Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Je správne zmeniť názor?

Je správne zmeniť názor?

SKUPINA mladých kresťanov chce ísť do kina. Dávajú film, o ktorom ich spolužiaci hovoria, že stojí za to. Keď prichádzajú do kina, uvidia plagáty, na ktorých sú silné zbrane a sporo odeté ženy. Čo urobia? Pôjdu na ten film aj tak?

Táto situácia je príkladom toho, že denne stojíme pred rozhodnutiami, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť naše duchovné zmýšľanie a náš vzťah k Jehovovi. Niekedy možno chceš niečo urobiť, ale keď o tom viac premýšľaš, zmeníš názor. Znamená to, že si nerozhodný? Alebo je niekedy správne zmeniť názor?

Kedy nie je správne zmeniť názor

Pretože milujeme Jehovu, oddali sme mu svoj život a dali sa pokrstiť. Našou vrúcnou túžbou je zostať mu verní. Ale náš nepriateľ Satan Diabol robí všetko pre to, aby sme Jehovu zradili. (Zjav. 12:17) My sme sa však rozhodli, že budeme slúžiť Jehovovi a poslúchať ho. Bolo by preto smutné, keby sme svoj názor zmenili. Mohlo by nás to stáť život!

Pred viac ako 2 600 rokmi dal babylonský kráľ Nabuchodonozor postaviť obrovskú zlatú sochu a nariadil, aby pred ňou všetci padli a uctievali ju. Kto by to neurobil, mal skončiť v ohnivej peci. Traja verní Jehovovi služobníci — Sadrach, Mézach a Abednego — tento príkaz neposlúchli. A tak boli vhodení do ohnivej pece. Títo traja mladí muži boli ochotní riskovať život, aby poslúchli Boha. Jehova ich z ohnivej pece zázračne zachránil. (Dan. 3:1–27)

Neskôr sa do podobnej situácie dostal prorok Daniel. Držal sa svojho zvyku  a trikrát denne sa modlil k Jehovovi. Za to mu hrozilo, že bude vhodený do jamy levov. Napriek tomu nezmenil svoje rozhodnutie uctievať pravého Boha. Ako sa to skončilo? Jehova ho „z laby levov“ vyslobodil. (Dan. 6:1–27)

Aj dnešní Boží služobníci žijú v súlade so svojou oddanosťou Jehovovi. V jednej škole v Afrike sa niekoľko mladých svedkov odmietlo zúčastniť na obrade, pri ktorom mali zdraviť štátny symbol. Hrozilo im, že ak sa nepripoja k ostatným študentom, vylúčia ich zo školy. Krátko nato navštívil mesto minister školstva a s niektorými z týchto mladých svedkov sa porozprával. Úctivo, ale smelo mu vysvetlili svoj postoj. Odvtedy už nemusia zdraviť štátny symbol. Môžu ďalej chodiť do školy a nikto ich nenúti, aby porušili Jehovove zákony.

Zamyslime sa aj nad tým, čo zažil Joseph. Jeho manželka ochorela na rakovinu a náhle zomrela. Jeho príbuzní ho plne podporovali v rozhodnutí ohľadom pohrebného obradu. No príbuzní z manželkinej strany nie sú v pravde a chceli dodržať určité pohrebné zvyky, ktoré sa Bohu nepáčia. Joseph hovorí: „Pretože som trval na svojom rozhodnutí, snažili sa ovplyvniť moje deti. No aj tie zostali pevné. Príbuzní potom chceli v našom dome zorganizovať miestny zvyk — bdenie pri mŕtvom. Povedal som, že vo svojom dome im to nedovolím. Vedeli, že by to nebolo v súlade s tým, čomu verím, ani s tým, čomu verila moja manželka, a tak sa po dlhej výmene názorov rozhodli, že to urobia niekde inde.

V tejto náročnej situácii som sa úpenlivo modlil k Jehovovi o pomoc, aby naša rodina neporušila jeho zákony. Vypočul ma a pomohol nám, aby sme zostali pevní napriek nátlaku príbuzných.“ Pokiaľ išlo o uctievanie, Joseph a jeho deti ani len nepomysleli na to, že by zmenili svoj názor.

Kedy je možné zmeniť názor

Krátko po Pesachu v roku 32 n. l. bol Ježiš v okolí Sidonu. Prišla k nemu jedna Sýrofeničanka a vytrvalo ho prosila, aby vyhnal démona z jej dcéry. Najprv jej vôbec neodpovedal. Svojim učeníkom povedal: „Nebol som vyslaný k nikomu inému, iba k strateným ovciam domu Izraela.“ Keď sa žena nedala odradiť, povedal jej: „Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psíkom.“ Ona však prejavila veľkú vieru, lebo mu povedala: „Áno, Pane; ale aj psíci jedia z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ Ježiš vyhovel jej žiadosti a uzdravil jej dcéru. (Mat. 15:21–28)

