Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Slúž Bohu bez výčitiek

Slúž Bohu bez výčitiek

„Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou.“ (FIL. 3:13)

1. – 3. a) Čo sú výčitky a čo môžu spôsobiť? b) Čo sa o službe Bohu bez výčitiek môžeme naučiť od Pavla?

ISTÝ básnik napísal: „Najsmutnejšie zo všetkých slov, aké kedy boli vyslovené alebo napísané, sú tieto: ‚Keby som tak len...‘“ Tým básnikom bol J. G. Whittier a mal na mysli veci, pre ktoré máme výčitky a radi by sme ich urobili znova a inak. „Výčitky“ spôsobujú duševné trápenie alebo bolesť srdca pre niečo, čo sme urobili či neurobili. Podľa jedného slovníka môže toto slovo tiež znamenať „plakať znova“. Každý z nás urobil niečo, čo by dnes urobil inak, keby mohol vrátiť čas. Aké výčitky trápia teba?

2 Niektorí ľudia sa v živote dopustili veľkých chýb, dokonca vážnych hriechov. Iní, hoci sa nedopustili takých zlých vecí, uvažujú, či všetky ich rozhodnutia v živote boli naozaj tie najlepšie. Niektorí ľudia sa dokázali preniesť ponad svoju minulosť a ísť ďalej. No iných neprestajne sužujú výčitky typu ‚keby som len...‘ (Žalm 51:3) Do ktorej skupiny patríš ty? Túžiš po tom, aby si mohol Bohu slúžiť bez výčitiek, aspoň odteraz? Mohol by nám v tom pomôcť životný príbeh nejakého človeka? Áno, príbeh apoštola Pavla.

3 Pavol urobil počas svojho života aj obrovské chyby, aj múdre rozhodnutia. Veľmi ho trápili výčitky za to, čo urobil v minulosti, no naučil sa tešiť zo života vo vernej službe Bohu. Pozrime sa, ako nám jeho príklad môže pomôcť slúžiť Bohu bez výčitiek.

PAVLOVA POĽUTOVANIAHODNÁ MINULOSŤ

4. Akú poľutovaniahodnú minulosť mal apoštol Pavol?

4 Pavol ako farizej urobil veci, ktoré neskôr ľutoval. Napríklad bol na čele zúrivej kampane proti Kristovým učeníkom. V Biblii čítame, že hneď po umučení Štefana „Saul [neskôr známy ako Pavol]... začal zúriť proti zboru. Vnikal do jedného domu za druhým, odvliekal mužov aj ženy a dával ich do väzenia.“  (Sk. 8:3) Učenec Albert Barnes povedal, že grécke slovo preložené ako „zúriť proti“ je „silným vyjadrením opisujúcim zápal a divokosť, s ktorou [Saul] prenasledoval“ učeníkov. Podľa Barnesa „Saul zúril proti zboru ako divé zviera“. Saul bol horlivým Židom a bol presvedčený, že vykynožiť kresťanstvo je jeho svätou povinnosťou. Preto surovo a kruto prenasledoval kresťanov, „dýchal hrozbou a vraždou proti“ mužom i ženám a snažil sa ich zničiť. (Sk. 9:1, 2; 22:4) *

5. Vysvetli, čo bolo príčinou toho, že Saul prestal prenasledovať Ježišových nasledovníkov a začal zvestovať o Kristovi.

5 Saul sa vydal do Damasku s cieľom vtrhnúť do domov Ježišových učeníkov, odvliecť ich do Jeruzalema a postaviť pred rozhnevaných predstaviteľov Sanhedrinu. Neuspel však, lebo svojím konaním išiel proti Hlave kresťanského zboru. (Ef. 5:23) Na ceste do Damasku sa mu zjavil Ježiš a nadprirodzené svetlo ho oslepilo. Potom ho Ježiš poslal do Damasku, kde mal čakať na ďalšie pokyny. Čo sa stalo ďalej, už poznáme. (Sk. 9:3–22)

6., 7. Prečo môžeme povedať, že Pavol si svoju hriešnu minulosť veľmi dobre uvedomoval?

