Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Odvracaj zrak od toho, čo je bezcenné!

Odvracaj zrak od toho, čo je bezcenné!

 Odvracaj zrak od toho, čo je bezcenné!

„Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné; zachovaj ma nažive na svojej ceste.“ ​(ŽALM 119:37)

1. Nakoľko dôležitý je dar v podobe zraku?

AKÝ cenný je náš zrak! Pomocou neho môžeme bezprostredne vnímať svoje okolie — priestorovo a farebne. Zrak nám umožňuje vidieť milovaných priateľov či blížiace sa nebezpečenstvo. Vďaka nemu sa môžeme kochať krásou, obdivovať divy stvorenia a prijímať dôkazy o Božej existencii a sláve. (Žalm 8:3, 4; 19:1, 2; 104:24; Rim. 1:20) A zrak ako veľmi dôležitý komunikačný kanál vedúci do mysle zohráva dôležitú úlohu v nadobúdaní poznania o Jehovovi a v rozvíjaní si viery v neho. (Joz. 1:8; Žalm 1:2, 3)

2. Prečo by nám malo záležať na tom, na čo sa pozeráme, a čo sa môžeme naučiť z úpenlivej prosby žalmistu?

To, na čo sa pozeráme, nám však môže aj uškodiť. Prepojenie medzi naším zrakom a našou mysľou je také silné, že to, čo vidíme svojimi očami, môže vyvolať alebo zosilniť žiadosti a túžby v našom srdci. A keďže žijeme vo zvrátenom svete zameranom na uspokojovanie vlastných žiadostí, ktorému vládne Satan Diabol, sme zaplavovaní množstvom obrazov a propagandy, ktoré nás môžu ľahko zviesť, a to aj v prípade, že by sme im venovali iba letmý pohľad. (1. Jána 5:19) Preto nie div, že žalmista Boha úpenlivo prosil: „Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné; zachovaj ma nažive na svojej ceste.“ ​(Žalm 119:37)

Ako nás môžu naše oči zviesť

3. – 5. Z ktorých biblických správ vidno, aké je nebezpečné dovoliť očiam, aby nás zviedli?

Zamyslime sa, čo sa stalo prvej žene, Eve. Satan jej povedal, že jej oči sa „celkom istotne... otvoria“, ak zje z ovocia „stromu poznania dobrého a zlého“. Evu určite upútala myšlienka, že sa jej „otvoria“ oči. A po zakázanom ovocí stromu zatúžila ešte viac, keď „videla, že strom je dobrý na jedenie a že je niečím túžobným pre oči, áno, strom bol žiadúci na pohľad“. Túžobný pohľad na strom ju priviedol k porušeniu Božieho zákazu. Jej manžel Adam tiež porušil tento zákaz, čo malo katastrofálne následky pre celé ľudstvo. (1. Mojž. 2:17; 3:2–6; Rim. 5:12; Jak. 1:14, 15)

Za Noachových čias boli dokonca niektorí anjeli ovplyvnení tým, čo videli. O nich sa v 1. Mojžišovej 6:2 hovorí: „Synovia pravého Boha [si] všímali ľudské dcéry, že sú vzhľadné; a brali si za manželky všetky, ktoré si vyvolili.“ Žiadostivý pohľad na ľudské dcéry vyvolal v týchto vzbúrených anjeloch neprirodzenú túžbu po pohlavnom styku s ľuďmi a títo anjeli splodili násilných potomkov. Zlo ľudí v tom čase viedlo k zničeniu celého ľudstva s výnimkou Noacha a jeho rodiny. (1. Mojž. 6:4–7, 11, 12)

Stáročia neskôr oči zviedli Izraelitu Achana, aby ukradol niektoré veci z dobytého mesta Jericha. Boh prikázal, že všetky  veci z toho mesta sa majú zničiť okrem tých, ktoré sa mali dať do Jehovovho pokladu. Izraeliti boli varovaní: „Vyhýbajte [sa] tomu, čo je oddané zničeniu, aby ste nezatúžili“ a skutočne nevzali niečo z mesta. Keď Achan porušil tento zákaz, Izraeliti utrpeli porážku pri meste Ai a viacero z nich zomrelo. Achan sa ku krádeži nepriznal, kým ho neodhalili. „Keď som [tie veci] uvidel,“ povedal, „tak som [ich] chcel a vzal som si [ich].“ Žiadosť očí ho doviedla do záhuby spolu so ‚všetkým, čo bolo jeho‘. (Joz. 6:18, 19; 7:1–26) Achan zatúžil v srdci po tom, čo mal zakázané.

