Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Napodobňuj Ježišovu pokoru a nežnosť

Napodobňuj Ježišovu pokoru a nežnosť

„Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste verne nasledovali jeho šľapaje.“ (1. PETRA 2:21)

1. Prečo sa dá povedať, že keď spoznávame Ježiša, približujeme sa k Jehovovi?

ĽUDIA majú sklon napodobňovať tých, ktorých obdivujú. Spomedzi všetkých ľudí, ktorí kedy žili na zemi, nikto nie je hodný napodobňovania viac ako Ježiš Kristus. Prečo? Lebo on sám raz povedal: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ (Ján 14:9) Ježiš odzrkadľuje osobnosť svojho Otca tak dokonale, že keď ho spoznávame, akoby sme spoznávali samotného Boha. Teda keď napodobňujeme Ježišove vlastnosti a správanie, približujeme sa k Jehovovi, najväčšej Osobnosti v celom vesmíre. A to je úžasná odmena za našu snahu!

2., 3. a) Prečo dal Jehova zaznamenať do Biblie podrobnú správu o Ježišovom živote a čo od nás očakáva? b) Čo budeme rozoberať v tomto a v nasledujúcom článku?

Ako však môžeme zistiť, aký je Ježiš? Jehova dal do Kresťanských gréckych Písiem podrobne zaznamenať správu o jeho osobnosti a o jeho skutkoch. Chce, aby sme Ježiša dobre spoznali a tak ho mohli napodobňovať. (Prečítajte 1. Petra 2:21.) Príklad, ktorý nám dal Ježiš, je v Biblii  prirovnaný k šľapajam. Čo to znamená? Jehova chce, aby sme kráčali v Ježišových stopách, teda aby sme ho vo všetkom napodobňovali. Ježiš bol, samozrejme, dokonalý a my máme od dokonalosti ďaleko. Jehova však neočakáva, že budeme Ježiša nasledovať dokonale, ale praje si, aby sme sa o to snažili zo všetkých síl.

Zamyslime sa teraz nad niektorými Ježišovými príťažlivými vlastnosťami. V tomto článku budeme hovoriť o pokore a nežnosti. V nasledujúcom si rozoberieme Ježišovu odvahu a schopnosť rozlišovať. Pri rozbore každej vlastnosti si odpovieme na tri otázky: Čo táto vlastnosť znamená? Ako ju Ježiš prejavoval? A ako ho môžeme napodobňovať?

JEŽIŠ JE POKORNÝ

4. Ako môžeme definovať pokoru?

Čo je pokora? Pyšní ľudia si myslia, že pokora je prejavom slabosti alebo nedostatku sebadôvery. Ale je to naozaj tak? Nie. Byť pokorný si vyžaduje veľkú morálnu silu a odvahu. Podľa jednej definície je pokora „opakom pýchy a namyslenosti“. Ak chceme prejavovať pokoru, musíme mať v prvom rade správny pohľad na seba. Jeden biblický slovník uvádza: „Pokora znamená uvedomovať si, aké nízke postavenie máme pred Bohom.“ A ak si uvedomujeme, akí sme v porovnaní s Bohom malí, nebudeme sa cítiť nadradení. (Rim. 12:3; Fil. 2:3) Prejavovať pokoru nie je pre nedokonalých ľudí ľahké. Môžeme sa to však naučiť, ak hlboko premýšľame o svojom postavení pred Bohom a napodobňujeme jeho Syna.

5., 6. a) Kto je archanjel Michael? b) Ako Michael prejavil pokoru?

Ježiš vždy prejavoval pokoru — keď bol mocnou bytosťou v nebi i ako dokonalý človek na zemi. Ako dával najavo, že je pokorný? Ukážme si to na niekoľkých príkladoch.

