Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako Ježišove slová pomáhajú dosiahnuť šťastie

Ako Ježišove slová pomáhajú dosiahnuť šťastie

 Ako Ježišove slová pomáhajú dosiahnuť šťastie

„[Ježiš] vystúpil na vrch; a... prišli k nemu jeho učeníci... a vyučoval ich.“ ​(MAT. 5:1, 2)

1., 2. a) Za akých okolností predniesol Ježiš Kázeň na vrchu? b) Ako Ježiš začal svoj prejav?

PÍŠE sa rok 31 n. l. Ježiš nakrátko prerušuje zvestovateľskú cestu po Galilei, aby sa zúčastnil na Pesachu v Jeruzaleme. (Ján 5:1) Po návrate do Galiley sa celú noc modlí k Bohu o pomoc pri výbere 12 apoštolov. Na druhý deň uzdravuje chorých zo zástupu, ktorý sa pri ňom zhromaždil. Potom si sadá na úbočí vrchu a začína vyučovať učeníkov i ďalších ľudí, ktorí sú tam prítomní. (Mat. 4:23–5:2; Luk. 6:12–19)

Ježiš v úvode svojho prejavu — Kázne na vrchu — ukazuje, že šťastie vyplýva z dobrého vzťahu k Bohu. (Prečítajte Matúša 5:1–12.) Šťastie je stav pohody, ktorý charakterizujú emócie siahajúce od prostej spokojnosti po intenzívnu radosť. Ježiš v deviatich vyhláseniach za šťastných jasne poukazuje na to, prečo sú kresťania šťastní, a tieto výroky sú dnes rovnako užitočné, ako boli pred takmer 2 000 rokmi. Zamyslime sa nad každým z nich.

„Tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“

3. Čo to znamená uvedomovať si svoje duchovné potreby?

3 „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ ​(Mat. 5:3) „Tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“, sú si vedomí toho, že sú duchovne zbedačení a že potrebujú Božie milosrdenstvo.

4., 5. a) Prečo sú šťastní tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby? b) Ako môžeme uspokojovať svoje duchovné potreby?

Tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, sú šťastní, „lebo im patrí nebeské kráľovstvo“. Keď Ježišovi raní učeníci prijali Ježiša ako Mesiáša, dostali možnosť vládnuť s ním v Božom nebeskom Kráľovstve. (Luk. 22:28–30) Či už dúfame, že budeme Kristovými spoludedičmi v nebi, alebo sa tešíme na večný život na rajskej zemi pod vládou Kráľovstva, môžeme byť šťastní, ak si skutočne uvedomujeme svoje duchovné potreby a závislosť od Boha.

Nie všetci ľudia si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo nemajú vieru a necenia si sväté veci. (2. Tes. 3:1, 2; Hebr. 12:16) Svoje duchovné potreby môžeme uspokojovať usilovným štúdiom Biblie, horlivou účasťou na robení učeníkov a pravidelnou prítomnosťou na kresťanských zhromaždeniach. (Mat. 28:19, 20; Hebr. 10:23–25)

Smútiaci, ktorí sú „šťastní“

6. Kto sú „smútiaci“ a prečo sú „šťastní“?

6 „Šťastní sú smútiaci, lebo budú potešení.“ ​(Mat. 5:4) „Smútiaci“ sú vlastne tá istá skupina ľudí ako „tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“. Nesmútia v tom zmysle, že by sa sťažovali na svoj životný údel. Smútia nad vlastným hriešnym stavom a nad pomermi, ktoré spôsobuje ľudská nedokonalosť. Prečo sú títo smútiaci „šťastní“? Lebo prejavujú vieru v Boha a Krista a utešuje ich dobrý vzťah k Jehovovi. (Ján 3:36)

7. Aký by mal byť náš postoj k Satanovmu svetu?

 Smúti každý z nás nad nespravodlivosťou, ktorá sa tak rozmáha v Satanovom svete? Aký je náš skutočný postoj k tomu, čo ponúka tento svet? Apoštol Ján napísal: „Všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od Otca.“ ​(1. Jána 2:16) Ale čo ak spozorujeme, že našu duchovnosť nahlodáva „duch sveta“, hybná sila, ktorá ovláda ľudskú spoločnosť odcudzenú Bohu? V takom prípade sa vrúcne modlime, študujme Božie Slovo a vyhľadajme pomoc starších. Keď sa takto priblížime k Jehovovi, ‚nájdeme útechu‘ bez ohľadu na to, čo nás trápi. (1. Kor. 2:12; Žalm 119:52; Jak. 5:14, 15)

Akí šťastní sú „mierni“!

