

Výraz „apoštolskí otcovia“ sa vzťahuje na náboženských pisateľov, ktorí mohli poznať niekoho z Ježišových apoštolov alebo ktorých vyučovali učeníci, ktorí sa učili od apoštolov. Všeobecne možno povedať, že títo pisatelia žili v období od konca prvého storočia n. l. do polovice druhého storočia n. l. * Patril k nim Klement Rímsky, Ignác Antiochijský, Papias Hierapolský a Polykarp Smyrniansky. V rovnakom období písali aj neznámi autori diel Didaché, Barnabášov list, Umučenie Polykarpovo a druhý Klementov list.

Dnes je ťažké posúdiť, do akej miery sa to, čo učili apoštolskí otcovia, zhodovalo s učením Ježiša. Cieľom týchto mužov nepochybne bolo zachovať alebo podporiť istú formu kresťanstva. Napríklad odsudzovali modlárstvo a voľnú morálku. Verili, že Ježiš je Božím Synom a že bol vzkriesený. No neboli schopní zastaviť silnejúci príval odpadlíckeho učenia. Naopak, niektorí z nich k nemu dokonca ešte prispeli.

Bezvýznamné úpravy?

Niektoré „kresťanské“ myšlienkové prúdy v tomto období sa v skutočnosti odklonili od učenia Krista a jeho apoštolov. Napríklad na rozdiel od toho, čo zaviedol Ježiš počas Pánovej večere, známej aj ako Posledná večera, autor Didaché odporúčal, aby sa víno podávalo pred chlebom. (Matúš 26:26, 27) Autor tohto diela tiež napísal, že ak nie je dostupná voda, do ktorej by mohol byť krstenec ponorený, postačí, ak mu bude voda vyliata na hlavu. (Marek 1:9, 10; Skutky 8:36, 38) Tento spis tiež povzbudzoval kresťanov, aby dodržiavali také rituály, ako je povinné postenie sa dvakrát týždenne a odriekanie modlitby „Otčenáš“ trikrát denne. (Matúš 6:5–13; Lukáš 18:12)

Ignác Antiochijský zas vymyslel nový spôsob organizácie kresťanského zboru, pri ktorom mal celému zboru predsedať iba jeden biskup „namiesto Boha“. Tento biskup mal mať autoritu nad mnohými kňazmi. Takéto „vylepšenia“ otvorili cestu ďalším vlnám nebiblického učenia. (Matúš 23:8, 9)

Zveličovanie, mučeníctvo a modlárstvo

Niektorí apoštolskí otcovia sa ešte viac odchýlili od pravdy zveličovaním. Papias Hierapolský, smädný po pravde, sa odvolával na Kresťanské grécke Písma. No zároveň veril, že počas tisícročnej vlády Krista bude jeden koreň viniča mať 10 000 výhonkov, každý z nich ďalších 10 000 výhonkov, na každom z nich bude ďalších 10 000 výhonkov, z ktorých každý bude mať 10 000 strapcov, každý strapec 10 000 bobúľ a z každej bobule bude 1 000 litrov vína!

 Polykarp bol ochotný radšej zomrieť mučeníckou smrťou než vzdať sa svojej kresťanskej viery. Údajne ho vyučovali apoštoli a ďalší, ktorí poznali Ježiša. Citoval z Biblie a podľa všetkého sa usiloval žiť podľa kresťanských zásad.

No oddanosť, ktorú niektorí prejavovali Polykarpovi, hraničila s modlárstvom. Kniha Umučenie Polykarpovo uvádza, že „verní“ sa zanietene dožadovali jeho pozostatkov. Jeho kosti považovali „za cennejšie než najvyberanejšie drahokamy a čistejšie než zlato“. Je zjavné, že otrávených vôd omylu pribúdalo.

Apokryfné texty

Niektorí apoštolskí otcovia prijímali aj mimobiblické texty, akoby boli inšpirované. Napríklad Klement Rímsky citoval z apokryfných diel Kniha múdrosti Judita. Pisateľ Polykarpovho listu sa odvoláva na knihu Tobiáš v snahe podporiť myšlienku, že dávanie milodarov má moc ochrániť darcu pred smrťou.

V druhom storočí n. l. sa na základe falošných evanjelií šírili nepravdivé príbehy o Ježišovom živote. Apoštolskí otcovia tieto evanjeliá prijímali ako hodnoverné a často z nich citovali. Napríklad Ignác Antiochijský citoval z takzvaného Evanjelia podľa Hebrejov. A o Klementovi Rímskom jeden zdroj uvádza: „Zdá sa, že Klement spoznal Krista nie prostredníctvom evanjelií, ale prostredníctvom nekánonických spisov.“

Príval omylov

Apoštolskí otcovia sa snažili vysvetľovať kresťanskú vieru pomocou mýtov, mystiky a filozofie, čím otvorili cestu prílivu omylov. Napríklad Klement sa odvolával na mytologický príbeh o fénixovi ako na dôkaz vzkriesenia. Legendárny vták fénix, ktorý údajne vstal z vlastného popola, sa v egyptskej mytológii spájal s uctievaním slnka.

Ďalším pisateľom, ktorý znehodnotil a prekrútil biblickú pravdu, bol autor Barnabášovho listu. Mojžišovský Zákon vysvetľoval, akoby bol iba alegóriou. Podľa neho čisté zvieratá — prežúvavce s rozštiepeným kopytom (so štrbinou) — predstavovali ľudí, ktorí rozjímajú o Božom Slove. Rozštiepené kopyto, ako hovoril tento pisateľ, znázorňovalo to, že spravodlivý „kráča v tomto svete“ a zároveň sa teší na život v nebi. Takéto vysvetlenia nie sú založené na Biblii. (3. Mojžišova 11:1–3)

Svedectvo apoštola Jána

V prvom storočí apoštol Ján varoval: „Milovaní, neverte každému inšpirovanému výroku, ale skúšajte inšpirované výroky, aby ste videli, či pochádzajú od Boha, lebo mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta.“ ​(1. Jána 4:1) Aké aktuálne slová to boli!

Do konca prvého storočia už mnohí takzvaní kresťania opustili učenie Ježiša a jeho apoštolov. Apoštolskí otcovia nevzdorovali prílivu odpadlíckych myšlienok, naopak, ešte k nemu prispeli. Vody pravdy otrávili jedom omylu. Apoštol Ján o takýchto ľuďoch povedal: „Každý, kto sa tlačí dopredu a nezostáva v Kristovom učení, nemá Boha.“ ​(2. Jána 9) Pre všetkých, ktorí úprimne hľadajú biblickú pravdu, toto inšpirované varovanie bolo — a stále je — nad slnko jasnejšie.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Pisatelia, teológovia a filozofi všeobecne označovaní ako cirkevní otcovia žili v období od druhého do piateho storočia n. l.

[Zvýraznený text na strane 29]

Niektorí apoštolskí otcovia vrátane Klementa sa vo svojich spisoch odvolávali na mýty, mystické predstavy a filozofiu

[Obrázok na strane 28]

Polykarp bol ochotný zomrieť mučeníckou smrťou

[Prameň ilustrácie]

The Granger Collection, New York