Jeho postoj. Biblický pisateľ Júda zaznamenal skutok, ktorým dal Ježiš najavo pokoru ešte pred svojím príchodom na zem. (Prečítajte Júdu 9.) Ako archanjel Michael mal Ježiš „spor s Diablom a dohadoval sa [s ním] o Mojžišovo telo“. Možno si spomínaš, že keď Mojžiš zomrel, Jehova jeho telo pochoval na neznámom mieste. (5. Mojž. 34:5, 6) Diabol možno chcel ľudí zlákať, aby uctievali Mojžišove pozostatky. Nech už mal v úmysle čokoľvek, určite to bolo niečo zlé a Michael sa proti tomu odvážne postavil. Jedno odborné dielo uvádza, že grécke výrazy „mať spor“ a „dohadovať sa“ sa „používajú aj v súvislosti s právnymi spormi“ a môžu naznačovať, že „Michael napadol Diablovo právo vziať si Mojžišovo telo“. Ale aj keď bol Ježiš hlavný anjel, uvedomoval si, že nie je jeho vecou vyniesť nad Diablom súd, a prípad prenechal Najvyššiemu Sudcovi, Jehovovi. Ani napriek takej provokácii neprekročil svoju právomoc. To bol prejav veľkej pokory!

7. Ako Ježiš prejavoval pokoru vo svojej reči a skutkoch?

Keď bol Ježiš na zemi, v jeho reči i skutkoch sa zračila pravá pokora. Jeho reč. Nikdy na seba nestrhával prílišnú pozornosť, ale vždy oslavoval svojho Otca. (Mar. 10:17, 18; Ján 7:16) S učeníkmi nehovoril povýšenecky ani  v nich nevyvolával pocit, že sú menejcenní. Prejavoval im úctu, chválil ich za dobré vlastnosti a dával im najavo, že im dôveruje. (Luk. 22:31, 32; Ján 1:47) Jeho skutky. Ježiš sa rozhodol žiť skromne a nezaťažoval sa množstvom hmotných vecí. (Mat. 8:20) Ochotne vykonával aj tie najpodradnejšie práce. (Ján 13:3–15) Mimoriadnym prejavom jeho pokory bola poslušnosť. (Prečítajte Filipanom 2:5–8.) Na rozdiel od pyšných ľudí, ktorí poslušnosťou pohŕdajú, Ježiš sa pokorne podriaďoval Božej vôli a „stal sa poslušným až po smrť“. Nie je z toho zrejmé, že bol „pokorného srdca“? (Mat. 11:29)

NAPODOBŇUJ JEŽIŠOVU POKORU

8., 9. Ako môžeme prejavovať pokoru?

Ako môžeme napodobňovať Ježišovu pokoru? Náš postoj. Pokora nám zabráni prekračovať svoju právomoc. Uvedomujeme si, že nemáme právo súdiť iných, a preto ich nebudeme kritizovať za ich chyby ani nebudeme spochybňovať ich pohnútky. (Luk. 6:37; Jak. 4:12) Pokora nám pomôže, aby sme neboli „príliš spravodliví“ a nepohŕdali tými, ktorí možno nemajú také schopnosti ako my alebo ktorým neboli zverené také úlohy ako nám. (Kaz. 7:16) Pokorní starší si o sebe nemyslia, že sú niečím viac ako ich spolukresťania, ale považujú ich „za vyšších od seba“ a správajú sa k nim „ako menší“. (Fil. 2:3; Luk. 9:48)

Pôsobivý príklad pokory dal brat Walter J. Thorn, ktorý od roku 1894 slúžil ako pútnik, ako sa v tom čase hovorilo cestujúcim dozorcom. Po mnohých rokoch v tejto službe ho bratia požiadali, aby prišiel na Farmu Kráľovstva v americkom štáte New York a pracoval v hydinárni. Vyhlásil: „Kedykoľvek si o sebe začnem veľa myslieť, odvediem sa, obrazne povedané, do kúta a poviem si: Ty jedno zrnko prachu, na čo si pyšný?“ (Prečítajte Izaiáša 40:12–15.) Tento brat prejavil skutočne pokorný postoj!

10. Ako sa pokora prejaví v našej reči a skutkoch?

10 Naša reč. Ak sme pokorní, prejaví sa to v našej reči. (Luk. 6:45) V rozhovore s inými sa nebudeme zameriavať na to, čo všetko sme dosiahli a aké významné úlohy nám boli zverené. (Prísl. 27:2) Naopak, budeme zdôrazňovať dobré vlastnosti a schopnosti našich bratov a sestier i výsledky, ktoré dosiahli, a budeme ich za to chváliť. (Prísl. 15:23) Naše skutky. Pokorný kresťan sa nesnaží o to, aby získal významné postavenie v tomto svete. Vedie jednoduchý spôsob života a keďže sa chce čo najviac venovať službe Jehovovi, je ochotný prijať aj prácu, ktorú ľudia vo všeobecnosti považujú za podradnú. (1. Tim. 6:6, 8) Pokoru však dávame najavo predovšetkým svojou poslušnosťou. Bez pokory by sme len ťažko dokázali prijímať pokyny od Jehovovej organizácie a riadiť sa slovami „poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia“. (Hebr. 13:17)