Potrebujeme sebadisciplínu

6., 7. Aký ľstivý spôsob Satan často používa, aby nás chytil do pasce, a ako ho využívajú tvorcovia reklám?

Ľudia sú dnes pokúšaní podobným spôsobom ako Eva, neposlušní anjeli a Achan. Zo všetkých ľstivých spôsobov, ktoré Satan používa na zvádzanie ľudí, je „žiadosť očí“ najmocnejšia. (2. Kor. 2:11; 1. Jána 2:16) Súčasní tvorcovia reklám dobre poznajú odvekú moc zrakových vnemov. „Zrak je zmysel, ktorým sa dá najľahšie zviesť,“ hovorí popredný európsky odborník v oblasti marketingu. „Často prevládne nad všetkými ostatnými zmyslami a dokáže nás o niečom presvedčiť napriek všetkej logike.“

Niet sa čo diviť, že tvorcovia reklám nás zaplavujú obrazmi, ktoré sú rafinovane vytvorené tak, aby vyvolali čo najpôsobivejší zrakový vnem a potom túžbu po tovare či službe! Istý výskumník zo Spojených štátov, ktorý sa zaoberal vplyvom reklamy na ľudí, povedal, že reklama „má za cieľ nielen odovzdať kognitívnu informáciu, ale čo je ešte dôležitejšie, aj vyvolať konkrétny emocionálny ohlas a priviesť prijímateľa ku konaniu“. Jedna často používaná forma reklamy sú sexuálne dráždivé obrazy. Také reklamy sa riadia zásadou: „Sex predáva.“ Aké dôležité je preto dávať si veľký pozor na to, kam sa pozeráme a čomu dovoľujeme vstupovať do svojej mysle a srdca!

8. Ako je v Biblii zdôraznená potreba strážiť svoje oči?

Praví kresťania nie sú imúnni voči žiadosti očí a žiadosti tela. Preto nás Božie Slovo povzbudzuje prejavovať sebadisciplínu v tom, na čo sa pozeráme a po čom túžime. (1. Kor. 9:25, 27; prečítajte 1. Jána 2:15–17.) K ľuďom, ktorí uznávali silnú väzbu medzi zrakom a túžbami, patril priamy muž Jób. Povedal: „So svojimi očami som uzavrel zmluvu. Ako by som teda mohol prejavovať pozornosť panne?“ ​(Jób 31:1) Jób nielen odmietal dotýkať sa ženy nemravným spôsobom, ale dokonca ani svojej mysli nedovolil, aby sa pohrávala s takou myšlienkou. Ježiš zdôraznil, že nesmieme dovoliť, aby bola naša myseľ znečistená nemravnými myšlienkami, keď povedal: „Každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ ​(Mat. 5:28)

Ktorým bezcenným veciam sa vyhýbať

9. a) Prečo si musíme dávať veľký pozor zvlášť vtedy, keď sme na internete? b) K čomu môže viesť už aj krátky pohľad na pornografický materiál?

V dnešnom svete je čoraz bežnejšie ‚stále sa pozerať‘ na pornografický materiál, zvlášť na internete. Také stránky si ani nemusíme hľadať — ony si nás nájdu samy! Ako? Na monitore sa môže človeku znenazdania objaviť reklama so sexuálne príťažlivým obrázkom. Alebo po otvorení nevinne vyzerajúceho e-mailu sa môže sčista-jasna ukázať pornografický obrázok, ktorý je vytvorený tak, aby bolo ťažké ho zatvoriť. A hoci niekto videl taký obraz len krátku  chvíľu, skôr ako ho vymazal, už mu zostal v mysli. Už aj krátky kontakt s pornografiou môže mať trpké následky. Človeka môžu potom ťažiť výčitky svedomia a môže byť preňho náročné vypudiť nemravné scény z mysle. V ešte horšej situácii je niekto, kto sa úmyselne „stále pozerá“ na taký materiál, lebo zatiaľ neumŕtvil svoje nezákonné žiadosti. (Prečítajte Efezanom 5:3, 4, 12; Kol. 3:5, 6)

10. Prečo sú zvlášť deti zraniteľné, pokiaľ ide o pornografiu, a k čomu to môže viesť, keby pozerali pornografické materiály?

