Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Stále hľadajte najprv „Jeho spravodlivosť“

Stále hľadajte najprv „Jeho spravodlivosť“

 Stále hľadajte najprv „Jeho spravodlivosť“

„Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(MAT. 6:33)

1., 2. Čo je Božia spravodlivosť a z čoho vychádza?

„STÁLE hľadajte najprv kráľovstvo.“ ​(Mat. 6:33) Toto nabádanie, ktoré v Kázni na vrchu vyslovil Ježiš Kristus, poznajú dnes Jehovovi svedkovia veľmi dobre. Každou stránkou svojho života sa usilujeme dokazovať, že túto kráľovskú vládu milujeme a chceme jej byť lojálni. Ale musíme pamätať aj na druhú časť tohto výroku: „A Jeho spravodlivosť.“ Čo je Božia spravodlivosť a čo znamená hľadať najprv ju?

Slová použité v pôvodných jazykoch pre „spravodlivosť“ je možné preložiť aj výrazmi „právo“ a „priamosť“. Teda Božia spravodlivosť zodpovedá Božím osobným normám a hodnotám. Jehova ako Stvoriteľ má právo určovať normy toho, čo je dobré a čo zlé, čo je správne a čo nesprávne. (Zjav. 4:11) Božia spravodlivosť však nie je chladný a tvrdý súbor zákonov ani nekonečný zoznam pravidiel a nariadení. Naopak, vychádza z Jehovovej osobnosti a spolu s láskou, múdrosťou a mocou je to jedna z jeho hlavných vlastností. Božia spravodlivosť je teda prepojená s Božou vôľou a Božím predsavzatím. Zahŕňa aj to, čo Boh očakáva od tých, ktorí mu túžia slúžiť.

3. a) Čo to znamená hľadať najprv Božiu spravodlivosť? b) Prečo sa pridŕžame Jehovových spravodlivých noriem?

 Čo to znamená hľadať najprv Božiu spravodlivosť? Jednoducho povedané, znamená to konať Božiu vôľu s cieľom páčiť sa Bohu. Hľadať jeho spravodlivosť znamená snažiť sa žiť podľa jeho hodnôt a dokonalých noriem, a nie podľa našich. (Prečítajte Rimanom 12:2.) Tento spôsob života úzko súvisí s naším vzťahom k Jehovovi. Neznamená to poslúchať jeho zákony zo strachu pred trestom. Naopak, je to láska k Bohu, čo nás podnecuje usilovať sa o jeho priazeň tým, že sa pridŕžame jeho noriem a nesnažíme sa vytvárať si vlastné. Uvedomujeme si, že je to správne, že práve na to sme boli stvorení. Podobne ako Ježiš Kristus, Kráľ Božieho Kráľovstva, musíme milovať spravodlivosť. (Hebr. 1:8, 9)

4. Prečo je veľmi dôležité hľadať Božiu spravodlivosť?

Nakoľko dôležité je hľadať Jehovovu spravodlivosť? Zamyslime sa nad touto skutočnosťou: Skúška v záhrade Eden bola postavená na tom, či Adam s Evou budú rešpektovať Jehovovo právo stanovovať normy, alebo nie. (1. Mojž. 2:17; 3:5) Ich zlyhanie v tejto skúške nás, ich potomkov, dostalo do žalostnej situácie a spôsobilo, že zomierame. (Rim. 5:12) Na druhej strane Božie Slovo uvádza: „Kto sa usiluje o spravodlivosť a milujúcu láskavosť, nájde život, spravodlivosť a slávu.“ ​(Prísl. 21:21) Áno, keď hľadáme najprv Jehovovu spravodlivosť, vedie to k harmonickému vzťahu k Jehovovi, a ten zasa vedie k našej záchrane. (Rim. 3:23, 24)

Nestaňme sa spravodlivými vo vlastných očiach

5. Akému nebezpečenstvu sa musíme vyhýbať?

Keď apoštol Pavol písal kresťanom do Ríma, poukázal na nebezpečenstvo, ktorému sa musíme všetci vyhýbať, ak chceme byť úspešní v snahe hľadať najprv Božiu spravodlivosť. O Židoch napísal: „Svedčím o nich, že majú horlivosť pre Boha, ale nie podľa presného poznania; lebo sa nepodriadili Božej spravodlivosti, pretože nepoznali Božiu spravodlivosť, ale usilovali sa ustanoviť si svoju vlastnú.“ ​(Rim. 10:2, 3) Podľa Pavla títo veriaci nepochopili Božiu spravodlivosť, lebo boli príliš zamestnaní snahou ustanoviť si svoju vlastnú. *