JEŽIŠ JE NEŽNÝ

11. Vysvetli, čo znamená byť nežný.

11 Čo je nežnosť? Táto vlastnosť znamená byť k druhým jemný a láskavý. Je jedným z prejavov lásky a je spojená so súcitom a milosrdenstvom. V Biblii sa hovorí o „nežnom súcite“, „nežnom  milosrdenstve“ a „nežnej náklonnosti“. (Luk. 1:78; 2. Kor. 1:3; Fil. 1:8) Jeden slovník uvádza o biblickej požiadavke prejavovať súcit toto: „Je to viac ako len výzva, aby sme mali súcit s tými, ktorí sú v núdzi. Je to výzva, aby sme sa o nich zaujímali do takej miery, že sa nebudeme len nečinne prizerať, ale urobíme niečo, čo dá ich životu nový smer.“ Nežnosť nás podnecuje k činu. Vedie nás k tomu, aby sme mali na život ľudí pozitívny vplyv.

12. Z čoho vidno, že Ježiš mal k druhým nežný súcit a k čomu ho to podnecovalo?

12 Čo dokazuje, že Ježiš bol k druhým nežný? Jeho nežné city a skutky. Ježiš mal k druhým nežný súcit. Keď zomrel Lazar a Ježiš videl jeho sestru Máriu a iných plakať, „vyhŕkli [mu] slzy“. (Prečítajte Jána 11:32–35.) Už predtým ho hlboká ľútosť podnietila k tomu, že vzkriesil syna jednej vdovy. Teraz pocítil rovnakú ľútosť, a preto vzkriesil aj Lazara. (Luk. 7:11–15; Ján 11:38–44) Týmto skutkom, ktorý bol prejavom nežného súcitu, umožnil Lazarovi získať nádej na život v nebi. Pri jednej skoršej príležitosti, keď Ježiš videl veľký zástup ľudí, „pocítil voči nim vnútorný súcit“ a „začal ich vyučovať mnohé veci“. (Mar. 6:34, Preklad M. Pavlíka) Tým, ktorí prijali jeho učenie, sa od základu zmenil život. Všimni si, že Ježišova nežnosť bola viac než len nejaký pocit. Podnecovala ho, aby ľuďom aktívne pomáhal. (Mat. 15:32–38; 20:29–34; Mar. 1:40–42)

13. Ako sa nežnosť prejavovala v Ježišovej reči? (Pozri obrázok v úvode článku.)

13 Jeho reč. Ježišovo srdce plné nehy ho podnecovalo k tomu, aby sa s ľuďmi rozprával jemne a citlivo, a to najmä s tými, ktorí boli utláčaní. Apoštol Matúš napísal, že na Ježišovi sa splnili slová proroka Izaiáša: „Nalomenú trstinu nedolomí a pohasínajúci ľanový knôt, ten nezhasí.“ (Iz. 42:3; Mat. 12:20) Tých, ktorí sa podobali nalomenej trstine alebo pohasínajúcemu knôtu lampy, Ježišove slová utešili a vliali im silu. Posolstvom nádeje, ktoré Ježiš hlásal, obväzoval „tých so zlomeným srdcom“. (Iz. 61:1) Ľudí, „ktorí sa lopotili a boli preťažení“, pozýval, aby prišli k nemu, a sľúbil im, že ich to osvieži. (Mat. 11:28–30) Svojich nasledovníkov uistil, že Boh prejavuje nežný záujem o každého z nich. A záleží mu aj na tých „maličkých“, teda na tých, ktorých svet považuje za bezvýznamných. (Mat. 18:12–14; Luk. 12:6, 7)