10 Deti môže k pornografii pritiahnuť prirodzená zvedavosť. Ak sa to stane, môže to zanechať trvalé následky na ich vnímaní sexuality. Podľa jednej správy môžu tieto následky zahŕňať pokrivené chápanie sexuálnej morálky a „ťažkosti v udržiavaní zdravých vzťahov založených na láske; skreslený pohľad na ženy a potenciálne aj závislosť od pornografie, ktorá narúša prospech v škole, priateľstvá a vzťahy v rodine“. A ešte ničivejší účinok to môže mať neskôr na vzťah v manželstve.

11. Na príklade ukáž, aké nebezpečné je pozerať pornografický materiál.

11 „Kým som sa nestal svedkom, pornografia bola zo všetkých mojich závislostí tá, od ktorej sa mi odvykalo najťažšie,“ napísal istý kresťanský brat. „Tie obrazy sa mi stále vybavujú v najneočakávanejších chvíľach — vyvolané náhodnou vôňou, nejakou hudbou, niečím, čo vidím, alebo zatúlanou myšlienkou. Je to každodenný a neutíchajúci boj.“ Iný brat si v detstve pozeral pornografické časopisy svojho neveriaceho otca, keď rodičia neboli doma. Napísal: „Aký strašný účinok mali tie obrazy na moju mladú myseľ! Dokonca aj teraz po 25 rokoch sú niektoré z nich vypálené do mojej mysle. Nech bojujem akokoľvek, stále sú tam. To vo mne vyvoláva pocit viny, hoci sa vyhýbam na ne myslieť.“ Je veľmi múdre predísť zaťažujúcim pocitom tým, že sa nebudeme pozerať na to, čo je bezcenné. Ako to možno dosiahnuť? Treba sa usilovať priviesť „každú myšlienku do zajatia, aby sme ju urobili poslušnou Kristovi“. (2. Kor. 10:5)

12., 13. Čo bezcenné nesmú kresťania pozerať a prečo?

12 Ďalšia ‚neužitočná‘ alebo bezcenná vec, ktorej sa treba vyhýbať, je zábava, ktorá propaguje materializmus alebo okultizmus, či zobrazuje násilie, krviprelievanie a smrť. (Prečítajte Žalm 101:3.) Od kresťanských rodičov Jehova očakáva, že budú pozorne vyberať, čo dovolia, aby sa u nich doma pozeralo. Pochopiteľne, žiaden pravý kresťan by sa zámerne nevenoval špiritizmu. Ale rodičia musia dávať pozor na filmy, televízne seriály, videohry, dokonca aj na komiksy a detské knihy, v ktorých sa vyskytuje mágia. (Prísl. 22:5)

13 Či sme mladí, alebo starí, naše oči by nemali nachádzať potešenie vo videohrách, ktoré zobrazujú násilie a brutálne zabíjanie. (Prečítajte Žalm 11:5.) Musíme odmietať zameriavať svoju myseľ na čokoľvek, čo Jehova odsudzuje. Pamätajme na to, že Satan útočí na našu myseľ. (2. Kor. 11:3) Ale aj keby sme si vybrali oddychovú činnosť, ktorá sa dá považovať za prijateľnú, ale venovali by sme sa jej nadmerne, oberali by sme sa o čas, ktorý by sme mohli venovať rodinnému štúdiu, každodennému čítaniu Biblie a príprave na zhromaždenia. (Fil. 1:9, 10)

Nasleduj Ježišov príklad

14., 15. Čo je zaujímavé na Satanovom treťom pokuse zviesť Krista a vďaka čomu bol Ježiš schopný obstáť?

14 Žiaľ, v tomto zlom svete sa pohľadu na niektoré bezcenné veci nemôžeme vyhnúť.  Dokonca ani Ježiš sa nemohol vyhnúť pohľadu na také veci. Satan pri treťom pokuse odviesť Ježiša od konania Božej vôle „ho zobral... na neobyčajne vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta s ich slávou“. (Mat. 4:8) Prečo to urobil? Nepochybne preto, lebo chcel využiť silný vplyv zraku. Pohľad na nádheru všetkých kráľovstiev sveta mohol Ježiša priviesť k tomu, že by podľahol túžbe po významnom postavení vo svete. Ako na to Ježiš zareagoval?

