Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Robila „závery vo svojom srdci“

Robila „závery vo svojom srdci“

 Napodobňujte ich vieru

Robila „závery vo svojom srdci“

MÁRIA už celé hodiny sedela na chrbte malého ťažného zvieraťa. Trochu sa posunula, aby si našla pohodlnejšiu polohu. Pred ňou pokojne kráčal Jozef, ktorý viedol zviera na ich ceste do vzdialeného Betlehema. Mária znovu pocítila, ako sa v jej lone pohlo dieťatko.

V Biblii sa píše, že Mária bola v tom čase „vo vysokom stupni ťarchavosti“. (Lukáš 2:5) Keď táto manželská dvojica míňala jedno pole za druhým, niektorí roľníci, ktorí orali a siali, možno zdvihli zrak od práce a uvažovali, prečo sa žena v takom stave vydala na cestu. Čo viedlo Máriu, že sa vybrala na takú ďalekú cestu zo svojho domova v Nazarete?

Všetko sa to začalo niekoľko mesiacov predtým, keď táto mladá Židovka dostala jedinečné poverenie, aké nedostal nikto iný v celej ľudskej histórii — mala porodiť dieťa, Božieho Syna, ktorý sa mal stať Mesiášom. (Lukáš 1:35) Keď sa blížil čas jej pôrodu, musela sa s manželom vydať na túto cestu. Na ceste Mária zažila viacero vecí, ktoré boli skúškou jej viery. Pozrime sa, čo jej pomohlo, aby zostala duchovne silná.

Cesta do Betlehema

Jozef a Mária neboli jediní, kto musel cestovať. Krátko predtým cézar Augustus vydal nariadenie, aby bol vykonaný súpis obyvateľstva, a na základe tohto výnosu sa každý musel ísť dať zapísať do mesta, z ktorého pochádzal. Ako zareagoval Jozef na toto nariadenie? V správe čítame: „Prirodzene aj Jozef vyšiel z Galiley, z mesta Nazaret, do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodiny.“ — Lukáš 2:1–4.

Nebola to náhoda, že cézar vydal toto nariadenie práve v tom čase. V proroctve zapísanom asi sedem storočí predtým bolo predpovedané, že Mesiáš sa narodí v Betleheme. Jedno mesto nazvané Betlehem sa nachádzalo iba 11 kilometrov od Nazareta. No v proroctve sa konkrétne hovorilo, že miestom narodenia Mesiáša bude „Betlehem Efrata“. (Micheáš 5:2) Po dnešných cestách by človek musel prejsť z Nazareta do tejto malej dediny na juhu zhruba 150 kilometrov cez hornatý terén. To bol Betlehem, v ktorom sa mal zaregistrovať Jozef, lebo odtiaľ pochádzala rodina kráľa Dávida — rodina, z ktorej pochádzal Jozef i jeho manželka.

Podporí Mária Jozefovo rozhodnutie ísť sa dať zaregistrovať? Koniec koncov, musela si uvedomovať, že taká cesta bude pre ňu náročná. Pravdepodobne to bolo niekedy začiatkom jesene, keď sa pomaly končí obdobie sucha, a tak museli rátať s prehánkami. Okrem toho Betlehem sa nachádzal v nadmorskej výške vyše 760 metrov, takže by ich po niekoľkodňovej ceste čakal dosť náročný výstup. Aj cesta by im pravdepodobne trvala dlhšie ako obyčajne, keďže by vzhľadom na Máriin stav zrejme museli častejšie oddychovať. V jej stave by si asi každá mladá žena viac ako inokedy želala zostať  blízko svojej rodiny a priateľov, ktorí boli pripravení pomôcť jej, keď na ňu prídu pôrodné bolesti. Mária nepochybne potrebovala odvahu, aby sa vydala na túto cestu.

Lukáš píše, že napriek všetkým týmto okolnostiam Jozef vyšiel, „aby sa dal zapísať s Máriou“. Poznamenáva tiež, že Mária „bola podľa sľubu daná [Jozefovi] za manželku“. (Lukáš 2:4, 5) Keďže Mária už bola Jozefovou manželkou, malo to veľký vplyv na jej rozhodnutia. Považovala svojho manžela za svoju hlavu a v súlade s Božím usporiadaním ho ako jeho pomocníčka podporovala v jeho rozhodnutiach. * A tak sa k tejto situácii, ktorá mohla predstavovať skúšku jej viery, postavila tak, že jednoducho poslúchla.