8., 9. Čo znamená byť mierny a prečo sú mierni ľudia šťastní?

8 „Šťastní sú mierni, lebo oni zdedia zem.“ ​(Mat. 5:5) Miernosť alebo ‚mierna povaha‘ nie je slabosť ani pokrytecká jemnosť. (1. Tim. 6:11) Ak sme mierni, prejaví sa to tým, že budeme konať Jehovovu vôľu a prijímať to, čo nám Jehova hovorí. Prejaví sa to aj v našom správaní k spoluveriacim a k iným ľuďom. Keď prejavujeme takúto miernosť, konáme v súlade s radou apoštola Pavla. (Prečítajte Rimanom 12:17–19.)

Prečo sú mierni šťastní? „Lebo oni zdedia zem,“ povedal Ježiš, ktorý sám bol mierny. On je hlavným dedičom zeme. (Žalm 2:8; Mat. 11:29; Hebr. 2:8, 9) Ale zem zdedia aj mierni „spoludedičia s Kristom“. (Rim. 8:16, 17) A v pozemskej ríši Ježišovho Kráľovstva sa bude z večného života tešiť mnoho ďalších miernych ľudí. (Žalm 37:10, 11)

10. Aký vplyv môže mať nedostatok miernosti na naše výsady služby a vzťahy s ľuďmi?

10 Podobne ako Ježiš, aj my by sme mali byť mierni. Ale čo ak je o nás známe, že máme bojovného ducha? Taký útočný a nepriateľský postoj môže viesť k tomu, že sa nám ľudia budú vyhýbať. Ak sme bratia, ktorí túžia mať v zbore zodpovedné úlohy, takáto vlastnosť nás robí nespôsobilými. (1. Tim. 3:1, 3) Títovi Pavol povedal, aby kresťanom na Kréte naďalej pripomínal, aby „neboli bojovní, ale rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“. (Tít. 3:1, 2) Akým požehnaním je taká miernosť pre ľudí okolo nás!

Hladní „po spravodlivosti“

11. – 13. a) Čo to znamená pociťovať hlad a smäd po spravodlivosti? b) Ako budú „nasýtení“ ľudia, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti?

11 „Šťastní sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo budú nasýtení.“ ​(Mat. 5:6) „Spravodlivosť“, ktorú mal Ježiš na mysli, je vlastnosť, ktorá sa prejavuje tak, že človek koná to, čo je správne, tým, že sa prispôsobuje Božej vôli a poslúcha Božie prikázania. Žalmista povedal, že ho „gniavi túžba“ po Božích spravodlivých sudcovských rozhodnutiach.  (Žalm 119:20) Ceníme si spravodlivosť natoľko, že pociťujeme hlad a smäd po nej?

12 Ježiš povedal, že ľudia, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, budú šťastní, lebo budú „nasýtení“, čiže dokonale uspokojení. Táto možnosť je od Letníc 33 n. l., lebo vtedy začal Jehovov svätý duch dávať „svetu presvedčivé dôkazy... o spravodlivosti“. (Ján 16:8) Prostredníctvom svätého ducha inšpiroval Boh niektorých mužov, aby zostavili Kresťanské grécke Písma, ktoré sú veľmi užitočné na „ukázňovanie v spravodlivosti“. (2. Tim. 3:16) Boží duch nám tiež umožňuje ‚obliecť si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti‘. (Ef. 4:24) Nie je utešujúce vedieť, že ľudia, ktorí kajúcne hľadajú odpustenie svojich hriechov na základe Ježišovej výkupnej obete, môžu v Božích očiach získať spravodlivé postavenie? (Prečítajte Rimanom 3:23, 24.)

13 Ak máme pozemskú nádej, náš hlad a smäd po spravodlivosti bude dokonale uspokojený, keď dostaneme večný život na zemi pod spravodlivou Božou vládou. Dovtedy buďme odhodlaní žiť v súlade s Jehovovými normami. Ježiš povedal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a [Božiu] spravodlivosť.“ ​(Mat. 6:33) Keď to budeme robiť, budeme mať plné ruky práce v službe Bohu a naše srdce bude naplnené šťastím. (1. Kor. 15:58)

Prečo sú „milosrdní“ šťastní

14., 15. Ako môžeme prejaviť milosrdenstvo a prečo sú „milosrdní“ šťastní?

