Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Našiel som zmysel života

Našiel som zmysel života

 Našiel som zmysel života

Rozpráva Gaspar Martínez

To, čo vám teraz porozprávam, je svojím spôsobom obyčajný príbeh chudobného dedinského chlapca, ktorý prišiel do mesta a zbohatol. Ale ako uvidíte, získal som iné bohatstvo, než aké som si predstavoval.

VYRASTAL som v neúrodnej vidieckej oblasti Rioja na severe Španielska v 30. rokoch minulého storočia. Keď som mal desať rokov, musel som odísť zo školy, ale už som vedel čítať a písať. Spolu so šiestimi bratmi a sestrami som celé dni pásol ovce alebo som obrábal naše malé políčka.

Chudoba nás priviedla k presvedčeniu, že peniaze a majetok sú veľmi dôležité. Začali sme závidieť ľuďom, ktorí mali viac ako my. Napriek tomu sa raz istý biskup vyjadril, že sme „najpobožnejšia dedina v jeho diecéze“. Netušil, že časom mnohí z katolíckej cirkvi odídu.

Hľadanie niečoho lepšieho

Oženil som sa s Mercedes, dievčaťom z našej dediny. Netrvalo dlho a narodil sa nám syn. V roku 1957 sme sa presťahovali do neďalekého mesta Logroño a časom tam prišla aj celá moja rodina. Veľmi skoro som zistil, že ako nevyučený mám len veľmi malé vyhliadky zarábať toľko, aby som uživil rodinu. Rozmýšľal som, kam sa obrátiť o radu. Začal som listovať v knihách v miestnej knižnici, i keď som nevedel, čo vlastne hľadám.

Neskôr som sa dopočul, že v jednej rozhlasovej relácii ponúkali korešpondenčné štúdium Biblie. Krátko po jeho ukončení ma navštívilo niekoľko evanjelikov. Po niekoľkých návštevách ich miesta uctievania som medzi poprednými členmi tejto skupiny videl rivalitu. Už som tam viac nešiel, lebo som si povedal, že všetky náboženstva sú rovnaké.

Padajú mi z očí šupiny

V roku 1964 k nám prišiel mladý muž menom Eugenio, ktorý bol Jehovovým svedkom. O jeho náboženstve som dovtedy nič nepočul. Ale bol som veľmi rád, že sa s ním môžem porozprávať o Biblii. Myslel som si, že ju dobre poznám. Odpovedal som mu niekoľkými biblickými textami, ktoré som sa naučil v korešpondenčnom kurze. Hoci som sa snažil obhajovať niektoré evanjelické náuky, v srdci som im veľmi neveril.

Po dvoch dlhých rozhovoroch som musel uznať, že Eugenio používa Božie Slovo majstrovsky.  Udivovalo ma, ako vyhľadáva texty a argumentuje na základe nich napriek tomu, že do školy chodil ešte kratšie ako ja. Eugenio mi z Biblie ukázal, že žijeme v posledných dňoch a že Božie Kráľovstvo zakrátko vytvorí na zemi raj. Veľmi ma to zaujalo. (Žalm 37:11, 29; Iz. 9:6, 7; Mat. 6:9, 10)

Hneď som prijal ponuku biblického štúdia. Prakticky všetko, čo som sa dozvedal, bolo pre mňa nové a silne to pôsobilo na moje srdce. Ponúkli sa mi možnosti, ktoré dali môjmu životu zmysel. Konečne som našiel, čo som hľadal. Odvtedy už pre mňa vyššie spoločenské postavenie, ktoré som sa snažil dosiahnuť, nebolo podstatné a problémy s prácou, ktoré som sa krvopotne usiloval vyriešiť, ma už tak neťažili. Ba aj choroby a smrť budú porazené. (Iz. 33:24; 35:5, 6; Zjav. 21:4)

O tom, čo som sa dozvedal, som začal okamžite nadšene rozprávať príbuzným. Vysvetľoval som im, že Boh sľubuje raj na zemi, v ktorom budú môcť bohabojní ľudia žiť večne.

Moja rodina prijíma biblickú pravdu

Onedlho sme sa asi dvanásti dohodli, že sa budeme každú nedeľu poobede stretávať u strýka a budeme sa rozprávať o biblických sľuboch. Každý týždeň sme tak strávili dve aj tri hodiny. Keď Eugenio videl, že o Bibliu má záujem toľko mojich príbuzných, zariadil, aby sa každej rodine venoval niekto osobitne.

Príbuzných som mal aj v Durangu, malom meste, ktoré bolo od nás vzdialené asi 120 kilometrov a nebývali v ňom žiadni svedkovia. O tri mesiace som si preto zobral pár dní dovolenky, aby som ich mohol navštíviť a porozprávať im, čomu teraz verím. Pri tejto príležitosti sme sa každý večer zišli asi desiati a ja som s nimi hovoril až do skorého rána. Všetci s radosťou počúvali. Na konci mojej krátkej návštevy som im nechal niekoľko Biblií a biblickú literatúru. Odvtedy sme zostali v kontakte.

