Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Neobzeraj sa späť

Neobzeraj sa späť

 Neobzeraj sa späť

„Žiaden, kto položil ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ ​(LUK. 9:62)

AKO BY SI ODPOVEDAL?

Prečo by sme mali ‚pamätať na Lótovu manželku‘?

Akými troma vecami by sme sa nemali príliš zaoberať?

Čo musíme robiť, ak chceme držať krok s Jehovovou organizáciou?

1. Akú výstrahu dal Ježiš a aká otázka vzniká?

„PAMÄTAJTE na Lótovu manželku.“ ​(Luk. 17:32) Táto výstraha, ktorú vyslovil Ježiš Kristus pred takmer 2 000 rokmi, je dnes vážnejšia než kedykoľvek v minulosti. Čo myslel Ježiš týmto výrokom? Jeho poslucháči spomedzi Židov nepotrebovali vysvetlenie. Vedeli, čo sa stalo Lótovej manželke. Keď s rodinou utekala zo Sodomy, neposlúchla Boží príkaz, obzrela sa a premenila sa na soľný stĺp. (Prečítajte 1. Mojžišovu 19:17, 26.)

2. Aké dôvody mohli viesť Lótovu manželku k tomu, že sa obzrela, a ako zaplatila za svoju neposlušnosť?

Prečo sa Lótova manželka vlastne obzrela? Bola zvedavá, čo sa deje? Nemohla uveriť, že mesto je ničené? Mala slabú vieru? Ľutovala za vecami, ktoré v Sodome nechala? (Luk. 17:31) Nech bolo dôvodom čokoľvek, za svoju neposlušnosť zaplatila životom. Uvedomuješ si, čo to znamená? Zomrela v ten istý deň ako skazení obyvatelia Sodomy a Gomory. Preto Ježiš povedal: „Pamätajte na Lótovu manželku“!

3. Ako Ježiš zdôraznil, že by sme sa v obraznom zmysle nemali obzerať?

Aj my žijeme v čase, keď je životne dôležité, aby sme sa v obraznom zmysle neobzerali. Túto myšlienku Ježiš zdôraznil, keď odpovedal mužovi, ktorý sa ho spýtal, či sa najskôr môže ísť rozlúčiť s rodinou a až potom ho nasledovať. Ježiš povedal: „Žiaden, kto položil ruku na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“ ​(Luk. 9:62) Bol Ježiš tvrdý alebo neláskavý, keď takto odpovedal? Nie. Vedel, že mužova prosba je len výhovorka,  ako sa vyhnúť zodpovednosti. Ježiš nazval takéto otáľanie ‚obzeranie sa naspäť‘. Keď človek orie, je jedno, či sa iba obzrie alebo pustí z ruky pluh a otočí sa. V oboch prípadoch sa nesústredí na to, čo má robiť, a na jeho prácu to môže mať negatívny dosah.

4. Na čo musíme upierať zrak?

Nesmieme sa zameriavať na minulosť. Musíme upierať zrak na to, čo je pred nami. Všimni si, ako je to jasne vyjadrené v Prísloviach 4:25: „Tvoje oči majú hľadieť priamo vpred, áno, tvoje žiariace oči sa majú uprene dívať priamo pred seba.“

5. Aký máme dôvod neobzerať sa späť?

Máme dobrý dôvod, prečo sa neobzerať späť. Čo ním je? To, že žijeme „v posledných dňoch“. (2. Tim. 3:1) Boh čoskoro zničí celý svetový systém, nielen dve skazené mestá. Čo nám pomôže, aby sa nám nestalo niečo podobné ako Lótovej manželke? Najprv musíme zistiť, čo môže patriť k veciam, za ktorými by sme mohli mať nutkanie obzerať sa. (2. Kor. 2:11) Pouvažujme preto nad niektorými z nich i nad tým, čo robiť, aby sme sa na ne nezamerali.

