Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Otázky čitateľov

Otázky čitateľov

 Otázky čitateľov

V akom zmysle je smrť Božích verne oddaných ‚v Jehovových očiach drahocenná‘?

▪ Žalmista pod inšpiráciou napísal: „Drahocenná je v Jehovových očiach smrť jeho verne oddaných.“ ​(Žalm 116:15) Pre Jehovu je veľmi cenný život každého pravého ctiteľa. Citované slová 116. žalmu však nehovoria o smrti jednotlivcov, ktorí verne slúžili Bohu.

Vzťahovať slová Žalmu 116:15 v spomienkovom prejave na zosnulého, hoci zomrel ako Jehovov verný služobník, nie je namieste. Prečo? Lebo tento žalmistov výrok má širší význam. Tieto slová znamenajú, že Boh považuje smrť svojich verne oddaných ako skupiny za príliš veľkú stratu na to, aby ju pripustil. (Pozri Žalm 72:14; 116:8.)

Žalm 116:15 nás uisťuje, že Jehova nedovolí, aby boli jeho verní služobníci ako skupina zo zeme úplne odstránení. Novodobé dejiny Jehovových svedkov a to, že sme prežili aj kruté skúšky a prenasledovanie, jasne dosvedčujú, že Boh nikdy nepripustí, aby bol jeho ľud vyhladený.

Zničenie Jehovových svedkov ako celku Jehova nedovolí, pretože je všemocný. Inak by sa zdalo, že jeho nepriatelia sú mocnejší ako on. Nič také rozhodne nedovolí! A nesplnilo by sa ani jeho predsavzatie, že táto planéta bude obývaná ľuďmi, ktorí sú mu verní. Ani to nedovolí! (Iz. 45:18; 55:10, 11) Veď keby na pozemských nádvoriach jeho veľkého duchovného chrámu nezostal žiaden jeho ctiteľ, ktorý by mu preukazoval svätú službu, zaniklo by tu pravé uctievanie! Nebol by tu základ „novej zeme“, čiže spravodlivej ľudskej spoločnosti, ktorá má žiť na našej planéte pod „novým nebom“. (Zjav. 21:1) A bez pozemských poddaných by nemohla existovať ani Kristova tisícročná vláda. (Zjav. 20:4, 5)

Keby Boh pripustil, aby jeho nepriatelia vyhladili jeho ľud, spochybnilo by to jeho postavenie Zvrchovaného Panovníka a poškvrnilo by to jeho povesť. Smrť verne oddaných ako celku Jehova nepripustí ani z úcty k sebe samému a k svojmu svätému menu. A vezmime do úvahy aj túto skutočnosť: Keďže u Boha „niet neprávosti“, nikdy neprestane chrániť skupinu ľudí, ktorí mu verne slúžia. (5. Mojž. 32:4; 1. Mojž. 18:25) Navyše, ak by pripustil, aby boli jeho služobníci ako celok vyhladení, bolo by to v rozpore s tým, čo sa píše v jeho Slove: „Jehova neopustí svoj ľud kvôli svojmu veľkému menu.“ ​(1. Sam. 12:22) Nie, „Jehova sa nezriekne svojho ľudu, ani neopustí svoje dedičstvo“. (Žalm 94:14)

Vedomie, že Jehovov ľud na zemi nikdy nepominie, je pre nás veľkou útechou! Teda rozhodne buďme vždy verní Bohu a dôverujme jeho sľubu: „Akákoľvek zbraň vytvorená proti tebe, nebude mať úspech, a každý jazyk, ktorý povstane proti tebe na súde, odsúdiš. Toto je dedičné vlastníctvo Jehovových sluhov a ich spravodlivosť je odo mňa.“ ​(Iz. 54:17)

[Zvýraznený text na strane 22]

Boh nikdy nepripustí, aby bol jeho ľud vyhladený