1. – 3. a) Prečo je pre nás Jozua dobrým príkladom? b) Na čo by sme mali pamätať, keď stojíme pred nejakým rozhodnutím?

„VYBERTE SI“ — tieto slová majú ďalekosiahly význam. Človek, ktorý má na výber, má možnosť do určitej miery ovplyvniť, akým smerom sa bude uberať jeho život. Je to podobné, ako keď človek kráča po ceste a príde k rázcestiu. Ktorú cestu si má vybrať? Ak chce dôjsť do nejakého konkrétneho cieľa, musí zvážiť, ktorá z ciest vedie tým smerom. Ak by sa vydal nesprávnou cestou, stále viac by sa od svojho cieľa vzďaľoval.

² V Biblii sa píše o mnohých ľuďoch, ktorí sa museli v určitej situácii rozhodnúť. Napríklad Kain si musel vybrať, či dá priechod svojmu hnevu, alebo ho ovládne. (1. Mojž. 4:6, 7) Jozua si musel vybrať, či bude slúžiť pravému Bohu, alebo bude uctievať falošných bohov. (Joz. 24:15) Jozuovým cieľom bolo zachovať si blízky vzťah k Jehovovi, a preto sa rozhodol konať tak, aby svoj cieľ dosiahol. Kain žiaden taký cieľ nemal a to, ako sa rozhodol konať, ho ešte viac vzdialilo od Jehovu.

³ Každý z nás sa z času na čas ocitne na rázcestí a musí sa rozhodnúť. V takej situácii nestrať zo zreteľa svoj cieľ — prinášať Jehovovi slávu všetkým, čo robíš, a vyhnúť sa čomukoľvek, čo by ťa mohlo od neho vzdialiť. (Prečítajte Hebrejom 3:12.) V tomto a nasledujúcom článku sa zamyslíme nad siedmimi oblasťami, v ktorých sa musíme správne rozhodovať, aby nás nič nevzdialilo od Jehovu.

4. Prečo má zarábanie si na živobytie v živote dôležité miesto?

⁴ Kresťania majú zodpovednosť postarať sa o seba i o svoju rodinu. Ak niekto nevynakladá úsilie, aby sa postaral o svoju domácnosť, podľa Biblie je horší  ako človek bez viery. (2. Tes. 3:10; 1. Tim. 5:8) Teda svetská práca má v živote dôležité miesto. Ale ak by sme neboli opatrní, naše rozhodnutia týkajúce sa práce by nás mohli vzdialiť od Jehovu. Ako?

5. Čo všetko treba zvážiť, keď uvažujeme o nejakej pracovnej ponuke?

⁵ Možno si hľadáš prácu. Ak je tam, kde žiješ, pracovných príležitostí málo, môžeš byť v pokušení prijať prvú prácu, ktorá sa ti naskytne, nech je akákoľvek. Ale čo ak je na tej práci niečo, čo je v rozpore s biblickými zásadami? Čo ak by si sa vzhľadom na pracovný čas alebo vzhľadom na nutnosť ďaleko cestovať nemohol v plnej miere venovať kresťanským činnostiam alebo by si musel byť preč od rodiny? Mal by si tú prácu napriek tomu prijať, s tým, že aj nevýhodná práca je lepšia ako žiadna? Pamätaj, že ak sa vydáš nesprávnou cestou, vzdiali ťa to od Jehovu. (Hebr. 2:1) Čo ti pomôže múdro sa rozhodnúť, či už si prácu hľadáš, alebo prehodnocuješ tú, ktorú máš?

6., 7. a) Aké ciele môže človek sledovať v súvislosti so svetskou prácou? b) Ktorý z týchto cieľov ti pomôže priblížiť sa k Jehovovi a prečo?

⁶ Ako už bolo spomenuté, je dôležité nestratiť zo zreteľa cieľ. Polož si otázku: ‚Čo je mojím cieľom v súvislosti so svetskou prácou?‘ Ak sa na svetskú prácu pozeráš ako na prostriedok, ako uživiť seba a svoju rodinu, aby ste mohli slúžiť Jehovovi, on tvoje úsilie požehná. (Mat. 6:33) Nemusíš sa báť, že Jehova ti nebude vedieť pomôcť, keď stratíš prácu alebo keď sa ti nečakane zmení finančná situácia. (Iz. 59:1) „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti.“ (2. Petra 2:9)

⁷ Ale čo ak je tvojím cieľom zbohatnúť? Možno sa ti to podarí. Ale pamätaj, že za takýto „úspech“ sa platí — a cena je príliš vysoká. (Prečítajte 1. Timotejovi 6:9, 10.) Ak kladieš veľký dôraz na bohatstvo a kariéru, zákonite ťa to vzdiali od Jehovu.

