Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nedaj sa chorobou obrať o radosť

Nedaj sa chorobou obrať o radosť

 Nedaj sa chorobou obrať o radosť

PREDSTAV si, že ráno vstávaš a pritom si želáš, aby sa deň už skončil. Nastal ďalší deň, keď musíš znášať fyzickú či citovú bolesť. Dokonca sa môžeš cítiť ako Jób, ktorý povedal: „Radšej by som si volil... smrť namiesto mojich bolestí.“ ​(Jób 7:15, Evanjelický preklad) Čo ak si v takej situácii už dlho, možno roky?

Tak to bolo v prípade Mefibóšeta, syna Jonatána, ktorý bol priateľom kráľa Dávida. Keď mal Mefibóšet päť rokov, „padol a ochrnul“. (2. Sam. 4:4) Neskôr bol falošne obvinený zo zrady kráľa, následkom čoho prišiel o časť majetku, a tak sa k bolesti, ktorú mu spôsobovalo telesné postihnutie, určite pridala citová bolesť. No nikdy sa nedal obrať o radosť, a preto je nám vynikajúcim príkladom v tom, ako sa vyrovnávať so slabým zdravím, ohováraním a sklamaním. (2. Sam. 9:6–10; 16:1–4; 19:24–30)

Ďalším príkladom je apoštol Pavol. Raz napísal, že mu bol daný „osteň do tela“, s ktorým musel bojovať. (2. Kor. 12:7) Týmto ostňom mohol byť pretrvávajúci zdravotný problém alebo ľudia, ktorí spochybňovali jeho apoštolstvo. Nech to bolo čokoľvek, tento problém neustupoval a Pavol musel žiť s fyzickou či citovou bolesťou, ktorá s tým súvisela. (2. Kor. 12:9, 10)

Niektorých Božích služobníkov dnes sužuje vysiľujúca chronická choroba alebo emocionálne ťažkosti. Keď mala Magdalena 18 rokov, diagnostikovali jej systémový lupus erythematosus. Je to porucha imunitného systému, pri ktorej telo napáda vlastné orgány. „Bola som zdesená,“ hovorí. „Môj stav sa postupne zhoršoval a k ťažkostiam sa pridali poruchy trávenia, afty v ústach a problémy so štítnou žľazou.“ Izabela zasa musí prekonávať ťažkosti, ktoré nie sú také viditeľné. Rozpráva: „Od detstva trpím depresiou. Prejavuje sa to tým, že mávam záchvaty paniky, problémy s dýchaním a žalúdočné kŕče. Celkovo sa cítim vyčerpaná.“

Vyrovnať sa s novou situáciou

Choroba a postihnutie ti môže obrátiť život naruby. V takej chvíli je dobré zastaviť sa a poctivo zhodnotiť svoju situáciu. Uznať svoje obmedzenia nemusí byť ľahké. Magdalena hovorí: „Moja choroba sa postupom času zhoršuje. Často bývam taká unavená, že nedokážem ani vstať z postele. Neviem predvídať, ako sa budem cítiť, a preto sa mi veľmi ťažko niečo plánuje. Najťažšie znášam to, že už viac nemôžem slúžiť Jehovovi toľko, koľko som slúžila v minulosti.“

 Zbigniew vysvetľuje: „Ako roky plynú, reumatoidná artritída postihuje jeden kĺb za druhým, čo ma oberá o energiu. Niekedy je zápal taký silný, že nedokážem vykonávať ani tie najjednoduchšie úkony. A to ma skľučuje.“

Barbare pred niekoľkými rokmi zistili, že jej v mozgu rastie nádor. Rozpráva: „Zrazu som cítila, že s mojím telom sa niečo deje. Cítim sa malátna, bolieva ma hlava a objavili sa aj problémy so sústredením. Pre tieto obmedzenia som musela všetko prehodnotiť.“

Všetci, o ktorých sme práve hovorili, sú oddaní Jehovovi služobníci. Konať Božiu vôľu je pre nich to najdôležitejšie. Úplne dôverujú Bohu a cítia, že ich podporuje. (Prísl. 3:5, 6)

Ako Jehova pomáha?

