Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo sa skutočne stane, keď človek zomrie?

Čo sa skutočne stane, keď človek zomrie?

 Čo sa skutočne stane, keď človek zomrie?

„Všetky duše sú nesmrteľné, dokonca aj duše zlých... Keďže sú potrestané večnou pomstou neuhasiteľného ohňa a nezomierajú, je nemožné, aby [bolo ukončené] ich utrpenie.“ — Klement Alexandrijský, spisovateľ z prelomu druhého a tretieho storočia n. l.

TÍ, KTORÍ sa zastávajú učenia, že peklo je miestom mučenia, podobne ako Klement stavajú na predpoklade, že ľudská duša je nesmrteľná. Zakladá sa toto učenie na Biblii? Zamyslite sa nad tým, ako Božie Slovo odpovedá na nasledujúce otázky.

Mal prvý človek, Adam, nesmrteľnú dušu? O stvorení Adama v Roháčkovom preklade čítame: „Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.“ ​(1. Mojžišova 2:7) Všimnite si, že tento text nehovorí, že by Adam dostal dušu, ale že sa stal dušou.

Čo sa nakoniec stalo s Adamom, keď zhrešil? Boh neodsúdil Adama na večné mučenie v pekle. V Evanjelickom preklade čítame, že Boh vyniesol takýto rozsudok: „V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš.“ ​(1. Mojžišova 3:19; kurzíva od nás) V Božom vyhlásení nie je ani náznak, že by nejaká časť Adama prežila jeho smrť. Keď zomrel Adam, zomrela duša.

Má nejaký človek nesmrteľnú dušu? Boh prorokovi Ezechielovi povedal: „Duša, ktorá hreší, tá zomrie.“ ​(Ezechiel 18:4, RP) A apoštol Pavol napísal: „Skrze jedného človeka [Adama] vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.“ ​(Rimanom  5:12, Katolícky preklad) Keďže všetci ľudia hrešia, logický záver je, že všetky duše zomierajú.

Môže si mŕtva duša niečo uvedomovať alebo niečo cítiť? Božie Slovo hovorí: „Živí aspoň vedia, že zomrú, kým mŕtvi už o ničom nevedia.“ ​(Kazateľ 9:5, KP) O tom, čo sa stane s človekom, keď zomrie, sa v Biblii píše: „Vráti [sa] do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň.“ ​(Žalm 146:4, EP) Ak mŕtvi „o ničom nevedia“ a ich „úmysly zaniknú“, ako by mohli pociťovať muky v pekle?

Ježiš Kristus nepripodobnil smrť k nejakej forme vedomia, ale k spánku. * (Ján 11:11–14) Niekto však môže namietať, že Ježiš predsa učil, že peklo je horúce a že hriešnici budú vrhnutí do pekelného ohňa. Pouvažujme o tom, čo Ježiš naozaj povedal o pekle.

[Poznámka pod čiarou]