Ježiš v tomto prípade zmenil svoj názor. Napodobnil tým Jehovu, ktorý je ochotný zmeniť názor, keď to situácia umožňuje. Boh chcel napríklad vyhladiť Izraelitov, keď si urobili zlaté teľa. Mojžiš ho prosil, aby ich nezničil, a on svoje rozhodnutie zmenil. (2. Mojž. 32:7–14)

Príklad Jehovu a Ježiša neskôr napodobnil apoštol Pavol. Istý čas si myslel, že nie je vhodné brať Jána Marka na misionárske cesty. Marek totiž Pavla a Barnabáša na ich prvej ceste opustil. Po čase si však Pavol uvedomil, že Marek duchovne dozrel, zmenil svoj postoj a bol ochotný s Pavlom spolupracovať. Preto povedal Timotejovi: „Vezmi Marka a priveď ho so sebou, lebo mi je užitočný v službe.“ (2. Tim. 4:11)

Čo sa z toho všetkého učíme? Jehova je dokonalý a napriek tomu je ochotný zmeniť svoj názor, pretože je milosrdný, trpezlivý  a láskavý. My nie sme dokonalí, a preto nie vždy dokážeme posúdiť veci správne. Teda o to viac by sme mali byť ochotní niekedy zmeniť svoj názor. Napríklad niekedy môžeme zmeniť svoj názor na iných, keď lepšie pochopíme ich situáciu.

Niekedy je dobré zmeniť názor, pokiaľ ide o teokratické ciele. Študuješ už nejaký čas Bibliu a chodíš na zhromaždenia, ale odkladáš krst? Alebo si pokrstený zvestovateľ a váhaš, či máš začať s priekopníckou službou, aj keď ti to okolnosti umožňujú? Si brat a stále sa brániš myšlienke, že by si sa mohol stať služobným pomocníkom alebo starším? (1. Tim. 3:1) Jehova nás s láskou pozýva, aby sme tieto príležitosti využili. Čo keby si zmenil názor a zažil radosť z toho, že môžeš slúžiť Bohu a druhým?

Keď zmeníš názor, môže to byť pre teba užitočné

Ella, ktorá pracuje v jednej odbočke Jehovových svedkov v Afrike, hovorí: „Keď som prišla do Bételu, nevedela som, ako dlho tam zostanem. Chcela som slúžiť Jehovovi celou dušou, ale súčasne som si nedokázala predstaviť, že budem tak ďaleko od svojej rodiny. Zozačiatku mi hrozne chýbala. Moja spolubývajúca ma však povzbudila, aby som sa nevzdala. A tak som sa rozhodla, že zostanem. Odvtedy uplynulo už desať rokov. Stále to cítim tak, že by som chcela v Bételi zostať a slúžiť bratom a sestrám čo najdlhšie.“

Kedy je nutné zmeniť názor

Spomínaš si, čo sa stalo Kainovi, keď začal žiarliť na svojho brata a rozzúril sa? Boh tomuto podráždenému mužovi povedal, že znovu získa jeho priazeň,  keď svoje správanie zmení. Radil Kainovi, aby ovládol svoje emócie, pretože „hriech sa krčí pri vchode“. Kain mohol zmeniť postoj a názor, ale rozhodol sa ignorovať Božiu radu. Je smutné, že zabil svojho brata a stal sa prvým vrahom. (1. Mojž. 4:2–8)

Čo by sa stalo, keby Kain zmenil svoj názor?

Zamysli sa aj nad kráľom Uzzijahom. Spočiatku robil to, čo bolo správne v Jehovových očiach, a mal k Bohu dobrý vzťah. Svoje dobré meno však stratil, pretože spyšnel. Hoci nebol kňazom, vošiel do chrámu, aby tam pálil kadidlo. Keď ho kňazi varovali, aby sa nedopúšťal takej opovážlivosti, trval na svojom. Nezmenil názor, naopak, „zúrivo sa rozhneval“ a nedbal na ich varovanie. Viedlo to k tomu, že ho Jehova postihol malomocenstvom. (2. Par. 26:3–5, 16–20)

Z toho vidno, že v niektorých situáciách by sme mali svoj názor zmeniť. Dokazuje to i jeden novodobý príklad. Joachim sa dal pokrstiť v roku 1955, ale v roku 1978 bol vylúčený. Po viac ako 20 rokoch prejavil kajúcny postoj a bol znovu prijatý do zboru. Nedávno sa ho jeden starší opýtal, prečo sa nevrátil už skôr. Joachim odpovedal: „Bol som nahnevaný a pyšný. Mrzí ma, že som čakal tak dlho. Celý ten čas, čo som bol vylúčený, som vedel, že Jehovovi svedkovia učia pravdu.“ Joachim musel zmeniť svoj postoj a prejaviť ľútosť.

Možno sa aj my dostaneme do situácie, keď budeme musieť zmeniť svoj názor i svoje správanie. Keď to budeme ochotní urobiť, Jehova z nás bude mať radosť. (Žalm 34:8)