6. Akému postoju by sme sa mali vyhýbať a prečo?

Jeden spôsob, ako by sme mohli padnúť do tejto pasce, je ten, že by sme sa na našu službu Bohu pozerali ako na súťaž a porovnávali sa s inými. Tento postoj by nás mohol ľahko priviesť k tomu, že by sme si začali priveľa myslieť o svojich schopnostiach. Ale keby sme sa porovnávali, v skutočnosti by sme zabúdali na Jehovovu spravodlivosť. (Gal. 6:3, 4) Dobrá pohnútka na konanie toho, čo je správne, je láska k Jehovovi. Akýkoľvek pokus dokázať vlastnú spravodlivosť by mohol vyvracať naše tvrdenie, že ho milujeme. (Prečítajte Lukáša 16:15.)

7. Ako sa vyjadril Ježiš k postoju ľudí, ktorí boli vo vlastných očiach spravodliví?

Ježiš si všímal ľudí, ktorí boli spravodliví vo vlastných očiach, ktorí „dôverovali sami sebe, že sú spravodliví, a druhých považovali za nič“. O ich postoji povedal toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vošli do chrámu modliť sa, jeden farizej a druhý vyberač daní. Farizej stál a modlil sa v sebe: ‚Ó, Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo dokonca ako tento vyberač daní. Dvakrát týždenne sa postím, dávam desiatky zo  všetkého, čo získam.‘ Ale vyberač daní stál obďaleč a nechcel ani zodvihnúť oči k nebu, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Ó, Bože, buď milostivý mne, hriešnikovi.‘“ V závere Ježiš povedal: „Tento muž odišiel domov dokázane spravodlivejší ako onen muž, lebo každý, kto sa vyvyšuje, bude ponížený, ale ten, kto sa ponižuje, bude vyvýšený.“ ​(Luk. 18:9–14)

Nestaňme sa ani ‚príliš spravodlivými‘

8., 9. Čo znamená byť ‚príliš spravodlivý‘ a k čomu nás to môže priviesť?

Ďalšie nebezpečenstvo, ktorému sa musíme vyhýbať, je opísané v Kazateľovi 7:16: „Nestaň sa príliš spravodlivým, ani sa neukazuj nadmieru múdrym. Prečo by si si mal spôsobiť spustošenie?“ Tento pisateľ pod inšpiráciou pokračuje slovami zapísanými v 20. verši, kde nám dáva dôvod, aby sme sa takému postoju vyhýbali: „Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší.“ Človek, ktorý sa stane „príliš spravodlivým“, si určuje vlastné normy spravodlivosti a súdi podľa nich druhých. Pritom si však neuvedomuje, že povyšuje svoje normy nad Božie, a tým sa stáva z Božieho hľadiska nespravodlivým.

Keby bol niekto ‚príliš spravodlivý‘, alebo ako to podávajú iné preklady Biblie, „nadmieru spravodlivý“ či „veľmi spravodlivý“, mohlo by to dokonca viesť k tomu, že by spochybňoval spôsob, akým Jehova postupuje v určitých záležitostiach. Nesmieme však zabudnúť na to, že keby sme spochybňovali správnosť alebo spravodlivosť Jehovových rozhodnutí, v podstate by sme stavali vlastné normy nad Jehovove. Bolo by to, akoby sme Jehovu postavili pred súd a súdili ho na základe vlastných noriem pre to, čo je správne a čo je nesprávne. Je to však Jehova, kto má právo určovať normy spravodlivosti, nie my! (Rim. 14:10)

10. Čo by nás mohlo priviesť k tomu, že by sme súdili Boha, ako to bolo v prípade Jóba?

10 I keď nikto z nás by zámerne nechcel súdiť Boha, naša nedokonalosť nás k tomu môže zviesť. Ľahko sa to môže stať, keď vidíme niečo, čo sa javí nespravodlivé, alebo keď osobne zažívame ťažkosti. Túto chybu urobil dokonca aj verný Jób. Na začiatku bol opísaný ako človek, ktorý je ‚bezúhonný a priamy a Boha sa bojí a zlého sa stráni‘. (Jób 1:1) Ale potom ho postihol rad nešťastí, ktoré sa mu javili ako nespravodlivosť. To ho priviedlo k tomu, že „viac ako Boha vyhlasoval za spravodlivú vlastnú dušu“. (Jób 32:1, 2) Jóbov postoj musel byť napravený. Teda nemalo by nás prekvapovať, že občas sa do podobnej situácie môžeme dostať aj my. Čo nám pomôže upraviť si zmýšľanie, keď sa to stane?