Čo ešte mohlo Máriu motivovať k poslušnosti? Vedela o tom, že podľa proroctva mal byť Betlehem miestom narodenia Mesiáša? O tom Biblia nehovorí. Túto možnosť však nemôžeme vylúčiť, lebo toto proroctvo zjavne bolo známe tak medzi náboženskými vodcami, ako aj medzi ľuďmi všeobecne. (Matúš 2:1–7; Ján 7:40–42) Mária určite dobre poznala Písma. (Lukáš 1:46–55) Či sa už Mária rozhodla ísť preto, aby poslúchla svojho manžela, alebo preto, aby sa podriadila svetskému nariadeniu, alebo s ohľadom na Jehovovo proroctvo — alebo v tom zohrala úlohu kombinácia týchto faktorov —, v každom prípade dala vynikajúci príklad. Jehova si veľmi cení pokorného a poslušného ducha u mužov i u žien. V dnešnej dobe, keď podriadenosť nie je populárna, je Mária veľmi dobrým príkladom pre ľudí viery na celom svete.

Narodenie Krista

Márii sa určite uľavilo, keď konečne zazrela Betlehem. Keď Mária s Jozefom vystupovali po svahoch popri olivových hájoch — olivy patrili medzi plodiny, ktoré sa zberali ako posledné —, možno premýšľali o histórii tejto malej dediny. Bola príliš bezvýznamná, aby bola počítaná medzi judské mestá, presne ako to povedal prorok Micheáš. No pred viac ako tisíc rokmi sa práve táto dedina stala miestom narodenia Boáza, Noemy a Dávida.

Keď Mária a Jozef prišli do Betlehema, bolo tam už plno ľudí. Už pred nimi sa sem prišli zaregistrovať mnohí ďalší, a tak už pre nich nezostalo miesto na ubytovanie. * Nemali inú možnosť, len zostať na noc v stajni. Iste si vieme predstaviť Jozefove obavy, keď videl, že jeho manželka pocítila silné, stupňujúce sa bolesti, aké nikdy predtým nezažila. Práve na tomto mieste, ktoré by si nikto nevybral na pôrod, sa začali Máriine pôrodné bolesti.

Asi každá žena si vie predstaviť, čo vtedy Mária prežívala. Zhruba 4 000 rokov predtým Jehova predpovedal, že pre zdedený hriech budú ženy pri pôrode zažívať bolesti. (1. Mojžišova 3:16) Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by naznačoval, že Mária bola výnimkou. Lukáš vo svojej správe o podrobnostiach mlčí a jednoducho píše: „Porodila syna,  prvorodeného.“ ​(Lukáš 2:7) Áno, narodil sa jej ‚prvorodený‘ — prvé z Máriiných mnohých detí, ktorých bolo nakoniec najmenej sedem. (Marek 6:3) No tento syn mal navždy zostať jedinečným. Bol nielen jej prvorodeným, ale aj Jehovovým ‚prvorodeným celého stvorenia‘, bol jednosplodeným Božím Synom! — Kolosanom 1:15.

V správe ďalej nachádzame tento známy detail: „Zavinula ho do plienok a položila ho do jaslí.“ ​(Lukáš 2:7) V betlehemoch a na obrazoch na celom svete je táto scéna často prikrášľovaná. No zamyslite sa nad tým, ako to bolo v skutočnosti. Jasle sú žľab, kŕmidlo, do ktorého sa dáva krmivo pre hospodárske zvieratá. Táto rodina nocovala v stajni a stajňa určite nie je miestom, kde by bol dobrý vzduch či hygienické podmienky — a ani vtedy to nebolo inak. Ktorí rodičia by si vybrali také miesto na narodenie svojho dieťaťa, ak by mali inú možnosť? Väčšina rodičov chce pre svoje deti to najlepšie. Keďže Ježiš bol Boží Syn, môžeme si byť istí, že mu Mária s Jozefom túžili poskytnúť to najlepšie!

