Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Nech je tvoj pokrok zjavný

Nech je tvoj pokrok zjavný

 Nech je tvoj pokrok zjavný

„Uvažuj o týchto veciach; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým.“ ​(1. TIM. 4:15)

1., 2. Čo vieme o Timotejovej mladosti a zmene, ktorá sa odohrala, keď mal asi 20 rokov?

DOMOVOM mladého Timoteja bola rímska provincia Galácia na území dnešného Turecka. V priebehu desaťročí po Ježišovej smrti tam bolo založených niekoľko kresťanských zborov. Timotej, jeho matka a stará matka prijali kresťanstvo a stali sa aktívnymi členmi jedného z tamojších zborov. (2. Tim. 1:5; 3:14, 15) Timotej ako mladý kresťan sa iste tešil zo života v takomto rodinnom prostredí. Ale čoskoro mali v jeho živote nastať zmeny.

Všetko sa to začalo, keď túto oblasť druhýkrát navštívil apoštol Pavol. V tom čase mohol mať Timotej okolo 20 rokov. Pavol si pravdepodobne pri návšteve Lystry všimol, že bratia z miestnych zborov o Timotejovi ‚podávajú dobrú správu‘. (Sk. 16:2) Mladý Timotej sa musel na svoj vek prejavovať ako mimoriadne zrelý. Pod vedením svätého ducha potom Pavol s miestnou radou starších položili na Timoteja ruky, čím ho vyčlenili na mimoriadnu službu v zbore. (1. Tim. 4:14; 2. Tim. 1:6)

3. Akú nezvyčajnú služobnú výsadu dostal Timotej?

Timotej dostal nezvyčajné pozvanie: stať sa cestujúcim spoločníkom apoštola Pavla! (Sk. 16:3) Predstav si, aký prekvapený a nadšený musel byť! Nasledujúce roky cestoval s Pavlom a občas aj s ďalšími kresťanmi, pričom plnil rôzne úlohy, ktorými ho poverili apoštoli a starší muži. Pavol a Timotej navštevovali zbory, aby bratov duchovne posilňovali. (Prečítajte Skutky 16:4, 5.) Preto sa o Timotejovom duchovnom pokroku dozvedelo mnoho kresťanov. Apoštol Pavol asi po desiatich rokoch spolupráce s Timotejom napísal Filipanom toto: „Nemám nikoho iného s takým postojom, aký má [Timotej], ktorý sa bude naozaj starať o vaše veci... Vy poznáte dôkaz, ktorý dal o sebe, že ako dieťa s otcom otrocky slúžil so mnou pri podporovaní dobrého posolstva.“ ​(Fil. 2:20–22)

4. a) Akou závažnou úlohou bol Timotej poverený? b) Aké otázky si možno položiť v súvislosti s Pavlovými slovami v 1. Timotejovi 4:15?

Pavol približne v tom čase, keď napísal list Filipanom, poveril Timoteja závažnou úlohou: vymenúvať starších a služobných pomocníkov. (1. Tim. 3:1; 5:22) Je zrejmé, že z Timoteja sa stal spoľahlivý a dôveryhodný kresťanský dozorca. A predsa ho v tom istom liste Pavol nabádal, aby robil „pokrok zjavný všetkým“. (1. Tim. 4:15) Nedal už Timotej najavo, že urobil pokrok  v mimoriadnej miere? Teda čo mal Pavol na mysli týmito slovami a aký úžitok môžeme mať z jeho rady my?

Ako môžeš dosiahnuť, že tvoj pokrok bude zjavný

5., 6. Čo ohrozovalo duchovnú čistotu efezského zboru a ako mohol Timotej zbor chrániť?

Preskúmajme kontext 1. Timotejovi 4:15. (Prečítajte 1. Timotejovi 4:11–16.) Pavol predtým ako napísal tieto slová, odcestoval do Macedónie, ale Timoteja požiadal, aby zostal v Efeze. Prečo? Lebo niektorí z toho mesta začali v zbore pôsobiť rozkolnícky tým, že zavádzali falošné náuky. Timotej mal chrániť duchovnú čistotu zboru. Ako to mal robiť? Sčasti tak, že bude dobrým príkladom.

Pavol Timotejovi napísal: „Staň sa pre verných príkladom v reči, v správaní, v láske, vo viere, v cudnosti.“ A dodal: „Uvažuj o týchto veciach; zahĺb sa do nich, aby bol tvoj pokrok zjavný všetkým.“ (1. Tim. 4:12, 15) Timotejov pokrok súvisel skôr s jeho konaním a duchovnými vlastnosťami ako s dosiahnutím zodpovedného postavenia. Taký pokrok by mal chcieť dávať najavo každý kresťan.

7. Čo sa očakáva od všetkých členov zboru?

