PASCAL vyrastal v chudobnej oblasti na Pobreží Slonoviny a sníval o lepšom živote. Venoval sa amatérskemu boxu a rozmýšľal: Kde by som sa tak mohol stať športovou hviezdou a zbohatnúť? Keď mal asi 25 rokov, dospel k záveru, že by to mohlo byť v Európe. Nemal však cestovné doklady, a tak sa tam plánoval dostať nelegálne.

V roku 1998, keď mal 27 rokov, sa vydal za svojím snom. Prekročil hranice s Ghanou, potom prešiel Togo a Benin, až sa dostal do mesta Birni Nkoni v Nigeri. Teraz ho čakala tá najnebezpečnejšia časť cesty. Aby sa dostal na sever, musel by naskočiť na nejaké nákladné auto a prejsť naprieč Saharou. Došiel by k Stredozemnému moru a tam by nastúpil na loď do Európy. Taký bol jeho plán, ale v Nigeri sa stali dve veci, ktoré ho na jeho ceste zastavili.

Prvá, minuli sa mu peniaze. A druhá, stretol Noého, priekopníka, ktorý s ním začal študovať Bibliu. To, čo sa Pascal dozvedal, naňho veľmi zapôsobilo a zmenilo jeho pohľad na život. Už preňho neboli prvoradé hmotné ciele, ale duchovné záujmy. V decembri 1999 sa dal pokrstiť. Svoju vďačnosť Jehovovi prejavil tak, že v roku 2001 začal v Nigeri slúžiť ako priekopník, a to práve v tom meste, kde spoznal pravdu. Čo hovorí o svojej službe? „Teraz žijem tým najlepším spôsobom života!“

Podobne ako Pascal, aj mnohí ďalší zistili, že ich život je uspokojujúcejší, keď sa snažia dosahovať duchovné ciele. Niektorí sa presťahovali do Afriky z Európy a slúžia v oblastiach, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Takto sa presťahovalo asi 65 svedkov vo veku 17 až 70 rokov do Beninu, Burkiny, Nigeru a Toga v západnej Afrike. * Čo ich podnietilo, aby urobili takú veľkú zmenu vo svojom živote a ako sa na to pozerajú teraz?

Anne-Rakel z Dánska rozpráva: „Moji rodičia boli misionármi v Senegale. Vždy hovorili o misionárskom živote s takým nadšením, že som tak túžila žiť aj ja.“ Asi pred 15 rokmi, keď mala Anne-Rakel niečo po dvadsiatke, sa presťahovala do Toga, kde teraz slúži v zbore nepočujúcich. Aký vplyv malo jej rozhodnutie na druhých? Hovorí: „Neskôr prišla za mnou do Toga aj moja mladšia sestra a brat.“

 Aurele z Francúzska, ktorý má 70 rokov a je ženatý, spomína: „Pred piatimi rokmi som odišiel do dôchodku a mal som dve možnosti: pokojne si vo Francúzsku užívať život a čakať na raj, alebo rozšíriť svoju službu.“ Vybral si to druhé. Asi pred tromi rokmi sa s manželkou Albert-Fayette presťahovali do Beninu. „To, že sme sa dali k dispozícii, aby sme tu slúžili Jehovovi, je to najlepšie, čo sme kedy urobili,“ vyjadril sa Aurele. A s úsmevom dodal: „Niektoré časti nášho obvodu pri pobreží mi naozaj pripomínajú raj.“

Clodomir s manželkou Lysiane sa presťahovali z Francúzska do Beninu pred 16 rokmi. Zozačiatku im veľmi chýbala rodina i priatelia a mali obavy, či sa dokážu prispôsobiť novému životu. Tie však boli neopodstatnené. Zažili toľko radosti! Clodomir hovorí: „Za tých 16 rokov sme pomohli v priemere jednému človeku ročne spoznať pravdu.“

Ďalší manželský pár z Francúzska, Sébastien a Johanna, sa do Beninu presťahovali v roku 2010. Sébastien rozpráva: „V zbore je veľmi veľa práce. Slúžiť tu je ako navštevovať zrýchlený teokratický kurz!“ S akými reakciami sa stretávajú v službe? Johanna si pochvaľuje: „Ľudia sú tu hladní po pravde. Aj keď nie sme v službe, zastavujú nás na ulici, kladú nám biblické otázky a pýtajú si literatúru.“ Malo to, že sa presťahovali, nejaký vplyv na ich manželstvo? Sébastien odpovedá: „Naše manželstvo to posilnilo. Som rád, že môžem byť celé dni v službe so svojou manželkou.“

Eric a jeho manželka Katy slúžia ako priekopníci v riedko obývanej oblasti na severe Beninu. Niekedy pred desiatimi rokmi, keď ešte žili vo Francúzsku, si začali čítať články o službe na miestach, kde je potrebných viac zvestovateľov, a rozprávali sa so služobníkmi celým časom. Vďaka tomu pocítili túžbu presťahovať sa, čo v roku 2005 aj urobili. A boli svedkami pozoruhodného vzrastu. Eric objasňuje: „Pred dvoma rokmi bolo v našej skupinke v meste Tanguiéta deväť zvestovateľov. Teraz ich je 30. A v nedeľu je nás na zhromaždení 50 až 80. Radosť z takého vzrastu sa nedá s ničím porovnať!“