15 Ježiš nepremýšľal nad touto lákavou ponukou. Nedovolil svojmu srdcu zaoberať sa nesprávnymi túžbami. A nemusel si Diablovu ponuku najskôr premyslieť, aby ju odmietol. Reagoval okamžite: „Odíď, Satan!“ prikázal. (Mat. 4:10) Ježiš zostal zameraný na svoj vzťah k Jehovovi a odpovedal v súlade so zmyslom svojho života — konať Božiu vôľu. (Hebr. 10:7) Vďaka tomu úspešne zmaril Satanov ľstivý plán.

16. Čo sa môžeme naučiť z príkladu, ktorý nám dal Ježiš, keď odolal Satanovým pokušeniam?

16 Z Ježišovho príkladu sa môžeme veľa naučiť. Po prvé, nikto nie je imúnny voči Satanovým úkladom. (Mat. 24:24) Po druhé, to, na čo zameriavame svoje oči, môže v našom srdci posilniť dobré alebo zlé túžby. Po tretie, Satan v snahe odviesť nás od konania Božej vôle využije „žiadosť očí“ v čo najväčšej miere. (1. Petra 5:8) A po štvrté, aj my sa môžeme vzoprieť Satanovi, zvlášť ak budeme konať bez otáľania. (Jak. 4:7; 1. Petra 2:21)

Zachovaj si „prosté“ oko

17. Prečo nie je múdre rozhodovať sa, čo urobíme, až po tom, keď sa stretneme s niečím bezcenným?

17 K našej oddanosti Jehovovi patrí slávnostný sľub, že sa budeme odvracať od toho, čo je bezcenné. Tým, že sme sľúbili, že budeme konať Božiu vôľu, sme sa vlastne pridali k žalmistovi, ktorý povedal: „Zdŕžal som svoje nohy pred každým zlým chodníkom, aby som dodržiaval tvoje slovo.“ ​(Žalm 119:101) Nie je múdre čakať,  kým sa nestretneme s niečím bezcenným, a až potom sa rozhodnúť, čo urobíme. Jasne nám bolo vysvetlené, čo Písmo odsudzuje. Nie sme v nevedomosti o Satanových úkladoch. Kedy bol Ježiš pokúšaný, aby premenil kamene na chleby? Po tom, čo sa 40 dní a nocí postil a „pocítil hlad“. (Mat. 4:1–4) Satan dokáže vybadať, kedy sme slabí a náchylnejší podľahnúť pokušeniu. Preto teraz je čas pozorne sa zamyslieť nad týmito vecami. Neodkladajme to na neskôr! Ak budeme dennodenne pamätať na svoj sľub oddanosti Jehovovi, budeme pevne rozhodnutí odvracať sa od toho, čo je bezcenné. (Prísl. 1:5; 19:20)

18., 19. a) Porovnaj „prosté“ oko s okom, ktoré je „zlé“. b) Prečo je dôležité stále uvažovať o hodnotných veciach a akú radu nám v tom dáva Filipanom 4:8?

18 Každý deň sa stretávame so širokou škálou pútavých podnetov, ktoré by nás mohli rozptýliť, a ich počet stále rastie. O to viac si ceníme Ježišovo nabádanie udržiavať si „prosté“ oko. (Mat. 6:22, 23) „Prosté“ oko je úplne zamerané na jeden cieľ — na konanie Božej vôle. Naproti tomu „zlé“ oko je ľstivé, žiadostivé a priťahované k bezcenným veciam.

19 Pamätajme na to, že náš zrak sýti našu myseľ a tá zasa sýti naše srdce. Aké dôležité je preto stále uvažovať o tom, čo je hodnotné. (Prečítajte Filipanom 4:8.) Ďalej konajme v súlade s modlitbou žalmistu, ktorý sa vyjadril: „Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné.“ Keď sa budeme ďalej snažiť konať v súlade s touto modlitbou, môžeme dôverovať Jehovovi, že nás ‚zachová nažive na svojej ceste‘. (Žalm 119:37; Hebr. 10:36)

Na čo by sme mali pamätať, pokiaľ ide o...

• prepojenie medzi očami, mysľou a srdcom?

• nebezpečenstvo pozerania pornografického materiálu?

• to, aké dôležité je udržiavať si „prosté“ oko?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 23]

Od akých bezcenných vecí musia kresťania odvracať svoj zrak?