Keď do Duranga prišli svedkovia, našli tam 18 ľudí netrpezlivo čakajúcich na biblické štúdium napriek tomu, že v Durangu nikto zo svedkov predtým nezvestoval. Veľmi radi zabezpečili, aby s každou rodinou niekto študoval.

Do toho času Mercedes nechcela študovať. Bolo to skôr zo strachu z ľudí než preto, že by nechcela prijať biblické náuky. Dielo Jehovových svedkov bolo vtedy v Španielsku zakázané, a tak sa bála, že úrady vylúčia naše dve deti zo školy a že deti sa dostanú na okraj spoločnosti. No keď videla, že biblickú pravdu prijíma celá rodina, zatúžia po štúdiu aj ona.

Počas dvoch rokov sa 40 členov mojej rodiny stalo svedkami a boli pokrstení na znak oddanosti slúžiť Bohu. Áno, moja rodina mala v živote rovnaký cieľ a rovnaký zmysel života ako ja. Cítil som, že som dosiahol niečo skutočne hodnotné. Boli sme požehnaní veľkým duchovným bohatstvom.

S pribúdajúcimi rokmi je môj život ešte bohatší

Ďalších 20 rokov som sa sústredil na výchovu našich dvoch synov a na pomoc miestnemu zboru. Keď sme sa s Mercedes presťahovali do 100-tisícového Logroña, bolo tam len asi 20 svedkov. Zakrátko som v tamojšom zbore mal na starosti mnoho vecí.

Ako 56-ročný som sa zrazu ocitol bez práce, lebo nečakane zavreli továreň, v ktorej som pracoval. Vždy som veľmi túžil slúžiť celým časom, a tak som novú situáciu využil a začal som slúžiť ako priekopník. Penzia, ktorú som dostával, bola slabá a vyžiť z nej nebolo ľahké. Mercedes vypomáhala tak, že robila upratovačku. Zvládali sme to a nikdy  nám nič podstatné nechýbalo. Priekopníkom som dodnes a Mercedes z času na čas slúži v pomocnej priekopníckej službe a zo zvestovania má veľkú radosť.

Pred niekoľkými rokmi Mercedes pravidelne nosila naše časopisy mladej Merche, ktorá v detstve študovala Bibliu. Merche bavilo čítať našu literatúru a Mercedes si všimla, že v srdci si biblickú pravdu stále cení. Merche časom prijala ponuku biblického štúdia a začala pekne napredovať. Ale jej manžel, Vicente, veľa pil a nedokázal si udržať trvalé zamestnanie. Preto ju ani finančne nepodporoval; hrozilo, že pre alkohol sa im rozpadne manželstvo.

Manželka Merche navrhla, aby sa Vicente so mnou porozprával, čo o nejaký čas aj urobil. Po viacerých návštevách prijal ponuku biblického štúdia. A začal sa meniť. Najskôr prestal piť na niekoľko dní. Potom abstinoval týždeň alebo aj viac. Napokon s alkoholom prestal nadobro. Jeho správanie sa výrazne zlepšilo a rodina sa zjednotila. Celá rodina, do ktorej patrí aj jeho dcéra, dáva vynikajúci príklad v podporovaní malého zboru na Kanárskych ostrovoch, kde teraz žijú.

Spätný pohľad na zmysluplný život

Hoci niektorí moji príbuzní, ktorí pred rokmi spoznali učenie Biblie, už medzičasom zomreli, naša rozvetvená rodina sa ďalej rozrastala a Boh nás bohato žehnal. (Prísl. 10:22) Aké je uspokojujúce vidieť, že prakticky všetci, ktorí pred 40 rokmi začali študovať Bibliu — teraz už spolu s deťmi a vnúčatami —, dodnes verne slúžia Jehovovi!

Teraz mám v pravde desiatky príbuzných, pričom mnohí slúžia ako starší, služobní pomocníci a priekopníci. Najstarší syn s manželkou slúžia v odbočke Jehovových svedkov v Madride v Španielsku. Keď som sa stal svedkom, bolo nás v Španielsku okolo 3 000. Teraz je nás vyše 100 000. Zo služby celým časom sa veľmi teším a som Bohu nesmierne vďačný za nádherný život strávený v službe jemu. Aj keď moje svetské vzdelanie je veľmi obmedzené, občas slúžim ako zástupca krajského dozorcu.

Pred niekoľkými rokmi som zistil, že dedina, v ktorej som vyrástol, je takmer opustená. Chudoba časom všetkých obyvateľov vyhnala z polí a domovov za lepším životom. Našťastie veľmi veľa z tých, čo odišli, vrátane mňa našlo duchovné poklady. Spoznali sme, že život má zmysel a že služba Jehovovi prináša tú najväčšiu radosť, akú si len človek dokáže predstaviť.

[Obrázok na strane 32]

Takmer všetci členovia rodiny brata Martíneza, ktorí sú v pravde