Dnes majú v zbore podobne ako za Timotejových čias niektorí kresťania rôzne zodpovedné úlohy. Niektorí slúžia ako starší alebo služobní pomocníci. Ďalší sú v pravidelnej priekopníckej službe. Iní slúžia ako cestujúci dozorcovia, bételiti alebo misionári. Starší sa zapájajú do rôznych vyučovacích programov, napríklad na zjazdoch. Ale všetci kresťania — muži, ženy i mladí — majú možnosť robiť pokroky, ktoré sú zjavné. (Mat. 5:16) A tak ako to bolo v Timotejovom prípade, dokonca aj od kresťanov, ktorí majú zodpovedné postavenie, sa očakáva, že budú dávať svoj duchovný pokrok najavo všetkým.

Staň sa príkladom v reči

8. Aký vplyv má naša reč na naše uctievanie Boha?

Jedna oblasť, v ktorej mal ísť Timotej príkladom, bola reč. Ako môžeme robiť pokrok zjavný v tejto oblasti? Naša reč o nás veľa odhaľuje. Ježiš výstižne povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ ​(Mat. 12:34) Aj Ježišov nevlastný brat Jakub uznal, aký veľký vplyv môže mať naša reč na naše uctievanie Boha. Napísal: „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny.“ ​(Jak. 1:26)

9. V akých ohľadoch má byť naša reč príkladná?

Svojou rečou môžeme ostatným členom zboru ukázať, aký duchovný pokrok sme urobili. Teda zrelí kresťania nehovoria nedôstojne, negatívne, kriticky ani zraňujúco, ale usilujú sa druhých budovať, utešovať a povzbudzovať. (Prísl. 12:18; Ef. 4:29; 1. Tim. 6:3–5, 20) Keď sme pripravení hovoriť o svojom postoji v otázkach mravnosti a zastávať sa Božích vznešených noriem, môžeme dať najavo svoju oddanosť Bohu. (Rim. 1:15, 16) Ľudia so správnym sklonom srdca si istotne všimnú, ako používame dar reči, a možno si z nás vezmú príklad. (Fil. 4:8, 9)

Buď príkladný v správaní a cudnosti

10. Prečo je pre náš duchovný pokrok nutná viera bez pokrytectva?

10 Ak má byť kresťan dobrým príkladom, nestačí len, keď povzbudzujúco hovorí. Keby niekto len hovoril to, čo je správne, ale nerobil to, bol by pokrytec. Pavol dobre poznal pokrytectvo farizejov a vedel, akú škodu ich konanie spôsobovalo. Opako vane Timoteja vystríhal pred neúprimnosťou a pretvárkou. (1. Tim. 1:5; 4:1, 2) Ale Timotej nebol pokrytec. V druhom liste mu Pavol napísal: „Spomínam [si] na nepokryteckú vieru, ktorá je v tebe.“ ​(2. Tim. 1:5) Napriek tomu Timotej musel svoju kresťanskú úprimnosť dať najavo druhým. Mal byť príkladom v správaní.

11. Čo Pavol napísal Timotejovi o bohatstve?

11 Pavol nabádal Timoteja v dvoch listoch, ktoré mu napísal, aby bol príkladný v správaní vo viacerých oblastiach. Timotej sa napríklad nemal hnať za bohatstvom. Pavol napísal: „Láska k peniazom je koreňom škodlivých vecí každého druhu a tým, že sa niektorí o túto lásku usilovali, boli odvedení od viery a celí sa prebodali mnohými bolesťami.“ ​(1. Tim. 6:10) Láska k bohatstvu je znakom duchovnej slabosti. Naproti tomu kresťania, ktorí sú spokojní s jednoduchým životom, s tým, že ‚majú živobytie a niečo na seba‘, dávajú okoliu najavo svoj duchovný pokrok. (1. Tim. 6:6–8; Fil. 4:11–13)

12. Ako môžeme v osobnom živote ukázať, že robíme pokrok?

12 Pavol sa Timotejovi zmienil o tom, nakoľko dôležité je, aby sa kresťanky „zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou“. (1. Tim. 2:9) Ženy, ktoré pri výbere oblečenia a úpravy zovňajška, ako aj v iných oblastiach osobného života prejavujú skromnosť a zdravú myseľ, dávajú znamenitý príklad. (1. Tim. 3:11) Táto zásada sa týka aj kresťanských mužov. Pavol povzbudzoval dozorcov, aby boli ‚umiernení vo zvykoch, zdravej mysle, poriadni‘. (1. Tim. 3:2) Keď tieto vlastnosti prejavujeme v každodenných činnostiach, náš pokrok bude zjavný všetkým.

13. Ako môžeme byť príkladom v cudnosti podobne ako Timotej?

 13 Timotej mal byť príkladom aj v cudnosti. Týmto slovom Pavol narážal na veľmi konkrétnu oblasť správania, totiž na sexuálnu morálku. Timotejovo správanie muselo byť čisté zvlášť k ženám. K starším ženám sa mal správať ako k matkám, k mladším ako k sestrám „so všetkou cudnosťou“. (1. Tim. 4:12; 5:2) Dokonca ani nemravné skutky, o ktorých sa môže zdať, že sú tajné, nie sú ukryté pred Bohom, a je isté, že skôr či neskôr sa o nich dozvedia aj ľudia. Ale rovnako platí aj to, že ani znamenité skutky kresťana nemôžu byť trvalo skryté. (1. Tim. 5:24, 25) V správaní a cudnosti môžu všetci členovia zboru dávať najavo pokrok.