STARÉ ZLATÉ ČASY

6. Prečo sa na našu pamäť nedá vždy spoľahnúť?

Jedným výrazným nebezpečenstvom je, ak človek spomína na minulosť ako na staré zlaté časy. Na našu pamäť sa nedá vždy spoľahnúť. Môže sa stať, že nevedomky budeme zľahčovať problémy, ktoré sme mali v minulosti, a zároveň zveličovať to, čo bolo dobré, takže sa bude zdať, že kedysi bolo oveľa lepšie, pričom skutočnosť bola iná. Takýto skreslený pohľad na minulosť môže viesť k tomu, že začneme vzdychať za starými zlatými časmi. No Biblia nás upozorňuje: „Nepýtaj sa, prečo za starých čias bolo lepšie ako teraz, lebo to nie je múdra otázka!“ ​(Kaz. 7:10, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Prečo je takéto uvažovanie nebezpečné?

7. – 9. a) Čo sa stalo Izraelitom v Egypte? b) Aké mali Izraeliti dôvody na radosť? c) Prečo začali Izraeliti šomrať a reptať?

Zamysli sa nad tým, čo sa stalo Izraelitom v Mojžišových dňoch. Spočiatku boli v Egypte považovaní za hostí, no po Jozefovej smrti Egypťania „dosadili nad nimi veliteľov nútených prác, aby ich utláčali, keď nosili bremená“. (2. Mojž. 1:11) Faraón sa dokonca pokúsil o istý druh genocídy, čím chcel znížiť ich počet. (2. Mojž. 1:15, 16, 22) Preto neprekvapuje, že Jehova povedal Mojžišovi: „Určite som videl trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte a počul som ich krik kvôli tým, čo ich poháňajú do práce, lebo dobre poznám bolesti, ktorými trpia.“ ​(2. Mojž. 3:7)

Dokážeš si predstaviť, akú radosť cítili Izraeliti, keď z krajiny, v ktorej boli otrokmi, vychádzali ako slobodný ľud? Boli svedkami toho, ako Jehova výnimočným spôsobom prejavil svoju moc, keď nadutého faraóna a jeho ľud  postihlo desať rán. (Prečítajte 2. Mojžišovu 6:1, 6, 7.) Egypťania nielenže Izraelitov prepustili, ale na nich priam naliehali, aby odišli, a dali im toľko zlata a striebra, až sa dalo povedať, že „Egypťanov obrali“. (2. Mojž. 12:33–36) Izraeliti sa radovali aj neskôr, keď videli zničenie faraóna a jeho vojenskej sily v Červenom mori. (2. Mojž. 14:30, 31) Tieto strhujúce udalosti rozhodne mali posilniť ich vieru.

Je až neuveriteľné, že títo ľudia začali krátky čas po zázračnom vyslobodení šomrať a reptať. Čo bolo dôvodom? Jedlo! Prestali byť spokojní s tým, čo im Jehova poskytoval, a sťažovali sa: „Ako si len spomíname na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a vodové melóny a pór a cibuľu a cesnak! Ale teraz je naša duša vysušená. Pred očami nemáme vôbec nič, iba tú mannu.“ ​(4. Mojž. 11:5, 6) Ich pohľad na minulosť sa zmenil, bol skreslený, a to natoľko, že sa dokonca chceli vrátiť do krajiny, kde otročili. (4. Mojž. 14:2–4) Obzerali sa späť a stratili Jehovovu priazeň. (4. Mojž. 11:10)

10. Aké poučenie si môžeme vziať zo správania Izraelitov?

10 Aké poučenie z toho vyplýva pre nás? Keď zažívame ťažkosti a problémy, neupínajme sa na minulosť, nespomínajme na to, čo sa nám v nej zdalo dobré — a už vôbec nie na to, aké to bolo predtým, než sme spoznali pravdu. Hoci nie je zlé rozjímať nad tým, čo sme zažili v minulosti a aké poučenie si z toho môžeme vziať, ani nie je zlé oživovať si pekné spomienky, musíme si zachovávať vyrovnaný, realistický pohľad na minulosť. Inak by sa mohla stupňovať naša nespokojnosť so súčasnou situáciou a mohli by sme byť v pokušení vrátiť sa k predchádzajúcemu spôsobu života. (Prečítajte 2. Petra 2:20–22.)

