Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Môžeš prejsť do Macedónie?

Môžeš prejsť do Macedónie?

 Môžeš prejsť do Macedónie?

V PRÍSTAVNOM meste Troada v Malej Ázii mal apoštol Pavol videnie. Nejaký Macedónčan ho naliehavo prosil: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám.“ Pavol i jeho spoločníci na cestách ihneď „dospeli k záveru, že [ich] povolal Boh, aby... oznamovali dobré posolstvo“ Macedónčanom. K čomu toto zvestovanie viedlo? V najvýznamnejšom macedónskom meste Filipi sa Lýdia a jej domácnosť stali veriacimi. Neskôr v tejto rímskej provincii uverili aj ďalší. (Sk. 16:9–15)

Podobného horlivého ducha možno vidieť medzi Jehovovými svedkami aj dnes. Mnohí sa na vlastné náklady ochotne presťahovali na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva. Napríklad Lisa sa chcela v živote viac zamerať na zvestovateľskú službu, a tak sa presťahovala z Kanady do Kene. Trevor a Emily, ktorí sú tiež Kanaďania, odišli do Malawi s cieľom rozšíriť svoju službu. Paul a Maggie z Anglicka považovali odchod do dôchodku za vynikajúcu príležitosť robiť v službe Jehovovi viac a presťahovali sa do východnej Afriky. Máš aj ty obetavého ducha? Mohol by si zvážiť, či by si niečo podobné nemohol urobiť aj ty? Ak áno, aké biblické zásady a praktické rady by ti v tom mohli pomôcť?

Preskúmaj sa

Jednou dôležitou vecou, ktorú potrebuješ preskúmať, sú tvoje pohnútky. Ježiš povedal, že najväčším prikázaním je: „Budeš milovať  Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ Preto dôvodom na službu v zahraničnom poli by mala byť láska k Bohu a túžba spĺňať si poverenie robiť učeníkov. Ďalej Ježiš povedal: „Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘“ Láska k blížnym sa prejavuje úprimnou túžbou pomôcť im. (Mat. 22:36–39; 28:19, 20) Služba v zahraničí zvyčajne znamená mnoho práce a vyžaduje si obetavého ducha. Nie je to len dobrodružstvo. Pohnútkou musí byť láska. Remco a Suzanne z Holandska, ktorí teraz slúžia v Namíbii, to zhŕňajú takto: „To, čo nás tu drží, je láska.“

Willie, ktorý je krajským dozorcom v Namíbii, poznamenáva: „Tí, ktorí vydržali v zahraničnom poli, neočakávali, že miestni bratia sa o nich budú starať. Naopak, prišli, aby slúžili spolu s miestnymi bratmi, s cieľom pomôcť im vo zvestovateľskej službe.“

Keď preskúmaš svoje pohnútky, polož si otázky: ‚Mám nejaké skúsenosti, ktoré by mohli byť užitočné v zahraničnom poli? Som efektívnym zvestovateľom? Aké jazyky ovládam? Som ochotný naučiť sa nový jazyk?‘ Vážne sa o týchto veciach porozprávaj s ostatnými členmi svojej rodiny. Poraď sa so staršími svojho zboru. A rozhodne o tom hovor s Jehovom vo svojich modlitbách. Takéto čestné sebaskúmanie by ti malo pomôcť zistiť, či naozaj dokážeš slúžiť v zahraničí a či vo svojom odhodlaní vytrváš. (Pozri rámček  „Spoznaj sám seba“.)

 Kde slúžiť

Pavol bol do Macedónie povolaný prostredníctvom videnia. Dnes Jehova neusmerňuje svojich služobníkov nadprirodzeným spôsobom. No v Strážnej veži, ako aj v iných publikáciách sa Boží ľud dozvedá o mnohých miestach, na ktorých je potrebných viac zvestovateľov. Začni teda tým, že si urobíš zoznam takýchto miest. Ak sa necítiš na to, aby si sa učil nový jazyk, alebo ak neplánuješ zostať v cudzej krajine natrvalo, pouvažuj o možnosti presťahovať sa do krajiny, kde sa hovorí jazykom, ktorý už ovládaš. Potom si zisti také veci ako požiadavky na získanie víz, spôsob dopravy, otázka bezpečnosti, približné náklady na bývanie a podnebie. Možno bude užitočné porozprávať sa s tými, ktorí sa už na podobné miesta presťahovali. Modli sa, aby si urobil správne rozhodnutie. Pamätaj, že Pavlovi a jeho spoločníkom „svätý duch zabránil hovoriť slovo v oblasti Ázie“. Snažili sa tiež ísť do Bitýnie, ale „Ježišov duch im to nedovolil“. Podobne aj tebe možno bude trvať istý čas, kým zistíš, kde by si mohol čo najviac pomôcť. (Sk. 16:6–10)

Možno už máš niekoľko realistických možností, kam ísť. Teraz si priprav listy do odbočiek Jehovových svedkov v krajinách, o ktorých uvažuješ. Uveď, v akých formách svätej služby si už slúžil, a napíš aj akékoľvek konkrétne otázky, ktoré azda máš, napríklad otázky týkajúce sa životných nákladov, toho, aké sa tam dá nájsť ubytovanie, aké zdravotnícke zariadenia sú dostupné a aké sú možnosti získať prácu. Potom tieto listy odovzdaj služobnému výboru svojho zboru. Bratia k nim pripoja listy s odporúčaním a odošlú ich priamo do odbočiek, ktoré si si vybral. Odpovede ti zrejme pomôžu zistiť, kde by si mohol byť najviac užitočný.