Láska a viera je nevyhnutná

14. Ako Písmo zdôrazňuje, že je medzi nami potrebná láska?

14 Významnou stránkou pravého kresťanstva je láska. Ježiš svojím učeníkom povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) Ako prejavujeme takú lásku? Božie Slovo nás naliehavo prosí, aby sme „sa navzájom znášali v láske“, aby sme boli ‚voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťali‘ a boli pohostinní. (Ef. 4:2, 32; Hebr. 13:1, 2) „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť,“ napísal apoštol Pavol. (Rim. 12:10)

15. Prečo je nutné, aby lásku prejavovali všetci, zvlášť dozorcovia?

15 Keby bol Timotej býval v zaobchádzaní so spolukresťanmi drsný alebo neláskavý, mohol tým zmariť to dobré, čo dosiahol ako učiteľ a dozorca. (Prečítajte 1. Korinťanom 13:1–3.) Na druhej strane, ak bratom prejavoval pravú náklonnosť, bol k nim pohostinný a konal pre nich dobré skutky, istotne to urobilo jeho duchovný pokrok ešte zjavnejším. Bolo teda vhodné, že apoštol Pavol sa v liste, ktorý mu napísal, zmienil konkrétne o láske, ako jednej vlastnosti, v ktorej mal byť Timotej príkladom.

16. Prečo musel Timotej prejavovať silnú vieru?

16 Počas pobytu v Efeze bola Timotejova viera podrobená skúške. Niektorí propagovali náuky, ktoré neboli v súlade s kresťanskou pravdou. Ďalší šírili ‚falošné príbehy‘ alebo skúmali myšlienky, ktoré nijako neprispievali k duchovnosti zboru. (Prečítajte 1. Timotejovi 1:3, 4.) Pavol o takých ľuďoch napísal, že sú ‚nadutí pýchou, ničomu nerozumejú, ale sú duševne chorí vypytovaním sa a škriepkami o slová‘. (1. Tim. 6:3, 4) Mohol si Timotej dovoliť pohrávať sa so škodlivými myšlienkami, ktoré prenikali do zboru? Nie, lebo Pavol ho nabádal, aby ‚bojoval znamenitý boj viery‘ a odvracal sa „od prázdnych rečí, ktoré porušujú, čo je sväté, a od rozporov, ktoré falošne nazývajú ‚poznaním‘“. (1. Tim. 6:12, 20, 21) Nemusíme vôbec pochybovať o tom, že Timotej Pavlovu múdru radu uplatnil. (1. Kor. 10:12)

17. Ako môže byť dnes skúšaná naša viera?

17 Je zaujímavé, že v liste Timotejovi bolo uvedené: „V neskorších časoch niektorí odpadnú od viery, tak, že budú venovať pozornosť zvádzajúcim inšpirovaným výrokom a náukám démonov.“ ​(1. Tim. 4:1) Všetci členovia zboru vrátane bratov v zodpovednom postavení musia tak ako Timotej prejavovať  silnú, neotrasiteľnú vieru. Keď sa proti odpadlíctvu pevne postavíme a podnikneme proti nemu rozhodné kroky, dáme najavo svoj pokrok a budeme príkladom v prejavovaní viery.

Snaž sa, aby bol tvoj pokrok zjavný

18., 19. a) Ako môžeš dať všetkým najavo svoj pokrok? b) Čo sa bude rozoberať nabudúce?

18 Je zrejmé, že skutočný duchovný pokrok kresťana nezávisí od jeho osobného vzhľadu, od jeho vrodených schopností ani od jeho postavenia. A nemusí byť ani priamo úmerný počtu rokov, ktoré slúži v zbore. Skutočný duchovný pokrok sa prejavuje tým, že v uvažovaní, reči i konaní poslúchame Jehovu. (Rim. 16:19) Máme poslúchať príkaz milovať sa navzájom a rozvíjať si silnú vieru. Teda uvažujme o Pavlových slovách určených Timotejovi a zahĺbme sa do nich, aby bol náš pokrok zjavný všetkým.

19 Ďalšia vlastnosť, ktorou sa prejavuje náš duchovný pokrok a kresťanská zrelosť, je radosť, súčasť ovocia Božieho svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) V nasledujúcom článku budeme uvažovať nad tým, ako si ju môžeme rozvíjať a udržiavať aj v ťažkých chvíľach.

Ako by si odpovedal?

• Čo sa o nás dozvedajú ľudia z našej reči?

• Ako sa náš pokrok prejavuje v našom správaní a cudnosti?

• Prečo majú byť kresťania príkladom v láske a viere?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 11]

Mladý Timotej prejavoval na svoj vek neobyčajnú zrelosť

[Obrázky na strane 13]

Je tvoj pokrok zjavný všetkým?