NAPODOBŇUJ JEŽIŠOVU NEŽNOSŤ

14. Ako sa môžeme učiť prejavovať druhým nežné city?

14 Ako môžeme napodobňovať Ježišovu nežnosť? Naše city. Možno nie je pre nás prirodzené prejavovať nežné city, ale Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa to učili. „Nežná náklonnosť súcitu“ je súčasťou novej osobnosti a od všetkých kresťanov sa očakáva, že na nej budú pracovať. (Prečítajte Kolosanom 3:9, 10, 12.) Čo ti pomôže prejavovať druhým nežné city? Otvor svoje srdce dokorán. (2. Kor. 6:11–13) Keď sa ti niekto zveruje so svojimi starosťami a pocitmi, pozorne ho počúvaj. (Jak. 1:19) Predstav si seba na jeho mieste a polož si otázky: Ako by som sa cítil? Čo by som potreboval? (1. Petra 3:8)

15. Ako môžeme pomáhať tým, ktorí sa podobajú nalomenej trstine alebo pohasínajúcemu knôtu?

 15 Naše skutky. Nežnosť nás podnieti, aby sme pomáhali druhým, a to najmä tým, ktorí sa podobajú nalomenej trstine alebo pohasínajúcemu knôtu. Ako to môžeme robiť? V Rimanom 12:15 sa píše: „Plačte s tými, ktorí plačú.“ Skľúčený človek potrebuje skôr empatiu ako riešenie svojej situácie. Istá sestra, ktorú po smrti jej dcéry utešovali členovia zboru, povedala: „Bola som veľmi vďačná, že prišli a plakali so mnou.“ Nežnosť môžeme prejaviť aj tak, že druhým poskytneme praktickú pomoc. Poznáš nejakú vdovu, ktorá potrebuje doma niečo opraviť? Žije v tvojom okolí starší člen zboru, ktorý potrebuje pomoc, aby sa dostal na zhromaždenie, do služby alebo k lekárovi? Aj malý skutok láskavosti môže pre druhého veľa znamenať. (1. Jána 3:17, 18) Nežný záujem o druhých však dávame najavo predovšetkým tak, že sa snažíme čo najviac zapájať do zvestovania dobrého posolstva. Je to ten najlepší spôsob, ako dať životu úprimných ľudí nový smer.

Úprimne sa zaujímaš o svojich bratov a sestry? (Pozri 15. odsek.)

16. Ako môžeme povzbudiť skľúčeného človeka?

16 Naša reč. Nežné city nás vedú k tomu, aby sme „hovorili utešujúco so skľúčenými dušami“. (1. Tes. 5:14) Ako môžeme povzbudiť skľúčeného človeka? Povedzme mu, ako veľmi nám na ňom záleží. Úprimne ho za niečo pochváľme, a tak mu pomôžme, aby videl svoje schopnosti a dobré vlastnosti. Pripomeňme mu, že Jehova ho pritiahol k svojmu Synovi, a preto je určite v Božích očiach vzácny. (Ján 6:44) Uistime ho, že Jehova sa s láskou stará o všetkých, ktorí majú „zlomené srdce“ a sú „zdrvení na duchu“. (Žalm 34:18) Naše utešujúce slová môžu mať na ľudí, ktorí potrebujú útechu, liečivý účinok. (Prísl. 16:24)

17., 18. a) Čo Jehova očakáva od starších ako od pastierov? b) O čom budeme uvažovať v ďalšom článku?

17 Starší, Jehova od vás očakáva, že sa budete nežne starať o jeho ovečky. (Sk. 20:28, 29) Vašou povinnosťou je vyučovať ich, povzbudzovať a duchovne osviežovať. (Iz. 32:1, 2; 1. Petra 5:2–4) Starší, ktorý nežne pasie ovečky, nevládne nad nimi, nevytvára im pravidlá ani v nich nevyvoláva pocity viny, aby ich donútil robiť viac, než im situácia dovoľuje. Skôr sa snaží prispievať k tomu, aby cítili radosť. Dôveruje im, že ich podnecuje láska k Jehovovi, a preto robia v službe všetko, čo môžu. (Mat. 22:37)

18 Keď premýšľame o tom, ako Ježiš prejavoval pokoru a nežnosť, motivuje nás to, aby sme kráčali v jeho šľapajach. V nasledujúcom článku budeme uvažovať o ďalších Ježišových vlastnostiach — o jeho odvahe a schopnosti rozlišovať.