Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Boh nás považuje za cenných

Boh nás považuje za cenných

 Priblížte sa k Bohu

Boh nás považuje za cenných

Lukáš 12:6, 7

„NAŠE srdce [nás môže] odsúdiť.“ Týmito slovami Biblia ukazuje, že naše srdce nás niekedy môže viesť k tomu, že sme k sebe príliš kritickí. Môžeme mať dokonca pretrvávajúci pocit, že sme nehodní Božej lásky a starostlivosti. Biblia nás však uisťuje: „Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.“ ​(1. Jána 3:19, 20) Boh nás pozná lepšie, než sa poznáme my sami. Jeho pohľad na nás sa môže veľmi líšiť od toho, ako sa na seba pozeráme my. Akú hodnotu teda máme v očiach toho, na koho názore naozaj záleží — v očiach Jehovu Boha? Odpoveď na túto otázku možno nájsť v jednom pôsobivom príklade, ktorý Ježiš použil pri dvoch rôznych príležitostiach.

Raz Ježiš povedal, že „dva vrabce [sa predávajú] za mincu malej hodnoty“. (Matúš 10:29, 31) Podľa Lukáša 12:6, 7 Ježiš tiež povedal: „Či sa nepredáva päť vrabcov za dve mince malej hodnoty? A predsa ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom... Nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ Z tohto jednoduchého, ale pôsobivého príkladu sa učíme, ako sa Jehova pozerá na každého svojho ctiteľa.

Vrabce patrili k najlacnejším vtákom, ktoré sa kupovali na jedenie. Ježiš nepochybne videl chudobné ženy — možno aj svoju vlastnú matku —, ako na trhu kupujú tieto drobné vtáčiky, aby nasýtili svoju rodinu. Za jeden assarion, mincu, ktorej hodnota by v prepočte zodpovedala približne jednej slovenskej korune, si kupujúci mohol kúpiť dva vrabce. Tieto vtáky boli také lacné, že za dve takéto mince kupujúci dostal nie štyri, ale päť vrabcov, jedného navyše bez toho, aby zaň musel zaplatiť.

Ježiš vysvetlil, že ani jediný vrabec „nie je zabudnutý pred Bohom“ a že ani jeden „nespadne na zem bez vedomia [nášho] Otca“. (Matúš 10:29) Zakaždým, keď vrabec spadne na zem, možno preto, že je zranený, alebo keď zletí na zem a hľadá si potravu, Jehova si to všimne. Tieto zdanlivo bezvýznamné vtáčiky, ktoré pre Jehovu neboli príliš nevýznamné na to, aby ich stvoril, nie sú preňho príliš nevýznamné ani na to, aby na ne pamätal. Jehova si ich cení, lebo sú to drahocenné živé tvory. Viete, čo chcel Ježiš týmto príkladom povedať?

Ježiš vo svojom vyučovaní často najprv vyvodil poučenie z nejakého jednoduchého príkladu a potom ukázal, ako možno rovnaké poučenie uplatniť na niečo dôležitejšie. Ježiš tiež povedal: „Havrany ani nesejú semeno, ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi. O koľko cennejší ste vy než vtáci!“ ​(Lukáš 12:24) Hlavná myšlienka Ježišových slov o vrabcoch je teda jasná: Ak sa Jehova stará o tieto drobné vtáčiky, o koľko viac sa bude starať o ľudí, ktorí ho milujú a uctievajú ho!

Keď sa na seba pozrieme vo svetle Ježišových slov, vidíme, že sa nemusíme cítiť príliš nehodní, aby si nás Boh, ktorý „je väčší ako naše srdce“, všímal a staral sa o nás. Nie je utešujúce vedieť, že náš Stvoriteľ v nás môže vidieť niečo, čo my sami azda nie sme schopní vidieť?

[Prameň ilustrácie na strane 9]

Vrabce: © ARCO/​D. Usher/​age fotostock