No Jozef a Mária sa nedali znechutiť svojou situáciou; jednoducho urobili to najlepšie, čo za daných okolností mohli. Všimnite si napríklad, že Mária sa sama postarala o novorodeniatko — starostlivo ho zavinula do plienok a potom ho opatrne položila do jaslí, aby bolo v teple a v bezpečí. Mária nedovolila, aby ju momentálne okolnosti znepokojovali natoľko, že by to odviedlo jej pozornosť od toho, aby sa postarala o dieťa najlepšie, ako mohla. Obaja s Jozefom tiež vedeli, že to najdôležitejšie, čo pre toto dieťa môžu urobiť, je postarať sa oň v duchovnom ohľade. (5. Mojžišova 6:6–8) Múdri rodičia si dnes rozvíjajú podobný postoj a určujú si rovnaké priority pri výchove detí v tomto duchovne zbedačenom svete.

Návšteva, ktorá priniesla povzbudenie

Pokojnú scénu zrazu narušil akýsi rozruch. Do stajne náhlivo vošli pastieri, dychtiví vidieť rodinu a zvlášť dieťatko. Títo muži boli naplnení radostným vzrušením a ich tváre priam žiarili radosťou. Ponáhľali sa sem zo strání, na ktorých žili so svojimi stádami. * Prekvapeným rodičom povedali o úžasnom zážitku, ktorý práve mali. Uprostred noci sa im na úbočí zrazu zjavil anjel. Všade naokolo žiarila Jehovova sláva a anjel im povedal, že v Betleheme sa práve narodil Kristus, čiže Mesiáš, a že nájdu dieťatko uložené v jasliach, zavinuté v plienkach. Potom uvideli niečo ešte pozoruhodnejšie — zjavil sa mocný chór anjelov, ktorý spieval na Jehovovu slávu.

Nie div, že títo pokorní muži sa ponáhľali do Betlehema! Určite boli nadšení, keď videli novorodeniatko ležať v jasliach presne tak, ako to opísal anjel. Túto dobrú správu si nenechali pre seba. „Porozprávali, čo im bolo oznámené... A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im povedali pastieri.“ ​(Lukáš 2:17, 18) Náboženskí vodcovia sa zrejme na pastierov pozerali zhora. No Jehova si zjavne cenil týchto pokorných mužov, ktorí prejavovali vieru. Ale ako táto návšteva zapôsobila na Máriu?

Mária bola po pôrode určite vyčerpaná, no napriek tomu pozorne počúvala každé slovo. A nielen to, „Mária si uchovávala všetky tie slová, robiac závery vo svojom srdci“. (Lukáš 2:19) Táto mladá žena bola skutočne hlboko premýšľajúcim človekom. Vedela, že správa od anjela bola veľmi dôležitá. Jej Boh, Jehova, chcel, aby poznala totožnosť svojho syna a chápala, akú dôležitú úlohu zohrá. Preto sa neuspokojila s tým, že by si tieto slová len vypočula. Uchovávala si ich v srdci, aby o nich mohla premýšľať znova a znova počas nasledujúcich mesiacov a rokov. A to bola jedna  z významných vecí, ktoré Márii pomohli po celý život si udržať silnú vieru.

Budete napodobňovať Máriin príklad? Jehova dal na stránky svojho Slova zapísať dôležité duchovné pravdy. No ak nám tieto pravdy majú priniesť úžitok, musíme im najprv venovať pozornosť. To môžeme robiť tak, že budeme Bibliu pravidelne čítať — nielen ako nejaké literárne dielo, ale ako inšpirované Božie Slovo. (2. Timotejovi 3:16) Potom je dôležité, aby sme si podobne ako Mária uchovávali tieto výroky v srdci a vyvodzovali z nich závery. Keď budeme rozjímať o tom, čo v Biblii čítame, a uvažovať, ako by sme mohli ešte plnšie uplatňovať Jehovove rady, budeme tým svojej viere dodávať výživu, aby mohla rásť.