OBETE, KTORÉ SI PRINIESOL V MINULOSTI

11. Ako sa niektorí pozerajú na to, čo kedysi obetovali?

11 Je smutné, že niektorí sa na to, čo kedysi obetovali, dnes pozerajú ako na premárnenú príležitosť. Azda si mal možnosť získať vyššie vzdelanie, významné postavenie alebo finančné zabezpečenie, ale rozhodol si sa neusilovať o to. Mnohí bratia a sestry boli úspešnými obchodníkmi, umelcami, vedcami či športovcami, no zanechali svoje dobre platené miesto. Odvtedy ubehol istý čas a koniec ešte neprišiel. Obzeráš sa späť a snívaš o tom, aké by to bolo, keby si tieto obete nepriniesol?

12. Ako sa Pavol pozeral na to, čo zanechal?

12 Apoštol Pavol sa vzdal mnohého, aby sa stal Kristovým nasledovníkom. (Fil. 3:4–6) Ako sa pozeral na to, čo zanechal? Odpovedá: „To, čo bolo pre mňa ziskom, som považoval za stratu pre Krista.“ Prečo? Pavol pokračuje: „Naozaj to aj všetko považujem za stratu pre vynikajúcu hodnotu poznania Krista Ježiša, svojho Pána. Preňho som zniesol stratu všetkého a považujem to  za množstvo smetí, aby som získal Krista.“ * (Fil. 3:7, 8) Človek, ktorý zahodí odpadky, neskôr nesmúti, že o ne prišiel. Ani Pavol neľutoval, že nevyužil možnosti, ktoré ponúkal svet. Už preňho nemali žiadnu cenu.

13., 14. V čom môžeme napodobňovať Pavla?

13 Čo nám pomôže, ak sa prichytíme pri tom, že sa v mysli zaoberáme takzvanými premárnenými príležitosťami? Držme sa Pavlovho príkladu. Čo to znamená? Uvažuj nad hodnotou toho, čo máš teraz. Získal si vzácny vzťah k Jehovovi a máš uňho povesť verného služobníka. (Hebr. 6:10) Už teraz sa môžeš tešiť z duchovných požehnaní a ďalšie ťa čakajú v budúcnosti. Ako by sa im hmotné veci, ktoré ponúka svet, mohli svojou hodnotou čo len priblížiť? (Prečítajte Marka 10:28–30.)

14 Pavol potom spomína niečo, čo nám pomôže verne vytrvávať. Hovorí, že ‚zabúda na veci za sebou a siaha po veciach pred sebou‘. (Fil. 3:13) Všimni si, že Pavol hovorí o dvoch krokoch a oba sú nevyhnutné. Po prvé, musíme zabudnúť na to, čo sme zanechali za sebou, teda nesmieme sa tým príliš zaoberať a plytvať cennou energiou a časom. Po druhé, musíme akoby vystrieť ruku a siahať po veciach pred sebou, čiže zostať zameraní na to, čo je pred nami.

15. Aký úžitok môžeme mať z rozjímania o príkladoch verných Božích služobníkov?

15 Motiváciu ísť stále vpred a neobzerať sa môžeme získať aj tak, že budeme rozjímať o príkladoch verných Božích služobníkov, či z minulosti, alebo zo súčasnosti. Napríklad keby Abrahám a Sára boli stále spomínali na Ur, „boli by mali príležitosť vrátiť sa“. (Hebr. 11:13–15) Ale nevrátili sa. Mojžiš toho zanechal v Egypte pri prvom odchode oveľa viac než ktorýkoľvek Izraelita neskôr. No nemáme správu o tom, že by za tým túžil. Naopak, v Biblii sa píše, že „Kristovo pohanenie považoval za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady, lebo uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny“. (Hebr. 11:26)

BOLESTNÉ SKÚSENOSTI Z MINULOSTI

16. Ako na nás môžu vplývať skúsenosti z minulosti?

16 Nie všetko, čo sme zažili v minulosti, sa nám však zdá dobré. Možno nás ťažia spomienky na minulé hriechy a chyby. (Žalm 51:3) Možno ešte cítime pálčivú bolesť po dôraznej rade, ktorú sme dostali. (Hebr. 12:11) Naša myseľ sa môže dookola zaoberať nejakou krivdou, ktorá sa nám buď naozaj stala, alebo si to len myslíme. (Žalm 55:2) Čo nám pomôže, aby sme sa nezameriavali na takéto skúsenosti? Uvažujme o troch spomenutých oblastiach.