Nemali by sme si myslieť, že naše trápenie je dôkazom Božej nepriazne. (Plač 3:33) Mysli na Jóba, ktorý toho musel veľa vytrpieť, hoci bol „bezúhonný a priamy“. (Jób 1:8) Boh nikoho neskúša zlými vecami. (Jak. 1:13) Všetky choroby, vrátane chronických a citových, sú neželaným dedičstvom po našich prarodičoch Adamovi a Eve. (Rim. 5:12)

Jehova ani Ježiš však neopustia spravodlivých, keď potrebujú pomoc. (Žalm 34:15) Najmä v ťažkých chvíľach oceňujeme, že Boh je ‚naším útočišťom a našou pevnosťou‘. (Žalm 91:2) Teda čo ti pomôže nestratiť radosť, keď si v situácii, z ktorej sa ťažko hľadá východisko?

Modlitba: V súlade s príkladom Božích verných služobníkov zo staroveku môžeš v modlitbe uvrhnúť svoje bremeno na nášho nebeského Otca. (Žalm 55:22) Pocítiš tak „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“. Tento vnútorný pokoj „bude strážiť [tvoje] srdce a [tvoje] myšlienkové sily“. (Fil. 4:6, 7) Magdalena sa vyrovnáva so svojou vysiľujúcou chorobou tým, že sa v modlitbe obracia k Bohu a prosí ho o pomoc. Hovorí:  „Keď si pred Jehovom vylejem srdce, uľaví sa mi a znovu cítim radosť. Teraz presne viem, čo znamená spoliehať sa na Boha deň čo deň.“ ​(2. Kor. 1:3, 4)

Jehova môže odpovedať na tvoje modlitby tak, že ti dá silu prostredníctvom svojho svätého ducha, svojho Slova a kresťanského bratstva. Nikto z nás nečaká, že Boh ho zázračne uzdraví. No môžeš sa spoľahnúť, že ti dá múdrosť a silu, aby si zvládol každú ťažkú situáciu. (Prísl. 2:7) Môže ťa posilniť, dať ti „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“. (2. Kor. 4:7)

Rodina: Láskyplná a súcitná atmosféra v kruhu rodiny ti pomôže znášať chorobu. No pamätaj, že aj tvoji milovaní trpia. Môžu sa cítiť rovnako bezmocní. Napriek tomu sú tu, aby ti pomáhali, a to aj v ťažkých chvíľach. Keď sa spolu modlíte, pomôže ti to udržať svoje srdce pokojné. (Prísl. 14:30)

Barbara o svojej dcére a ďalších mladých sestrách zo zboru hovorí: „Podporujú ma v službe. Ich horlivosť ma hreje pri srdci.“ Zbigniew si nesmierne cení pomoc svojej manželky. „Robí väčšinu domácich prác. Pomáha mi aj pri obliekaní a často mi nosí tašku, keď ideme na kresťanské zhromaždenia a do služby.“

Spoluveriaci: Spoločenstvo so spoluveriacimi nás povzbudzuje a utešuje. No čo v takom prípade, keď ti choroba bráni navštevovať zhromaždenia? Magdalena hovorí: „Zbor zariadil, aby som dostávala nahrávky zhromaždení, takže z nich môžem mať úžitok. Spoluveriaci mi neraz zavolajú a spýtajú sa, či mi môžu ešte nejako pomôcť. Posielajú mi aj povzbudzujúce listy. Keď viem, že na mňa pamätajú a leží im na srdci moje blaho, ľahšie znášam svoj stav.“

Izabela, ktorá trpí depresiou, rozpráva: „V zbore mám veľa ‚otcov‘ a ‚matiek‘, ktorí ma počúvajú a snažia sa ma pochopiť. Zbor je moja rodina — tu nachádzam pokoj a radosť.“