8., 9. Nad čím by sa mali rodičia zamýšľať, pokiaľ ide o ich postoj k svetskej práci, a prečo?

⁸ Ak si rodič, zamysli sa nad tým, ako tvoj príklad ovplyvňuje tvoje deti. Čo vidia, že je pre teba najdôležitejšie — práca alebo vzťah k Jehovovi? Ak vidia, že na prvom mieste je postavenie, prestíž a bohatstvo, nemohlo by sa stať, že sa aj ony vydajú rovnakou cestou, ktorá môže viesť k duchovnej katastrofe, alebo že ako rodič tým do určitej miery stratíš ich úctu? Jedna mladá kresťanka hovorí: „Pokiaľ si len pamätám, otec vždy príliš veľa pracoval. Zozačiatku sa zdalo, že toľko pracuje preto, lebo chce pre našu rodinu to najlepšie — aby bolo o nás dobre postarané. Ale v posledných rokoch sa niečo zmenilo. Stále len pracuje a potom zbytočne kupuje drahé veci, ktoré ani nepotrebujeme. A tak sme známi ako rodina, ktorá má veľa peňazí, a nie ako rodina, ktorá povzbudzuje iných k tomu, aby sa venovali duchovným veciam. Oveľa viac by som si cenila otcovu podporu v duchovnom ohľade než jeho peniaze.“

⁹ Rodičia, nedovoľte, aby sa vaša práca dostala vo vašom živote na také dôležité miesto, že by vás to vzďaľovalo od Jehovu. Vlastným príkladom ukážte svojim deťom, že naozaj veríte tomu, že to najcennejšie, čo môžeme vlastniť, nie je hmotné bohatstvo, ale duchovné. (Mat. 5:3)

10. Nad čím by sa mal zamyslieť mladý človek, ktorý zvažuje, akej práci sa v živote venovať?

¹⁰ Čo ak si mladý človek a uvažuješ o tom, akej práci by si sa chcel v živote venovať? Ako si môžeš vybrať múdro? Ako sme videli, je dôležité mať v živote konkrétny cieľ. Umožňovalo by ti štúdium  a zamestnanie v oblasti, o ktorej uvažuješ, v plnšej miere podporovať záujmy Kráľovstva alebo by ťa mohlo vzdialiť od Jehovu? (2. Tim. 4:10) Je tvojím cieľom žiť ako ľudia, ktorých šťastie závisí od výšky ich bankového konta či od hodnoty cenných papierov, ktoré vlastnia? Alebo sa rozhodneš napodobniť Dávida, ktorý prejavoval dôveru v Jehovu? Napísal: „Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb.“ (Žalm 37:25) Ktorou cestou sa rozhodneš vydať? * Pamätaj, že na jednej z nich sa budeš od Jehovu stále viac vzďaľovať, zatiaľ čo tá druhá ťa dovedie k tomu najlepšiemu životu, aký môžeš mať. (Prečítajte Príslovia 10:22; Malachiáša 3:10.)

11. Čo hovorí Biblia o oddychu a zábave, ale na čo treba pamätať?

¹¹ Biblia neodsudzuje zábavu ani nehovorí, že by oddychové činnosti boli plytvaním času. Pavol uznal, že telesné cvičenie je do určitej miery užitočné. (1. Tim. 4:8) Biblia dokonca hovorí, že je „čas smiať sa“ a „čas poskakovať“, a odporúča zdravú mieru odpočinku. (Kaz. 3:4; 4:6) No ak by si nebol opatrný, zábava a oddychové činnosti by ťa mohli vzdialiť od Jehovu. Ako? Nebezpečenstvo spočíva v dvoch veciach — v tom, aké oddychové činnosti si vyberáš a koľko času im venuješ.