6 Keď sa Pavol stal kresťanom, jeho hodnoty v živote sa úplne zmenili. Zo zúrivého nepriateľa kresťanstva sa stal jeho horlivý obhajca. Napriek tomu o sebe neskôr napísal: „Istotne ste počuli o mojom predchádzajúcom správaní sa v judaizme, že som až do krajnosti prenasledoval Boží zbor a pustošil som ho.“ (Gal. 1:13) O svojej poľutovaniahodnej minulosti písal aj Korinťanom, Filipanom a Timotejovi. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:9; Fil. 3:6; 1. Tim. 1:13) Pavol tieto veci o sebe nepísal s hrdosťou, no na druhej strane sa netváril, že nič z toho sa nestalo. Veľmi dobre si uvedomoval, že sa dopustil vážnych chýb. (Sk. 26:9–11)

7 Keď biblický učenec Frederic W. Farrar hovoril o Saulovi a o tom, ako „ohavne prenasledoval“ zbor, povedal, že až keď si uvedomíme obrovskú závažnosť tohto smutného obdobia v Pavlovom živote, „pochopíme, aké bremeno výčitiek svedomia musel v sebe nosiť a aké posmešky musel znášať zo strany zlomyseľných nepriateľov“. Je možné, že počas Pavlových návštev v rôznych zboroch k nemu niekedy pristúpili bratia, ktorí ho stretli prvý raz, a povedali mu: ‚Tak ty si ten Pavol, ktorý nás prenasledoval!‘ (Sk. 9:21)

8. Ako sa Pavol pozeral na milosrdenstvo a lásku, ktorú mu prejavili Jehova a Ježiš, a aké poučenie z toho plynie pre nás?

8 Pavol si však uvedomil, že mohol slúžiť Bohu len vďaka jeho nezaslúženej láskavosti. Vo svojich 14 listoch sa zmieňuje o tejto Božej nádhernej vlastnosti asi 90-krát, viac ako ktorýkoľvek iný pisateľ Biblie. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:10.) Pavol si veľmi cenil milosrdenstvo, ktoré mu bolo prejavené, a robil všetko, čo bolo v jeho silách, aby mu Božia nezaslúžená láskavosť nebola preukázaná zbytočne. Preto „pracoval viac než“ všetci ostatní apoštoli. Pavlov príklad jasne ukazuje, že keď vyznáme svoje hriechy a zmeníme svoj spôsob života, Jehova je ochotný na základe Ježišovej výkupnej obete vymazať naše hriechy, i keby boli veľmi veľké. Aké silné poučenie pre všetkých, čo nemôžu uveriť, že Kristova obeť by mohla priniesť úžitok aj im osobne! (Prečítajte 1. Timotejovi 1:15, 16.) Napriek tomu, že Pavol  bol fanatickým prenasledovateľom Krista, mohol napísať: „Žijem vierou v Božieho Syna, ktorý ma miloval a dal za mňa sám seba.“ (Gal. 2:20; Sk. 9:5) Áno, Pavol sa naučil tajomstvu, ako pokračovať v službe bez toho, aby sa jeho výčitky stále kopili. Naučil si sa to aj ty?

Pavol sa naučil, ako slúžiť Bohu bez výčitiek

TRÁPIA ŤA VÝČITKY?

9., 10. a) Prečo niektorých Božích služobníkov trápia výčitky? b) Prečo sa nič nevyrieši tým, keď sa človek trápi nad svojou minulosťou?

9 Urobil si niečo, čo teraz ľutuješ? Premrhal si niekedy svoju silu alebo čas na nesprávne činnosti? Urobil si niečo, čím si niekomu ublížil? Alebo ťa ťaživé výčitky prenasledujú z nejakého iného dôvodu? Otázka znie: Čo s tým môžeš urobiť?

10 Výčitky trápia mnohých ľudí. Stále sa trápiť výčitkami znamená zožierať sa, sužovať sa a trestať sa. Výsledkom môže byť veľká úzkosť. Vyrieši sa tým niečo? Vôbec nie! Predstav si, že by si sa snažil pohnúť dopredu tým, že sa budeš hodiny hojdať v hojdacom kresle. Nech by si sa akokoľvek snažil, bolo by to zbytočné! Keď urobíš niečo konštruktívne, prinesie to oveľa lepšie výsledky ako zožieranie sa výčitkami. Ak sa ospravedlníš, možno ti to pomôže napraviť vzťah s človekom, ktorému si ublížil. Ak sa budeš strániť vecí, ktoré viedli k nesprávnemu konaniu, vyhneš sa problémom v budúcnosti. No je dobré uvedomiť si, že s niektorými vecami, ktoré sa stali, sa budeš musieť jednoducho vyrovnať a už sa k nim nevracať. Stále sa trápiť nad tým, čo sa stalo, ťa môže natoľko ochromiť, že nebudeš môcť naplno slúžiť Bohu. Trápiť sa výčitkami ešte nikomu nepomohlo!

