Prejsť na článok

Prejsť na obsah

‚Dones zvitky, hlavne pergameny‘

‚Dones zvitky, hlavne pergameny‘

 ‚Dones zvitky, hlavne pergameny‘

TÝMITO slovami apoštol Pavol prosil Timoteja, svojho spoločníka v misionárskej službe, aby mu priniesol nejaký písomný materiál. O akých zvitkoch a pergamenoch Pavol hovoril? Čo ho viedlo k tomu, aby povedal tieto slová? A čo sa môžeme z tejto prosby naučiť?

V polovici prvého storočia n. l., keď Pavol napísal tieto slová, bolo 39 kníh Hebrejských Písiem rozdelených na 22 alebo 24 kníh, z ktorých väčšina bola pravdepodobne vo forme samostatných zvitkov. Profesor Alan Millard poznamenal, že hoci boli tieto zvitky drahé, „pomerne bohatí ľudia si [ich] mohli dovoliť“. Niektorí mali aspoň jeden z nich. Napríklad etiópsky eunuch, ktorý išiel vo svojom dvojkolesovom voze, mal zvitok a „nahlas si čítal proroka Izaiáša“. Bol to ‚mocnár pod etiópskou kráľovnou Kandáke a bol nad celým jej pokladom‘. Musel byť dosť bohatý, keď vlastnil časť Písma. (Sk. 8:27, 28)

Pavol Timotejovi napísal túto prosbu: „Keď prídeš, dones plášť, ktorý som nechal v Troade u Karpa, a zvitky, hlavne pergameny.“ ​(2. Tim. 4:13) To naznačuje, že Pavol vlastnil viacero kníh. Čo mohlo byť v jeho knižnici dôležitejšie ako Božie Slovo? O slove „pergameny“ v tomto verši biblický učenec A. T. Robertson uviedol: „Pravdepodobne to boli najmä odpisy kníh Starého zákona, pergamen bol totiž drahší [a trvácnejší] ako papyrus.“ Pavol bol v mladosti „vychovaný... pri Gamalielových nohách“. Gamaliel vyučoval mojžišovský Zákon a bol vážený medzi všetkými ľuďmi. Je teda pochopiteľné, že Pavol mal vlastné odpisy zvitkov Božieho Slova. (Sk. 5:34; 22:3)

Ako kresťania používali zvitky

Ľudia však bežne nevlastnili zvitky Svätých Písiem. Ako sa potom väčšina kresťanov v tých časoch dostala k Božiemu Slovu? Odpoveď naznačuje Pavlov prvý list Timotejovi. Pavol napísal: „Dokiaľ neprídem, ďalej sa venuj verejnému čítaniu.“ ​(1. Tim. 4:13) Verejné čítanie bolo súčasťou programu na kresťanských zhromaždeniach a medzi Božím ľudom bolo zaužívané už od čias Mojžiša. (Sk. 13:15; 15:21; 2. Kor. 3:15)

Timotej sa mal ako starší ‚venovať‘ čítaniu nahlas, z čoho mali mať úžitok tí, ktorí nemali odpisy Písma. Počas verejného čítania  Božieho Slova určite všetci pozorne počúvali, aby im neušlo ani slovo, a rodičia s deťmi sa doma iste rozprávali o tom, čo sa čítalo na zhromaždeniach.

Známy Izaiášov zvitok od Mŕtveho mora je dlhý 7,3 metra. Zvitky mali na oboch koncoch tyč a často boli v ochrannom obale, preto museli byť ťažké. Väčšina kresťanov zrejme veľa zvitkov so sebou do služby nenosila. Aj keď Pavol vlastnil niekoľko osobných zvitkov Písma, pravdepodobne ich všetky nebrával na svoje cesty. Niektoré zjavne nechal u priateľa Karpa v Troade.

Čo sa môžeme z Pavlovho príkladu naučiť?

Predtým ako Pavol počas svojho druhého uväznenia v Ríme prosil o zvitky, napísal: „Bojoval som znamenitý boj, beh som dokončil... Odteraz je pre mňa vyhradená koruna spravodlivosti.“ ​(2. Tim. 4:7, 8) Tieto slová napísal asi v roku 65 n. l. počas prenasledovania, ktoré rozpútal Nero. Tentoraz bolo jeho uväznenie veľmi vážne. Pavol cítil, že sa blíži jeho poprava. (2. Tim. 1:16; 4:6) Preto je pochopiteľné, že si úprimne želal mať svoje zvitky pri sebe. Hoci si bol istý, že bojoval znamenitý boj až do konca, túžil sa ďalej posilňovať štúdiom Božieho Slova.

Keď Timotej dostal list s Pavlovou prosbou, zrejme bol ešte v Efeze. (1. Tim. 1:3) Z Efezu do Ríma cez Troadu je to zhruba 1 600 kilometrov. V tom istom liste Pavol na Timoteja naliehal: „Snaž sa, aby si prišiel pred zimou.“ ​(2. Tim. 4:21) V Biblii sa nepíše, či Timotej našiel loď, ktorou by sa dostal do Ríma v tom čase, ako si to Pavol želal.

Čo sa môžeme naučiť z Pavlovej prosby o „zvitky, hlavne pergameny“? Počas tohto najtiesnivejšieho obdobia života si Pavol udržal túžbu po Božom Slove. To mu pomáhalo, aby bol stále duchovne bdelý a aktívny a pre mnohých zdrojom povzbudenia.

Dnes je veľkým požehnaním vlastniť osobný výtlačok celej Biblie! Niektorí z nás majú dokonca niekoľko výtlačkov a vydaní. Tak ako Pavol si musíme pestovať túžbu získať hlbšie porozumenie Písma. Zo 14 inšpirovaných listov, ktoré mal Pavol výsadu napísať, bol jeho druhý list Timotejovi ten posledný. Jeho osobná prosba sa objavuje ku koncu tohto listu. Teda Pavlova naliehavá prosba, aby mu Timotej ‚doniesol zvitky, hlavne pergameny‘, bola v skutočnosti jedným z jeho posledných zaznamenaných prianí.

Je aj tvojou vrúcnou túžbou bojovať znamenitý boj viery až do konca tak ako Pavol? Chceš zostať duchovne aktívny a pripravený zapájať sa do zvestovateľského diela tak dlho, ako si to bude Pán želať? Prečo potom nekonať tak, ako Pavol nabádal kresťanov? „Dávaj stále pozor na seba a na svoje vyučovanie“ horlivým a vytrvalým štúdiom Biblie, ktorá je dnes dostupná väčšiemu počtu ľudí než kedykoľvek predtým, a to v oveľa praktickejšej podobe, než boli zvitky. (1. Tim. 4:16)

[Mapa/obrázky na stranách 18, 19]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Efez

Troada

Rím