Nie vždy poznáme všetky fakty

11., 12. a) Na čo musíme pamätať, keď sa nám niečo javí nespravodlivé? b) Prečo by mohol mať niekto pocit, že v Ježišovom podobenstve o robotníkoch vo vinici sa opisuje niečo nespravodlivé?

11 Prvé, na čo musíme pamätať, je, že nie vždy poznáme všetky fakty. Tak to bolo aj  v prípade Jóba. Nevedel, že v nebi boli zhromaždenia Božích anjelov, na ktorých Satan vyslovil proti nemu falošné obvinenia. (Jób 1:7–12; 2:1–6) Jób nevedel, že jeho ťažkosti mal v skutočnosti na svedomí Satan. A nemôžeme si byť istí ani tým, či Jób presne vedel, kto je Satan! Preto sa mylne nazdával, že ťažkosti mu spôsobil Boh. Áno, keď nepoznáme všetky fakty, je ľahké dospieť k nesprávnemu záveru.

12 Zamyslime sa napríklad nad Ježišovým podobenstvom o robotníkoch vo vinici. (Prečítajte Matúša 20:8–16.) V tomto podobenstve hovorí Ježiš o hospodárovi, ktorý vyplatí rovnakú mzdu všetkým robotníkom bez ohľadu na to, či pracovali celý deň, alebo len jednu hodinu. Čo si o tom myslíš? Zdá sa ti to spravodlivé? V prvom okamihu by si azda ľutoval robotníkov, ktorí pracovali celý deň na horúcom slnku. Istotne si zaslúžili väčšiu mzdu! Na základe tohto záveru by sa mohol hospodár javiť ako neláskavý a nespravodlivý. Ba aj jeho odpoveď sťažujúcim sa robotníkom by mohla pripadať ako obyčajné zneužitie autority. Ale naozaj poznáme všetky fakty?

13. Z akého iného uhla pohľadu by sme sa mohli pozrieť na Ježišovo podobenstvo o robotníkoch vo vinici?

13 Rozoberme toto podobenstvo z iného uhla pohľadu. Hospodár z podobenstva si nepochybne uvedomoval, že všetci títo muži musia živiť svoje rodiny. Za Ježišových čias sa mzda vyplácala poľnohospodárskym robotníkom denne. Na peniaze, ktoré dostali každý deň, boli odkázané ich rodiny. Vychádzajme z toho a zamyslime sa nad situáciou ľudí, ktorých našiel hospodár až ku koncu dňa, a preto pracovali iba jednu hodinu. Zo mzdy za jednu hodinu by možno nedokázali nasýtiť svoju rodinu; ale boli ochotní pracovať a celý deň čakali, či ich niekto nezamestná. (Mat. 20:1–7) Nebola to ich vina, že nemohli pracovať celý deň. Nič nenaznačuje, že sa úmyselne vyhýbali práci. Predstav si, že by si musel celý deň čakať na prácu s vedomím, že od toho, čo v ten deň zarobíš, sú závislí iní ľudia. Aký vďačný by si bol za akúkoľvek prácu a ako by ťa prekvapilo, keby si dostal dostatočne vysokú mzdu na to, aby si mohol nasýtiť svoju rodinu!

14. Aké hodnotné poučenie si berieme z podobenstva o vinici?

14 Teraz prehodnoťme konanie hospodára. Nikoho neukrátil na mzde. Naopak, ku každému robotníkovi sa správal ako k človeku, ktorý má právo na živobytie. Keďže pracovníkov bolo dosť, hospodár to mohol využiť, aby im zaplatil menej, ako je spravodlivé, ale neurobil to. Všetci jeho robotníci priniesli domov dostatočné množstvo peňazí na to, aby mohli nasýtiť svoju rodinu. Keď vezmeme tieto detaily do úvahy, môže to zmeniť náš pohľad na jeho konanie. Jeho rozhodnutie bolo láskavé, nebolo to zneužitie  autority. Čo sa z toho môžeme naučiť? Keď zohľadníme len niektoré fakty, môžeme urobiť nesprávny záver. Toto podobenstvo vyzdvihuje nadradenosť Božej spravodlivosti, ktorá sa nezakladá len na právnych predpisoch a na tom, čo si ľudia zaslúžia.