17. a) Prečo Pavol o sebe písal, že je „menší než najmenší zo všetkých svätých“? b) Čo Pavlovi pomohlo, aby ho neovládli negatívne myšlienky?

 17 Minulé chyby. Apoštol Pavol o sebe písal, že je „menší než najmenší zo všetkých svätých“. (Ef. 3:8) Prečo sa tak cítil? „Pretože som prenasledoval Boží zbor,“ vyjadril sa. (1. Kor. 15:9) Dokážeš si predstaviť, ako sa musel cítiť, keď sa stretol s tými, ktorých kedysi prenasledoval? Nedal sa však negatívnymi myšlienkami ovládnuť. Zameral sa na nezaslúženú láskavosť, ktorá mu bola prejavená. (1. Tim. 1:12–16) Viedlo to k tomu, že cítil vďačnosť a tá ho pobádala do služby. Hriešne konanie, ktorého sa v minulosti dopúšťal, patrilo k veciam, na ktoré bol odhodlaný zabudnúť. Ak sa aj my zameriame na Jehovovo milosrdenstvo, nebudú nás oberať o silu zbytočné starosti týkajúce sa toho, čo sa stalo a čo už nemôžeme zmeniť. Svoju silu budeme môcť využiť na prácu, ktorá je nám zverená.

18. a) K čomu to môže viesť, keď sa rozhorčene vraciame k rade, ktorú sme dostali? b) Ako môžeme dbať na Šalamúnove slová?

18 Bolestná rada. Čo ak nás rozhorčila nejaká rada, ktorú sme dostali, a sme v pokušení stále sa k tomu vracať? To môže byť nielen bolestné, ale aj vysiľujúce, a môže to viesť k tomu, že ‚poľavíme‘. (Hebr. 12:5) Či sme určitú radu odmietli, teda ‚podcenili‘, alebo sme ju prijali, ale potom sa vzdali, a tak ‚poľavili‘, výsledok je rovnaký — nemôžeme z nej mať úžitok a nemôže nás prečistiť. O čo lepšie je dbať na Šalamúnove slová: „Chop sa kázne; nepoľavuj. Ochraňuj si ju, lebo ona sama je tvojím životom.“ ​(Prísl. 4:13) Ak sme dostali radu, buďme ako vodič, ktorý sa na ceste riadi smerovými tabuľami — prijmime ju, poslúchnime a postupujme vpred. (Prísl. 4:26, 27; prečítajte Hebrejom 12:12, 13.)

19. Ako môžeme napodobňovať vieru Habakuka a Jeremiáša?

19 Krivda — skutočná alebo domnelá. Niekedy sa môžeme cítiť ako prorok Habakuk, ktorý sa u Jehovu dovolával spravodlivosti, lebo nerozumel, prečo dovoľuje, aby sa diali určité nespravodlivé veci. (Hab. 1:2, 3) Je veľmi dôležité, aby sme napodobňovali vieru tohto proroka, ktorý povedal: „Ja, ja budem napriek tomu jasať v Jehovovi; budem mať radosť v Bohu svojej záchrany.“ ​(Hab. 3:18) Napodobňujme tiež proroka Jeremiáša. Ak budeme tak ako on úplne dôverovať Jehovovi, Bohu práva, a budeme prejavovať „postoj očakávania“, môžeme sa spoľahnúť, že v správny čas sa dá všetko do poriadku. (Plač 3:19–24)

20. Ako môžeme dokázať, že ‚pamätáme na Lótovu manželku‘?

20 Žijeme v strhujúcich časoch. Dejú sa obdivuhodné udalosti a ďalšie nás zakrátko čakajú. Kiež každý z nás drží krok s Jehovovou organizáciou. Hľaďme pred seba a neobzerajme sa za seba, presne ako radí Biblia. Tak dokážeme, že ‚pamätáme na Lótovu manželku‘!

[Poznámka pod čiarou]

^ 12. ods. Slovo, ktoré je tu preložené ako „smeti“, v pôvodnom jazyku znamená okrem iného to, čo „sa hádže psom“, „hnoj“, „výkal“. Istý biblický učenec hovorí, že Pavol týmto slovom vyjadril myšlienku „rázneho odvrátenia sa od niečoho bezcenného a odpudzujúceho, s čím už človek nechce mať nič spoločné“.

[Študijné otázky]