Prejsť na článok

Prejsť na obsah

‚Zákon sa stal naším vychovávateľom‘

‚Zákon sa stal naším vychovávateľom‘

 ‚Zákon sa stal naším vychovávateľom‘

KOĽKO detí si uvedomuje hodnotu pravidiel a disciplíny? Zrejme ich nie je veľa. Deti sa na obmedzenia pozerajú s nevôľou. No tí, ktorí majú zodpovednosť poskytovať deťom vedenie, vedia, že náležitý dohľad je absolútnou nevyhnutnosťou. A ako plynú roky, väčšina mladých si zrejme uvedomí hodnotu vedenia, ktoré dostali. Apoštol Pavol na príklade človeka, ktorého zodpovednosťou bolo chrániť deti, vykreslil istý aspekt vzťahu medzi Jehovom Bohom a jeho ľudom.

 V prvom storočí niektorí kresťania v rímskej provincii Galácia tvrdili, že Boh schvaľuje iba tých, ktorí dodržiavajú Zákon, ktorý bol daný Izraelitom prostredníctvom Mojžiša. Apoštol Pavol vedel, že to nie je pravda, pretože Boh dal svätého ducha aj niektorým ľuďom, ktorí nikdy nedodržiavali Zákon daný Židom. (Skutky 15:12) Preto Pavol napravil tento nesprávny názor pomocou jedného prirovnania. V liste galatským kresťanom napísal: „Zákon sa... stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi.“ ​(Galaťanom 3:24) Jeden učenec hovorí, že vychovávateľ zohrával významnú úlohu, ktorá má dlhú históriu. Keď pochopíme, čo všetko patrilo k tejto úlohe, pomôže nám to jasnejšie pochopiť Pavlove slová.

Vychovávateľ a jeho zodpovednosť

Vychovávatelia boli bežní v zámožných gréckych, rímskych a zrejme aj židovských rodinách. Dohliadali na aktivity detí od útleho detstva až do puberty. Vychovávateľ bol väčšinou spoľahlivý otrok, často v pokročilom veku, ktorého zodpovednosťou bolo chrániť dieťa a dohliadať na to, aby sa vždy plnili želania otca týkajúce sa dieťaťa. Vychovávateľ sprevádzal dieťa po celý deň, kamkoľvek išlo, pomáhal mu osvojiť si hygienické návyky, vodil ho do školy, často mu nosil knihy a ďalšie pomôcky a dozeral naň pri učení.

Vychovávateľ obyčajne nebol učiteľom. Neposkytoval teda chlapcovi formálne vzdelanie, ale ako jeho opatrovník vykonával pokyny jeho otca. No odovzdával mu poučenie nepriamo tým, že naňho dozeral a disciplinoval ho. K tomu patrilo, že mu vštepoval dobré spôsoby, karhal ho a dokonca ho mohol za zlé správanie telesne trestať. Samozrejme, dieťa poučovali hlavne jeho rodičia. No ako chlapec rástol, vychovávateľ ho učil, ako mať správne držanie tela, keď kráča po ulici, že má nosiť plášť, učil ho, ako má správne sedieť a stolovať, že keď vstúpi do miestnosti niekto  starší, má mu prejaviť úctu a postaviť sa, že má milovať svojich rodičov a tak ďalej.

Grécky filozof Platón (428 – 348 pred n. l.) bol presvedčený o tom, že detskú nespútanosť treba držať pod kontrolou. „Tak ako žiadna ovca ani iné pasúce sa zviera by nemalo byť bez pastiera, tak ani deti nemôžu žiť bez vychovávateľa a otroci bez pána,“ napísal. Tento názor sa môže zdať extrémny, no tak sa na veci pozeral Platón.

Keďže vychovávatelia boli stále s deťmi, vyslúžili si povesť utláčajúcich strážcov, ktorí prísne disciplinujú a neustále vznášajú malicherné, otravné a zbytočné obvinenia. Napriek tomu vychovávateľ poskytoval ochranu, a to tak morálnu, ako aj fyzickú. Grécky historik Appianos z druhého storočia n. l. vyrozprával príbeh o vychovávateľovi, ktorý na ceste zo školy zovrel svojho chránenca do náručia, aby ho chránil pred vrahmi. Keď ho odmietol vydať, vychovávateľ i chlapec boli zavraždení.

V helénskom svete bola veľmi rozšírená nemravnosť. Deti, zvlášť chlapci, potrebovali ochranu pred sexuálnym zneužitím. Vychovávatelia boli preto s deťmi aj počas vyučovania, lebo mnohým učiteľom sa nedalo dôverovať. Grécky rečník Libanios zo štvrtého storočia n. l. dokonca napísal, že vychovávatelia museli konať ako „strážcovia rozvíjajúcich sa mladíkov“ a „odháňať nežiaducich ctiteľov a držať ich v dostatočnom odstupe, nedovoliť, aby sa k chlapcom priblížili a rozvíjali si s nimi blízke priateľstvo“. Mnohí vychovávatelia si vyslúžili úctu svojich chránencov. Náhrobné kamene svedčia o vďačnosti, ktorú voči svojim niekdajším milovaným vychovávateľom pociťovali ich dospelí chránenci.

Zákon ako vychovávateľ

Prečo apoštol Pavol prirovnal mojžišovský Zákon k vychovávateľovi? A prečo je toto prirovnanie také výstižné?

Jedným dôvodom bolo to, že Zákon plnil ochrannú úlohu. Pavol vysvetlil, že Židia boli „strážení zákonom“. Bolo to, akoby boli v ochrannej starostlivosti vychovávateľa. (Galaťanom 3:23) Zákon ovplyvňoval každú oblasť ich života. Držal na uzde ich zmyselné vášne a telesné žiadosti. Akoby dohliadal na ich správanie a neustále ich karhal za ich chyby, vďaka čomu si každý Izraelita uvedomoval svoju nedokonalosť.