Náš pohľad môže byť skreslený alebo obmedzený

15. Prečo môže byť naše vnímanie toho, čo je spravodlivé, skreslené alebo obmedzené?

15 Druhé, na čo musíme pamätať, keď sa nám zdá, že sa v niektorej situácii deje nespravodlivosť, je to, že náš pohľad môže byť skreslený alebo obmedzený. Skreslený môže byť nedokonalosťou, predsudkami alebo kultúrnymi rozdielmi. Je tiež obmedzený, a to tým, že nedokážeme rozpoznať pohnútky ľudí ani to, čo je skutočne v ich srdci. Naproti tomu ani Jehova, ani Ježiš také obmedzenia nemajú. (Prísl. 24:12; Mat. 9:4; Luk. 5:22)

16., 17. Prečo možno Jehova neuplatnil svoj zákon o cudzoložstve v prípade Dávida a Bat-šeby?

16 Rozoberme si teraz správu o cudzoložstve Dávida s Bat-šebou. (2. Sam. 11:2–5) Podľa mojžišovského Zákona si zaslúžili byť popravení. (3. Mojž. 20:10; 5. Mojž. 22:22) Jehova ich síce potrestal, ale neuplatnil svoj vlastný zákon. Bolo to od neho nespravodlivé? Prejavil Dávidovi neprimeranú priazeň a porušil vlastné normy spravodlivosti? Niektorí čitatelia Biblie nadobudli ten pocit.

17 No tento zákon týkajúci sa cudzoložstva dal Jehova nedokonalým sudcom, ktorí nedokázali čítať v srdci. Tento zákon im napriek ich obmedzeniam umožňoval prejavovať dôslednosť pri vynášaní rozsudkov. Na druhej strane Jehova dokáže čítať v srdci. (1. Mojž. 18:25; 1. Par. 29:17) Preto by sme nemali očakávať, že Jehovu bude obmedzovať zákon, ktorý dal nedokonalým sudcom. Nebolo by to podobné, ako keby sa človeku s dobrým zrakom vnucovali okuliare, ktoré majú korigovať zrakovú chybu niekoho, kto má zlý zrak? Jehova dokázal čítať v srdci Dávida a Bat-šeby a videl, že sa úprimne kajajú. Vzal to do úvahy a podľa toho ich milosrdne a láskavo posúdil.

Ďalej hľadaj Jehovovu spravodlivosť

18., 19. Čo nám pomôže nikdy nesúdiť Jehovu na základe vlastných noriem spravodlivosti?

18 Preto keď sa nám niekedy zdá, že Jehova je v niečom nespravodlivý — nech už je to pri čítaní niektorej biblickej správy, alebo v našom osobnom živote —, nikdy nesúďme Boha podľa vlastných noriem spravodlivosti. Pamätajme na to, že nie vždy poznáme všetky fakty a že náš pohľad môže byť skreslený alebo obmedzený. Nikdy nezabudnime, že „hnev muža nepôsobí Božiu spravodlivosť“. (Jak. 1:19, 20) Tak sa nikdy nestane, že by sa naše srdce ‚rozhnevalo na samotného Jehovu‘. (Prísl. 19:3)

19 Podobne ako Ježiš vždy uznávajme, že jedine Jehova má právo stanovovať normy toho, čo je spravodlivé a dobré. (Mar. 10:17, 18) Usilujme sa nadobúdať ‚presné poznanie‘ alebo ‚pravé poznanie‘ jeho noriem. (Rim. 10:2; 2. Tim. 3:7; Katolícky preklad) Keď tieto normy prijímame a keď svoj život prispôsobujeme Jehovovej vôli, dávame najavo, že hľadáme najprv „Jeho spravodlivosť“. (Mat. 6:33)

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Podľa istého učenca môže slovo, ktoré je z pôvodného jazyka preložené vyjadrením „ustanoviť“, znamenať aj ‚postaviť pomník‘. A tak títo Židia si vlastne stavali obrazný pomník na svoju chválu, nie na Božiu.

Spomínaš si?

• Prečo je dôležité hľadať Jehovovu spravodlivosť?

• Akým dvom nebezpečenstvám sa musíme vyhýbať?

• Ako môžeme hľadať najprv Božiu spravodlivosť?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Čo sa učíme z Ježišovho podobenstva o dvoch mužoch, ktorí sa modlili v chráme?

[Obrázok na strane 10]

Bolo nespravodlivé zaplatiť robotníkom, ktorí pracovali len jednu hodinu, toľko, čo robotníkom, ktorí pracovali celý deň?