Willie, ktorého sme už citovali, poznamenal: „Tí, ktorým sa v zahraničnom poli dobre darí, zvyčajne najprv navštívili krajinu, kde chceli slúžiť, aby našli nejaké miesta, na ktorých by dokázali byť spokojní. Jeden manželský pár si uvedomil, že by pre nich bolo ťažké žiť v odľahlej oblasti. A tak sa usadili v malom mestečku, kde bolo potrebných viac zvestovateľov, ale kde si zároveň mohli udržať životnú úroveň, s ktorou boli spokojní.“

Ako zvládať nové náročné situácie

Keď odídete z domu do úplne nového prostredia, nepochybne sa stretnete s určitými náročnými situáciami. „Mimoriadne ťažké môže byť vyrovnávať sa s pocitmi osamelosti,“ hovorí Lisa, ktorú sme už citovali. Čo jej pomáha? Blízke vzťahy s bratmi a sestrami v miestnom zbore v jej novom domove. Dala si za cieľ naučiť sa mená všetkých členov zboru. Preto prichádza dostatočne včas pred zhromaždeniami  a zostáva po nich, aby sa mohla porozprávať s bratmi a sestrami. Lisa tiež spolupracuje s ďalšími v službe, mnohých pozýva k sebe a našla si nových priateľov. Hovorí: „Neľutujem obete, ktoré som priniesla. Jehova ma naozaj veľmi požehnal.“

Keď Paul a Maggie vychovali deti, odsťahovali sa z miesta, ktoré bolo ich domovom 30 rokov. Paul hovorí: „Vzdať sa hmotných vecí bolo až nečakane ľahké. Ale opustiť rodinu bolo naozaj náročné; bolo to oveľa ťažšie, než sme si mysleli. V lietadle sme nevedeli prestať plakať. Bolo by veľmi ľahké povedať si: ‚Toto jednoducho nezvládneme.‘ Ale spoľahli sme sa na Jehovu. Keď si nájdete nových priateľov, posilní to vaše odhodlanie nevzdať sa.“

Greg a Crystal sa rozhodli presťahovať z Kanady do Namíbie, pretože hovoria po anglicky a v Namíbii je angličtina úradným jazykom. No neskôr zistili, že by bolo veľmi užitočné naučiť sa miestny jazyk. „Z času na čas sme strácali nadšenie. Ale až keď sme sa naučili miestny jazyk, pochopili sme kultúru tamojších ľudí. Blízke vzťahy s miestnymi bratmi nám pomohli prispôsobiť sa novému prostrediu.“

Taký pokorný a ochotný duch môže mať pozitívny vplyv aj na miestnych bratov. Napríklad Jenny rada spomína na rodiny, ktoré sa prisťahovali do Írska, kde vyrastala. „Boli veľmi pohostinní,“ hovorí. „Naozaj prišli preto, aby slúžili, nie aby druhí slúžili im. Boli takí horliví a šťastní, že som si podobnú formu služby jednoducho musela vyskúšať aj ja.“ Jenny spolu s manželom teraz slúži ako misionárka v Gambii.

Jehovovo požehnanie „obohacuje“

Pavlova skúsenosť v Macedónii bola naozaj odmeňujúca! Asi o desať rokov bratom vo Filipi napísal: „Ďakujem vždy svojmu Bohu, kedykoľvek si na vás spomeniem.“ ​(Fil. 1:3)

Podobné pocity majú aj Trevor a Emily, ktorí slúžili v Malawi už predtým, než boli pozvaní do školy Gileád. „Občas sme si kládli otázku, či sme urobili dobre, ale boli sme šťastní. Táto služba nás ešte viac zblížila a cítili sme Jehovovo požehnanie.“ Greg a Crystal, ktorých sme tiež už spomínali, hovoria: „Neexistuje nič, čo by sme robili radšej.“

Treba uznať, že nie každý môže ísť slúžiť do cudzej krajiny. Niektorí možno urobia lepšie, keď sa presťahujú v rámci krajiny, kde žijú, do oblasti, kde je potrebných viac zvestovateľov. Iní si môžu dať za cieľ slúžiť v niektorom zo zborov neďaleko svojho domova. Dôležité je, aby sme robili v službe Jehovovi všetko, čo môžeme. (Kol. 3:23) Potom aj my zažijeme pravdivosť inšpirovaných slov: „Jehovovo požehnanie — je to, čo obohacuje, a on k nemu nepridáva žiadnu bolesť.“ ​(Prísl. 10:22)

[Rámček/obrázok na strane 5]

 Spoznaj sám seba

Keď sa chceš preskúmať, aby si zistil, či môžeš slúžiť v zahraničnom poli, zamysli sa nad nasledujúcimi otázkami a s modlitbami si na ne čestne odpovedz, aby si to realisticky zhodnotil. Môžu ti v tom pomôcť informácie z minulých čísel Strážnej veže.

• Som duchovným človekom? — „Kroky vedúce k šťastiu“ (15. októbra 1997, strana 6)

• Som efektívnym zvestovateľom? — „Ako úspešne vykonávať priekopnícku službu“ ​(č. 19, 1989, strana 29)

• Dokážem žiť ďaleko od svojej rodiny a priateľov? — „Vyrovnať sa v Božej službe s clivotou za domovom“ (15. mája 1994, strana 28)

• Som ochotný učiť sa nový jazyk? — „Služba v cudzojazyčnom zbore“ (15. marca 2006, strana 17)

• Môžem si z finančného hľadiska dovoliť presťahovať sa? — „Môžeš slúžiť v zahraničnom poli?“ (15. októbra 1999, strana 23)

[Obrázok na strane 6]

Pokorný a ochotný duch môže mať na miestnych bratov pozitívny vplyv

[Obrázok na strane 7]

Tí, ktorí prichádzajú, aby slúžili, dosahujú dobré výsledky