Aké ťažkosti museli niektorí prekonať? Napríklad Benjamin, 33-ročný brat Anny-Rakel, sa v roku  2000 stretol v Dánsku s jedným misionárom, ktorý slúžil v Togu. Benjamin rozpráva: „Keď som mu spomenul, že by som chcel slúžiť ako priekopník, povedal mi: ‚Nechcel by si byť priekopníkom v Togu?‘“ Benjamin o tom premýšľal. Pokračuje: „V tom čase som nemal ešte ani 20 rokov, ale moje dve sestry už slúžili v Togu. Preto pre mňa nebolo až také ťažké odísť.“ A tak sa presťahoval. Malo to však jeden háčik. Vysvetľuje: „Nevedel som ani slovo po francúzsky. Prvých šesť mesiacov bolo náročných, lebo som sa nedokázal s ľuďmi poriadne porozprávať.“ Časom však urobil pokrok a teraz slúži v Bételi v Benine. Rozváža literatúru a pomáha na počítačovom oddelení.

Eric a Katy, o ktorých sme už hovorili, slúžili predtým, ako sa presťahovali do Beninu, v cudzojazyčnom poli vo Francúzsku. V čom bola západná Afrika iná? Objasňuje to Katy: „Nebolo ľahké nájsť si vhodné miesto na bývanie. Mesiace sme žili v dome bez elektriny a tečúcej vody.“ Eric dodáva: „U susedov vyhrávala hlasná hudba dlho do noci. Museli sme to znášať a byť ochotní prispôsobiť sa.“ Obaja sa však zhodli: „Radosť, akú máme z toho, že môžeme slúžiť na takmer nedotknutom území, prevyšuje akékoľvek ťažkosti.“

Michel a Marie-Agnès, manželia z Francúzska, ktorí majú takmer 60 rokov, sa presťahovali do Beninu asi pred piatimi rokmi. Aj oni mali spočiatku obavy. Michel hovorí: „Niektorí prirovnávali náš odchod k situácii, keď povrazolezec kráča po lane a tlačí fúrik — a my sme sedeli vo fúriku! Táto predstava by bola desivá, keby sme nevedeli, že tým povrazolezcom je Jehova. A tak sme urobili tento krok pre Jehovu a s Jehovom.“

Tí, ktorí už získali skúsenosti v službe na miestach, kde je málo zvestovateľov, zdôrazňujú, že je potrebné vopred sa pripraviť. Za dôležité považujú tieto kroky: Plánujte. Učte sa prispôsobovať. Držte sa rozpočtu. Spoliehajte sa na Jehovu. (Luk. 14:28–30)

Sébastien, ktorého sme už tiež spomínali, rozpráva: „Skôr ako sme sa s Johannou presťahovali, dva roky sme šetrili tak, že sme obmedzili výdavky na zábavu a kupovali sme len to, čo sme naozaj potrebovali.“ Aby mohli pokračovať v priekopníckej službe v zahraničí, na niekoľko mesiacov  v roku sa vracajú do Európy a z toho, čo tam zarobia, žijú zvyšok roka v Benine.

Marie-Thérèse je jednou z približne 20 slobodných sestier zo zahraničia, ktoré slúžia v západnej Afrike. Vo Francúzsku pracovala ako vodička autobusu. No v roku 2006 si vzala rok voľna, aby mohla priekopníčiť v Nigeri. Zanedlho zistila, že tento spôsob života sa jej veľmi páči. Rozpráva: „Keď som sa vrátila do Francúzska, požiadala som svojho zamestnávateľa, či by mi neupravil pracovný rozvrh a on mi vyšiel v ústrety. A tak od mája do augusta robím vodičku autobusu vo Francúzsku a od septembra do apríla slúžim ako priekopníčka v Nigeri.“

Tí, ktorí „hľadajú najprv kráľovstvo“, môžu dôverovať Jehovovi, že sa o nich postará. (Mat. 6:33) Dosvedčuje to skúsenosť slobodnej sestry Saphiry. Pochádza z Francúzska, má takmer 30 rokov a slúži ako priekopníčka v Benine. V roku 2011 bola vo Francúzsku, aby si zarobila na ďalší rok (v poradí šiesty) v Afrike. Hovorí: „Bol piatok, môj posledný deň v práci, ale potrebovala som pracovať ešte aspoň desať dní, aby som mala dosť peňazí na ďalší rok. Do odchodu mi zostávali už len dva týždne. Prosila som Jehovu, aby mi pomohol túto situáciu vyriešiť. Krátko nato mi zavolali z jednej pracovnej agentúry a opýtali sa ma, či by som mohla niekoho dva týždne zastupovať.“ V pondelok išla Saphira na nové pracovisko, aby ju zaškolil pracovník, ktorého mala zastupovať. Pokračuje: „Neviete si ani predstaviť moje prekvapenie, keď som zistila, že zastúpiť potrebuje jedna sestra, ktorá ide na desať dní do školy priekopníckej služby! Šéf jej nechcel dať voľno, kým si za seba nenájde náhradu. Prosila Jehovu o pomoc, presne ako ja.“

Niektorí bratia a sestry urobili západnú Afriku svojím domovom a slúžia tam už dlhé roky. Iní mohli zostať len niekoľko rokov a potom sa vrátili. Všetci však majú dodnes úžitok z tejto formy služby. Presvedčili sa, že služba Jehovovi je zdrojom hlbokého uspokojenia.