11. a) Kedy nám Jehova prejaví milosrdenstvo a milujúcu láskavosť? b) Aké biblické pravidlo musíme uplatniť, ak chceme získať pokoj mysle?

11 Niektorí ľudia majú sklon umárať sa výčitkami až do takej miery, že sa cítia  v Božích očiach bezcenní. Môžu mať pocit, že zišli z cesty tak ďaleko alebo toľkokrát, že Boh im už nikdy neodpustí. Pravda je však taká, že nech už sa dopustili čohokoľvek, vždy môžu urobiť pokánie, zmeniť sa a poprosiť o odpustenie. (Sk. 3:19) Jehova im môže prejaviť milosrdenstvo a milujúcu láskavosť, tak ako ju prejavil mnohým iným. Je zhovievavý k pokornému a čestnému jednotlivcovi, ktorý sa úprimne kajá. Taký bol aj k Jóbovi, ktorý sa vyjadril: „Kajám sa v prachu a popole.“ (Jób 42:6) Ak chceme získať pokoj mysle, všetci musíme uplatniť toto biblické pravidlo: „Kto prikrýva svoje priestupky, nebude mať úspech, ale tomu, kto ich vyznáva a opúšťa, bude preukázané milosrdenstvo.“ (Prísl. 28:13; Jak. 5:14–16) Vyznajme preto svoje hriechy Bohu, poprosme ho o odpustenie a urobme kroky na nápravu nesprávneho konania. (2. Kor. 7:10, 11) Keď to urobíme, budeme môcť zažiť úľavu, pretože Ten, kto ‚odpúšťa vo veľkej miere‘, k nám bude milosrdný. (Iz. 55:7)

12. a) Čo sa z Dávidovho príkladu učíme o tom, čo treba urobiť, keď nás trápi svedomie? b) V akom zmysle Jehova cítil ľútosť a ako nám to môže pomôcť, keď to vieme? (Pozri rámček.)

12 Modlitba má silu; človek ňou u Boha veľa dosiahne. V žalmoch je zachovaná Dávidova nádherná modlitba viery, v ktorej vyjadril svoje hlboké pocity. (Prečítajte Žalm 32:1–5.) Dávid priznal, že keď sa snažil potlačiť výčitky svedomia, oberalo ho to o silu. Pretože svoj hriech nevyznal, očividne citovo i fyzicky trpel a stratil radosť. Kedy získal odpustenie a zažil úľavu? Až keď vyznal svoj hriech Bohu. Jehova Dávidove modlitby vypočul a dal mu silu, aby mohol ísť v živote ďalej a konal to, čo je správne. Ak sa aj ty budeš k Jehovovi úprimne modliť, môžeš si byť istý, že bude tvoje úpenlivé prosby pozorne počúvať. Ak ťa teda trápi nesprávne konanie, ktorého si sa dopustil v minulosti, urob, čo môžeš, aby si ho napravil, a potom dôveruj Jehovovmu uisteniu, že ti odpustil! (Žalm 86:5)

POZERAJ SA NA TO, ČO JE PRED TEBOU

13., 14. a) O čo by sme sa mali teraz v prvom rade zaujímať? b) Aké otázky nám pomôžu prehodnotiť svoj terajší spôsob života?

13 Hovorí sa, že životu porozumieme tak, že sa obzrieme za seba, ale žiť ho musíme tak, že sa pozeráme pred seba. Namiesto toho, aby sme sa trápili minulosťou, mali by sme sa zaujímať o súčasnosť a budúcnosť. Práve to, čo robíme alebo nerobíme teraz, rozhodne, či o niekoľko rokov nebudeme mať výčitky. Zachovajme si vernosť, aby sme ich v budúcnosti nemuseli mať!