Ďalšie výroky, ktoré si Mária uchovala

Keď malo dieťatko osem dní, Mária a Jozef ho dali obrezať v súlade s mojžišovským Zákonom a dali mu meno Ježiš, tak ako prikázal anjel. (Lukáš 1:31) Potom na 40. deň ho vzali do chrámu v Jeruzaleme, ktorý bol od Betlehema vzdialený niekoľko kilometrov, a predložili očisťovaciu obeť. Zákon umožňoval chudobnejším ľuďom predložiť dve hrdličky alebo dva holuby. Ak sa aj Jozef s Máriou hanbili, že si nemôžu dovoliť obetovať barana a hrdličku ako iní rodičia, určite sa nad tieto pocity povzniesli. V každom prípade pri tejto príležitosti dostali veľké povzbudenie. — Lukáš 2:21–24.

V chráme k nim pristúpil zostarnutý Simeon a vyslovil ďalšie výroky, ktoré si Mária uchovala v srdci. Simeon dostal sľub, že skôr ako zomrie, uvidí Mesiáša, a Jehovov svätý duch mu ukázal, že týmto predpovedaným Záchrancom je malý Ježiš. Simeon tiež upozornil Máriu na to, že jedného dňa zažije veľkú bolesť, akoby ňou prenikol dlhý meč. (Lukáš 2:25–35) Aj keď tieto slová v nej vyvolali zlú predtuchu, mohli jej pomôcť zniesť tie ťažké chvíle, ktoré prišli po vyše troch desaťročiach. Po Simeonovi uvidela malého Ježiša aj prorokyňa Anna a začala o ňom hovoriť všetkým, ktorí dúfali v oslobodenie Jeruzalema. — Lukáš 2:36–38.

Jozef s Máriou urobili naozaj dobré rozhodnutie, keď priniesli svoje dieťa do Jehovovho chrámu v Jeruzaleme! Pre ich syna to bola prvá návšteva Jehovovho chrámu, ktorý potom celý život pravidelne navštevoval. Keď tam boli, priniesli obeť podľa svojich možností a počuli slová, z ktorých načerpali poučenie i povzbudenie. Mária určite v ten deň odišla z chrámu s ešte silnejšou vierou a so srdcom plným duchovných výrokov, o ktorých mohla neskôr rozjímať a o ktoré sa mohla deliť s ďalšími.

Je pekné vidieť dnes rodičov, ktorí napodobňujú tento príklad. Jehovovi svedkovia pravidelne privádzajú svoje deti na kresťanské zhromaždenia. Takíto rodičia robia v službe Bohu všetko, čo môžu, a snažia sa svojimi slovami povzbudzovať spoluveriacich. Zo zhromaždení odchádzajú duchovne silnejší, šťastnejší a naplnení dobrými myšlienkami, o ktoré sa môžu deliť s ďalšími. Aj vy ste srdečne pozvaní na ich zhromaždenia. Ak sa na ne prídete pozrieť, zistíte, že vaša viera, podobne ako Máriina viera, ešte viac zosilnie.

[Poznámky pod čiarou]

^ 10. ods. Všimnite si rozdiel medzi touto pasážou a tým, ako je opísaná jedna skoršia Máriina cesta: „Mária teda vstala... a ponáhľala sa“ navštíviť Alžbetu. (Lukáš 1:39) V tom čase Mária ako zasnúbená, ale ešte nevydatá žena mohla konať bez toho, aby sa radila s Jozefom. No keď sa hovorí o ich spoločnej ceste po uzavretí manželstva, hlavný dôraz je kladený na Jozefa, nie na Máriu.

^ 14. ods. V tých dňoch bolo zvykom, že v mestách boli nocľahárne pre pocestných a prechádzajúce karavány.

^ 19. ods. Skutočnosť, že pastieri v tom čase žili vonku so stádami, potvrdzuje to, čo vyplýva z biblickej chronológie: Kristus sa nenarodil v decembri, keď by stáda boli v prístreškoch bližšie k domom, ale niekedy začiatkom októbra.

[Obrázok na strane 25]

Simeon bol požehnaný tým, že videl predpovedaného Záchrancu