12. Čo všetko by sme mali zvážiť pri výbere zábavy a oddychových činností?

¹² Najprv sa zamyslime nad výberom oddychových činností. Nemysli si, že nie je možné nájsť také oddychové činnosti, ktoré sú vhodné a pri ktorých sa dá aj dobre zabaviť. Rozhodne je to možné, hoci treba uznať, že vo väčšine toho, čo ponúka svet zábavy, sú v pozitívnom svetle vykresľované veci, ktoré Boh nenávidí, vrátane násilia, špiritizmu a nemravnosti. Preto sa zamysli nad tým, akým oddychovým činnostiam sa venuješ. Aký majú na teba vplyv? Roznecujú v tebe ducha násilia, bezohľadného súperenia či nacionalizmu? (Prísl. 3:31) Stoja ťa veľa peňazí? Mohli by druhých  potkýnať? (Rim. 14:21) S akými ľuďmi pri nich prichádzaš do kontaktu? (Prísl. 13:20) Vyvolávajú v tebe túžbu urobiť niečo nesprávne? (Jak. 1:14, 15)

13., 14. Čo je potrebné zvážiť, pokiaľ ide o množstvo času, ktoré venujeme oddychovým činnostiam?

¹³ Teraz sa zamysli nad tým, koľko času venuješ oddychovým činnostiam. Polož si otázku: ‚Trávim záľubami toľko času, že mi ho na duchovné činnosti zostáva už len málo?‘ Ak pri oddychových činnostiach stráviš príliš veľa času, zistíš, že ti v konečnom dôsledku neprinášajú až toľko občerstvenia. Tí, ktorí vyhradzujú oddychu správne miesto v živote, sa z neho v skutočnosti tešia viac. Prečo? Pretože vedia, že o tie ‚dôležitejšie veci‘ sa už postarali, a tak nemusia mať výčitky, že venujú nejaký čas aj oddychu a zábave. (Prečítajte Filipanom 1:10, 11.)

¹⁴ Hoci tráviť veľa času oddychovými činnosťami sa môže zdať príjemné, ak sa vydáš touto cestou, môže ťa to vzdialiť od Jehovu. Kim, ktorá má 20 rokov, to vie z vlastnej skúsenosti. „Predtým som bola vždy na každej párty,“ hovorí. „Každý víkend sa niečo dialo — v piatok, v sobotu aj v nedeľu. Ale teraz vidím, že je toľko dôležitejších vecí! Ako priekopníčka napríklad vstávam o šiestej ráno do služby, a tak nemôžem byť na párty do jednej či do druhej v noci. Viem, že nie všetky spoločenské aktivity sú zlé, ale takéto rozptýlenie nás môže niekedy rozptyľovať až príliš. Tak ako všetko ostatné, aj tieto veci musia mať v živote to správne miesto.“

15. Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom tešiť sa z občerstvujúcich oddychových činností?

¹⁵ Rodičia majú zodpovednosť starať sa o seba a svoje deti tak v hmotnom, ako aj duchovnom a emocionálnom ohľade. K tomu patrí postarať sa aj o osviežujúci oddych. Ak si rodič, nepozeraj sa na každú oddychovú činnosť ako na niečo zlé a nekaz z nej radosť druhým. Zároveň buď opatrný a chráň seba i svoje deti pred nezdravými vplyvmi. (1. Kor. 5:6) Keď sa vopred zamyslíš, určite nájdeš také oddychové činnosti, ktoré budú pre tvoju rodinu naozaj osviežujúce. * Tak budete ty i tvoje deti konať spôsobom, ktorý vám umožní zostať blízko pri Jehovovi.

16., 17. Akú zdrvujúcu ranu zažili mnohí rodičia a ako vieme, že Jehova chápe ich bolesť?