 14 Blíži sa veľké súženie a my nechceme, aby nás trýznili obavy typu: ‚Možno som mohol urobiť v službe Bohu viac. Prečo som nebol priekopníkom, keď som mal na to príležitosť? Prečo som sa neusiloval byť služobným pomocníkom? Urobil som všetko preto, aby som si obliekol novú osobnosť? Bude Jehova chcieť niekoho, ako som ja, v novom svete?‘ Tieto úprimné otázky by nám nemali spôsobovať úzkosť, ale mali by nám pomôcť zamyslieť sa nad svojím terajším spôsobom života a zistiť, či slúžime Jehovovi najlepšie, ako môžeme. Lebo ak by sme mu takto neslúžili, mohlo by nám to v budúcnosti priniesť ešte viac výčitiek. (2. Tim. 2:15)

NIKDY NEĽUTUJ, ČO SI UROBIL V SLUŽBE BOHU

15., 16. a) Aké obete mnohí priniesli, aby dali vo svojom živote službu Bohu na prvé miesto? b) Prečo by sme nemali ľutovať žiadnu obeť, ktorú sme priniesli, aby sme dali záujmy Kráľovstva na prvé miesto?

15 A čo vy, ktorí ste priniesli obete, aby ste mohli slúžiť Bohu celým časom? Možno ste sa vzdali sľubnej kariéry alebo úspešného podnikania, aby ste si zjednodušili život a mali viac času na záujmy Kráľovstva. Možno ste sa rozhodli zostať slobodní alebo bezdetní, aby ste sa mohli dať k dispozícii v tých oblastiach služby celým časom, v ktorých by to inak pre vás nebolo možné — služba v Bételi, medzinárodná výstavba sál Kráľovstva, krajská alebo misionárska služba. Mali by ste s pribúdajúcimi rokmi tieto rozhodnutia ľutovať? Mali by ste mať pocit, že tieto obete boli zbytočné alebo zle načasované? Vôbec nie!

16 K týmto rozhodnutiam vás viedla hlboká láska k Bohu a úprimná túžba pomôcť tým, ktorí mu chcú slúžiť. Nepremýšľajte nad tým, že váš život by mohol byť lepší, keby ste sa rozhodli inak. Môžete mať pocit hlbokého uspokojenia, lebo viete, že ste urobili to, čo bolo vo vašom prípade to najsprávnejšie. Tešte sa z toho, že ste v službe Jehovovi odovzdali to najlepšie. Jehova na váš obetavý život nezabudne. V skutočnom živote, ktorý je pred nami, vás odmení a vyleje na vás toľko požehnaní, že si to ani neviete predstaviť! (Žalm 145:16; 1. Tim. 6:19)

AKO SLÚŽIŤ BEZ VÝČITIEK

17., 18. a) Čo pomohlo Pavlovi slúžiť bez výčitiek? b) Čo si rozhodnutý urobiť, pokiaľ ide o tvoju službu Jehovovi v minulosti, súčasnosti a budúcnosti?

17 Pavol sa naučil tajomstvu, ktoré mu pomohlo slúžiť Bohu bez toho, aby sa jeho výčitky hromadili. Čo bolo týmto tajomstvom? Podľa prekladu J. B. Phillipsa Pavol napísal: „Minulosť nechávam za sebou a s rukami načiahnutými za čímkoľvek pred sebou idem priamo za cieľom.“ (Prečítajte Filipanom 3:13, 14.) Pavol sa stále nezaoberal nesprávnym spôsobom života, ktorý viedol v judaizme. Namiesto toho sústredil všetku svoju silu na to, aby mohol v budúcnosti získať odmenu v podobe večného života.

18 Každý z nás môže uplatniť zásadu obsiahnutú v Pavlových slovách. Neumárajme sa minulosťou premýšľaním nad vecami, ktoré nemôžeme odčiniť. Siahajme po veciach pred sebou. Možno sa nám nepodarí úplne zabudnúť na chyby, ktorých sme sa dopustili, no nedovoľme, aby nás sústavne trápili. Usilujme sa nechať minulosť minulosťou, teraz slúžme Bohu najlepšie, ako vieme, a pozerajme sa dopredu na úžasnú budúcnosť, ktorá je pred nami!

^ 4. ods. Z toho, že sa v súvislosti so Saulovým prenasledovaním opakovane spomínajú ženy, vidieť, že v prvom storočí hrali v rozširovaní kresťanstva veľkú úlohu. A tak je to aj dnes. (Žalm 68:11)