 Tí, ktorí zažívajú rôzne skúšky, robia dobre, keď si dávajú pozor na to, aby ‚sa neoddeľovali‘ od spoluveriacich. Cenia si, že môžu byť so zborom. (Prísl. 18:1) Stávajú sa tak zdrojom mimoriadneho povzbudenia pre druhých. Spočiatku možno váhaš, či povedať bratom a sestrám, čo potrebuješ. No spoluveriaci si budú vážiť tvoju otvorenosť. Vďaka nej sa budú môcť rozšíriť v ‚nepokryteckej bratskej náklonnosti‘. (1. Petra 1:22) Čo keby si im dal vedieť, že potrebuješ odvoz na zhromaždenie, rád by si s nimi šiel do služby alebo by si sa s nimi chcel dôverne porozprávať? Isteže, nemali by sme byť požadovační, naopak, za ich pomoc by sme mali byť vďační.

Buď pozitívny: To, či si udržíme radosť aj napriek chronickej chorobe, často závisí najmä od nás samých. Sklesnutosť a pocity zúfalstva môžu viesť k negatívnemu uvažovaniu. Biblia uvádza: „Duch muža sa dokáže vyrovnať so svojím ochorením, ale kto môže uniesť skrúšeného ducha?“ ​(Prísl. 18:14)

Magdalena poznamenáva: „Dávam si pozor, aby som sa nezameriavala na svoje problémy. Snažím sa tešiť z tých dní, keď sa cítim lepšie. Povzbudzuje ma, keď si čítam životné príbehy ľudí, ktorí zostali verní napriek chronickej chorobe.“ Izabelu posilňuje, keď myslí na to, že Jehova ju miluje a cení si ju. Hovorí: „Cítim sa užitočná a mám pre koho žiť. Mám tiež úžasnú nádej do budúcnosti.“

Zbigniew rozpráva: „Choroba ma učí pokore a poslušnosti. Učí ma prejavovať pochopenie a dobrý úsudok, ako aj zo srdca odpúšťať. Naučil som sa v službe Jehovovi neľutovať, ale mať z nej radosť. Choroba ma v skutočnosti motivuje stále duchovne napredovať.“

Nezabúdaj, že Jehova si pozorne všíma tvoju vytrvalosť. Cíti s tebou, keď trpíš, a stará sa o teba. ‚Nezabudne na tvoju prácu a na lásku, ktorú si prejavoval jeho menu.‘ (Hebr. 6:10) Vezmi si k srdcu sľub, ktorý dal všetkým, ktorí sa ho boja: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ ​(Hebr. 13:5)

Vo chvíľach, keď sa cítiš na dne, sa zameriavaj na nádhernú nádej na život v novom svete. Rýchlo sa približuje čas, keď na vlastné oči uvidíš, aké požehnania prinesie zemi Božie Kráľovstvo!

[Rámček/obrázky na stranách 28, 29]

Zvestujú napriek chronickej chorobe

„Už nedokážem ísť niekam sám, preto ma v službe sprevádza manželka alebo niektorí bratia a sestry. Učím sa naspamäť úvody a biblické texty.“ ​(Jerzy, zrakovo postihnutý.)

„Okrem toho, že vydávam svedectvo cez telefón, píšem listy a pravidelne si dopisujem s niekoľkými ľuďmi, ktorí prejavujú záujem o pravdu. Keď som v nemocnici, vždy si položím na stolík vedľa postele Bibliu a publikácie. Vďaka tomu sa mi už podarilo nadviazať veľa pekných rozhovorov.“ ​(Magdalena, ktorej diagnostikovali systémový lupus erythematosus.)

„Mám rada službu od dverí k dverám, ale keď sa na ňu necítim, vydávam svedectvo cez telefón.“ ​(Izabela, ktorá trpí klinickou depresiou.)

„Rada vykonávam opätovné návštevy a pomáham pri biblických štúdiách. V dni, keď sa cítim lepšie, rada zvestujem z domu do domu.“ ​(Barbara, ktorá má mozgový nádor.)

„Nosím do služby iba veľmi ľahkú tašku s niekoľkými časopismi. Som vonku toľko, koľko mi to moje boľavé kĺby umožnia.“ ​(Zbigniew, ktorý má reumatoidnú artritídu.)

[Obrázok na strane 30]

Každý, bez ohľadu na vek, môže byť zdrojom povzbudenia