Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Boh berie do úvahy naše obmedzenia

Boh berie do úvahy naše obmedzenia

 Priblížte sa k Bohu

Boh berie do úvahy naše obmedzenia

3. Mojžišova 5:2–11

„USILOVALA som sa skutočne zo všetkých síl, no nikdy som nemala pocit, že je to dosť.“ Tak sa vyjadrila jedna žena o svojom úsilí páčiť sa Bohu. Je Jehova Boh spokojný s úsilím svojich ctiteľov, keď robia všetko, čo je v ich silách? Berie do úvahy ich schopnosti a okolnosti? Aby sme našli odpovede na tieto otázky, zamyslime sa nad tým, čo hovoril mojžišovský Zákon o určitých obetiach, ako je to zaznamenané v 3. Mojžišovej 5:2–11.

Pod Zákonom Boh vyžadoval rôzne obete, ktorými sa dosahovalo zmierenie za hriechy. V spomenutej pasáži sa hovorí o situáciách, keď sa človek dopustil hriechu neúmyselne. (2. až 4. verš) Keď si človek uvedomil takýto hriech, mal ho vyznať a priniesť obeť za vinu — „ovečku alebo kozičku“. (5. a 6. verš) Ale čo ak bol chudobný a nemal ovcu alebo kozu, ktorú by mohol obetovať? Vyžadoval Zákon, aby si ju požičal, čím by sa zadĺžil? Alebo musel pracovať, až kým si ju nemohol kúpiť, čím by sa odďaľovalo zmierenie za jeho hriechy?

V Zákone, v ktorom sa odzrkadľoval Jehovov nežný ohľad, sa písalo: „Ak si však nemôže dovoliť ovcu ako svoju obeť za vinu za ten hriech, ktorého sa dopustil, donesie Jehovovi dve hrdličky alebo dve holúbätá.“ ​(7. verš) Teda ak bol nejaký Izraelita príliš chudobný a nemohol si dovoliť ovcu, Boh bol ochotný prijať obeť, ktorú si mohol dovoliť — dve hrdličky alebo holúbätá.

Ale čo ak človek nemal prostriedky ani na tieto dve vtáčatá? V takom prípade Zákon hovoril: „Prinesie ako svoju obeť za hriech, ktorého sa dopustil, desatinu efy [osem alebo deväť hrnčekov] jemnej múky na obeť za hriech.“ ​(11. verš) Teda pre veľmi chudobných sa Jehova rozhodol urobiť výnimku a umožnil im priniesť obeť za hriech bez krvi. * V Izraeli chudoba nikomu nebránila dosiahnuť zmierenie za hriechy a získať pokojný vzťah s Bohom.

Čo sa učíme o Jehovovi zo zákona o obetiach za vinu? To, že Jehova je súcitný, chápavý Boh, ktorý berie do úvahy obmedzenia svojich ctiteľov. (Žalm 103:14) Chce, aby sme sa k nemu priblížili a rozvíjali si k nemu blízky vzťah, aj keď máme náročné okolnosti, ako napríklad pokročilý vek, podlomené zdravie alebo rodinné či iné povinnosti. Môže nás utešovať vedomie, že Jehova Boh je spokojný s naším úsilím, keď robíme všetko, čo môžeme.

[Poznámka pod čiarou]

^ 4. ods. Zmierujúca hodnota zvieracej obete bola v jej krvi, na ktorú sa Boh pozeral ako na svätú. (3. Mojžišova 17:11) Znamená to, že keď chudobný človek predložil ako obeť múku, bolo to v Božích očiach bezcenné? Nie. Jehova si určite cenil pokorný, ochotný postoj, s ktorým ju tento človek priniesol. Okrem toho hriechy celého národa — vrátane chudobných — boli prikryté krvou zvierat, ktoré boli obetované v Deň zmierenia. (3. Mojžišova 16:29, 30)