Zákon tiež chránil Izraelitov pred škodlivými vplyvmi, ako bola úpadková morálka a náboženské praktiky okolitých národov. Napríklad Boží zákon zakazujúci manželstvá s pohanmi bol podstatný pre duchovné blaho národa ako celku. (5. Mojžišova 7:3, 4) Takéto zákony udržiavali Boží ľud duchovne čistý a pripravovali ho na to, aby prijal Mesiáša. Boli to skutočne láskyplné opatrenia. Mojžiš Izraelitom pripomínal: „Tak ako muž napráva svojho syna, Jehova, tvoj Boh, naprával teba.“ — 5. Mojžišova 8:5.

Dôležitým prvkom Pavlovho prirovnania však bolo to, že autorita vychovávateľa bola dočasná. Keď dieťa dosiahlo vek dospelosti, už viac nebolo pod dohľadom svojho vychovávateľa. Grécky historik Xenofón (431 – 352 pred n. l.) napísal: „Keď chlapec prestáva byť dieťaťom a stáva sa mládencom, iní [napríklad rodičia] ho zbavia povinnosti poslúchať [vychovávateľa] a [učiteľa]. Potom sa im už nemusí podriaďovať a môže ísť vlastnou cestou.“

Rovnako to bolo s podriaďovaním sa mojžišovskému Zákonu. Úloha tohto Zákona bola dočasná — „aby zjavil priestupky, kým by neprišlo semeno [Ježiš Kristus]“. Apoštol Pavol vysvetlil, že Zákon bol pre Židov „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“. Ak sa Pavlovi súčasníci spomedzi Židov chceli tešiť z Božej priazne, museli uznať Ježišovu úlohu v Božom predsavzatí. Keď to urobili, vychovávateľ splnil svoju úlohu. — Galaťanom 3:19, 24, 25.

Zákon, ktorý dal Boh Izraelitom, bol dokonalý. V plnej miere splnil účel, na ktorý ho  Boh ustanovil — chránil Boží ľud a oboznamoval ho s vysokými Božími normami. (Rimanom 7:7–14) Zákon bol dobrým vychovávateľom. Pre niektorých, ktorí žili pod jeho ochranou, sa však jeho požiadavky mohli zdať zaťažujúce. Preto Pavol mohol napísať, že keď prišiel Boží ustanovený čas, „Kristus nás vykúpením oslobodil z kliatby Zákona“. Zákon bol ‚kliatbou‘ iba v tom zmysle, že podroboval nedokonalých Židov normám, ktoré nedokázali v plnej miere spĺňať. Zákon vyžadoval prísne dodržiavanie obradov. No keď Žid prijal nadradené opatrenie, ktoré bolo dostupné vďaka Kristovej výkupnej obeti, už nebolo nutné, aby sa pridržiaval obmedzení vychovávateľa. — Galaťanom 3:13; 4:9, 10.

Pavol teda chcel vo svojom prirovnaní mojžišovského Zákona k vychovávateľovi zdôrazniť jeho úlohu podobnú opatrovateľovi a skutočnosť, že bol dočasný. Jehovovu priazeň nemožno získať poslušnosťou Zákonu, ale uznaním Ježiša a prejavovaním viery v neho. — Galaťanom 2:16; 3:11.

[Rámček/obrázok na strane 21]

‚PORUČNÍCI‘ A ‚SPRÁVCOVIA‘

Apoštol Pavol nehovoril len o vychovávateľovi, ale aj o ‚poručníkoch‘ a ‚správcoch‘. V Galaťanom 4:1, 2 čítame: „Kým je dedič dojča, vôbec sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého, ale podlieha poručníkom a správcom až do dňa, ktorý jeho otec vopred ustanovil.“ Úloha ‚poručníkov‘ a ‚správcov‘ bola odlišná od úlohy vychovávateľov, no myšlienka, ktorú chcel Pavol odovzdať, bola v podstate rovnaká.

Podľa rímskeho zákona bol poručník zákonným zástupcom osirelého dieťaťa a spravoval jeho finančné záležitosti, až kým nedosiahlo dospelosť. Preto Pavol hovorí, že aj keď dieťa bolo teoreticky „pánom“ nad svojím dedičstvom, kým bolo dieťaťom, nemalo právo rozhodovať o ňom o nič viac než otrok.

Na druhej strane správca bol poverený spravovať finančné záležitosti týkajúce sa majetku rodiny. Židovský historik Josephus Flavius hovorí o jednom mladom mužovi, Hyrkánovi, ktorý žiadal svojho otca o list, v ktorom by splnomocnil správcu, aby Hyrkánovi mohol dávať peniaze na nákup všetkého, čo potreboval.

Teda či už dieťa podliehalo autorite vychovávateľa, alebo poručníka či správcu, znamenalo to, že jeho sloboda bola obmedzená. Život dieťaťa bol pod dohľadom iných až do času, ktorý určil jeho otec.

[Obrázok na strane 19]

Maľba na starovekej gréckej váze zobrazujúca vychovávateľa s palicou

[Prameň ilustrácie]

National Archaeological Museum, Athens

[Obrázok na strane 19]

Výjav na čaši z 5. storočia pred n. l. zobrazujúci vychovávateľa (s palicou), ktorý dozerá na svojho zverenca pri výučbe poézie a hudby

[Prameň ilustrácie]

Bildarchiv Preussischer Kulturbesitz/​Art Resource, NY