¹⁶ Puto medzi rodičom a dieťaťom je také silné, že Jehova k nemu prirovnal svoju lásku k svojmu ľudu. (Iz 49:15) Preto je prirodzené pociťovať hlboký žiaľ, keď milovaný člen rodiny opustí Jehovu. „Bola som zdrvená,“ hovorí jedna sestra, ktorej dcéra bola vylúčená. „Kládla som si otázku: ‚Prečo opustila Jehovu?‘ Obviňovala som za to seba.“

¹⁷ Ak si v podobnej situácii, Jehova chápe tvoju bolesť. Aj jeho samého „v srdci... zabolelo“, keď sa proti nemu vzbúril najprv prvý člen jeho ľudskej rodiny a neskôr väčšina ľudí, ktorí žili pred potopou. (1. Mojž. 6:5, 6) Pre tých, ktorí takúto stratu nikdy nezažili, môže byť ťažké pochopiť, aké zdrvujúce to môže byť. Nebolo by však múdre dovoliť, aby to, že sa niekto z tvojich blízkych vydal nesprávnou cestou a bol vylúčený, vzdialilo od Jehovu aj teba. Ako sa môžeš vyrovnať s hlbokým žiaľom, ak člen tvojej rodiny opustil Jehovu?

18. Prečo by sa rodičia nemali obviňovať za to, že ich dieťa opustilo Jehovu?

¹⁸ Neobviňuj sa za to. Boh dáva každému jednotlivcovi možnosť rozhodnúť sa  a každý oddaný a pokrstený člen rodiny musí ‚niesť svoj vlastný náklad‘ zodpovednosti. (Gal. 6:5) Napokon, Jehova volá na zodpovednosť hriešnika za rozhodnutie, ktoré urobil, nie teba. (Ezech. 18:20) A neobviňuj za to ani iných. Rešpektuj spôsob, akým Jehova napráva previnilcov. Postav sa proti Diablovi — nie proti pastierom, ktorí konajú v záujme ochrany zboru. (1. Petra 5:8, 9)

19., 20. a) Ako sa môžu rodičia vylúčených vyrovnať so svojím zármutkom? b) V čo môžu títo rodičia dúfať?

¹⁹ Ak by si dovolil, aby sa v tvojom srdci rozvinula zatrpknutosť voči Jehovovi, vzdialilo by ťa to od neho. Člen tvojej rodiny, ktorého máš tak rád, v skutočnosti potrebuje vidieť, že si odhodlaný dávať Jehovu pred všetko ostatné — aj pred rodinné putá. Vyrovnať sa s touto situáciou môžeš jedine vtedy, keď zostaneš duchovne silný. Neizoluj sa od svojich verných kresťanských bratov a sestier. (Prísl. 18:1) V modlitbe si vylievaj srdce pred Jehovom. (Žalm 62:7, 8) Nehľadaj si zámienky, prečo zostať s vylúčeným v kontakte, napríklad cez e-mail. (1. Kor. 5:11) Zostaň plne zameraný na duchovné činnosti. (1. Kor. 15:58) Sestra, ktorú sme spomínali, hovorí: „Viem, že musím byť naďalej plne zamestnaná službou Jehovovi a zostať duchovne silná, aby som dokázala pomôcť svojej dcére, keď sa raz vráti k Jehovovi.“

²⁰ Biblia hovorí, že láska „vo všetko dúfa“. (1. Kor. 13:4, 7) Nie je nesprávne dúfať, že milovaný člen tvojej rodiny sa raz vráti k Jehovovi. Každý rok sa mnohí, ktorí sa dopustili nesprávneho konania, kajajú a prichádzajú späť do Jehovovej organizácie. Keď prejavia pokánie, Jehova sa na nich už nehnevá. Naopak, je „pripravený odpúšťať“. (Žalm 86:5)

21., 22. Ako si odhodlaný využiť svoju slobodnú vôľu?

²¹ Jehova obdaril ľudí slobodnou vôľou. (Prečítajte 5. Mojžišovu 30:19, 20.) Ale s tým je spojená aj vážna zodpovednosť. Každý kresťan by sa mal preto zamyslieť: ‚Akou cestou kráčam? Dovolil som, aby ma práca, oddychové činnosti či rodinné putá vzdialili od Jehovu?‘

²² Jehovova láska k jeho ľudu je stála. Od Jehovu sa teda vzdiali jedine ten, kto sa sám rozhodne ísť nesprávnou cestou. (Rim. 8:38, 39) Ty si však takúto cestu nemusíš vybrať! Buď odhodlaný nedovoliť, aby ťa niečo vzdialilo od Jehovu. V nasledujúcom článku budeme uvažovať o ďalších štyroch oblastiach, v ktorých môžeme dať toto svoje odhodlanie najavo.