14 „Šťastní sú milosrdní, lebo im bude prejavené milosrdenstvo.“ ​(Mat. 5:7) ‚Milosrdní‘ konajú na základe súcitu s ľuďmi. Ježiš zázračne priniesol úľavu mnohým ľuďom, lebo mu ich bolo ľúto. (Mat. 14:14) Milosrdenstvo sa v právnom zmysle prejavuje vtedy, keď ľudia odpustia tým, ktorí sa proti nim previnia, rovnako ako Jehova milosrdne odpúšťa ľuďom, ktorí sa kajajú. (2. Mojž. 34:6, 7; Žalm 103:10) Milosrdenstvo môžeme prejavovať jednak týmto spôsobom a jednak tým, že svojimi láskavými slovami a skutkami prinášame úľavu ľuďom, ktorí sú znevýhodnení. Vynikajúci spôsob, ako prejaviť druhým milosrdenstvo, je podeliť sa s nimi o biblické pravdy. Ježišovi prišlo ľudí ľúto, a preto ich „začal... učiť mnohé veci“. (Mar. 6:34)

15 Máme opodstatnený dôvod súhlasiť s Ježišovým výrokom: „Šťastní sú milosrdní, lebo im bude prejavené milosrdenstvo.“ Keď sme k ľuďom milosrdní, pravdepodob ne budú milosrdní aj oni k nám. A keď nás Boh privedie na súd, môže sa rozhodnúť neodsúdiť nás, ak sme prejavovali milosrdenstvo druhým. (Jak. 2:13) Odpustenie hriechov a večný život je iba pre milosrdných. (Mat. 6:15)

Prečo sú šťastní „tí čistého srdca“

16. Čo znamená byť „čistého srdca“ a ako ľudia, ktorí majú túto vlastnosť, „uvidia Boha“?

16 „Šťastní sú tí čistého srdca, lebo uvidia Boha.“ ​(Mat. 5:8) Ak sme „čistého srdca“, čistota bude zjavná z našich vzťahov, túžob i pohnútok. Budeme prejavovať ‚lásku z čistého srdca‘. (1. Tim. 1:5) Ako vnútorne čistí ľudia ‚uvidíme Boha‘. To nemusí znamenať, že uvidíme Jehovu doslovne, lebo „žiaden človek [Boha] nemôže vidieť a zostať žiť“. (2. Mojž. 33:20) Ale keďže Ježiš dokonale odzrkadľoval osobnosť Boha, mohol povedať: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ ​(Ján 14:7–9) Ako Jehovovi ctitelia žijúci na zemi ‚vidíme Boha‘ v tom zmysle, že pozorujeme, ako koná v náš prospech. (Jób 42:5) Pomazaní kresťania uvidia Boha v najvyššej miere, keď budú vzkriesení k duchovnému životu. Vtedy skutočne uvidia svojho nebeského Otca. (1. Jána 3:2)

17. Ako sa na nás prejaví to, že sme čistého srdca?

17 Keďže čisté srdce je čisté morálne i duchovne, nevenuje sa ničomu, čo je nečisté v Jehovových očiach. (1. Par. 28:9; Iz. 52:11) Ak sme čistí v srdci, všetko, čo povieme a urobíme, bude mať punc čistoty a na našej službe Jehovovi nebude nič pokrytecké.

„Tí, ktorí pôsobia pokoj“, sa stanú Božími synmi

18., 19. Ako sa správajú „tí, ktorí pôsobia pokoj“?

18 „Šťastní sú tí, ktorí pôsobia pokoj, lebo sa budú nazývať ‚Božími synmi‘.“ ​(Mat. 5:9) ‚Tých, ktorí pôsobia pokoj‘, poznať jednak podľa toho, čo robia, a jednak podľa toho, čo nerobia. Ak sme takí ľudia, akých mal Ježiš na mysli, pôsobíme pokoj a ‚neodplácame urážku urážkou‘. Miesto toho ‚sa vždy snažíme o to, čo je dobré pre ostatných‘. (1. Tes. 5:15)

19 Ak chceme patriť k tým, ktorí pôsobia pokoj, musíme pokoj aktívne podporovať a nerobiť nič, čo „rozdeľuje dobrých známych“. (Prísl. 16:28) Ako tí, ktorí pôsobia pokoj, podnikáme kroky, ktorými ‚sa usilujeme o pokoj so všetkými ľuďmi‘. (Hebr. 12:14)

20. Kto sú dnes ‚Boží synovia‘ a kto sa časom stane Božím potomstvom?

20 Ľudia, ktorí pôsobia pokoj, sú šťastní, lebo „sa budú nazývať ‚Božími synmi‘“. Verných pomazaných kresťanov prijal Jehova za svoje deti a sú „Božími synmi“. Ako jeho deti majú k nemu už teraz veľmi blízky vzťah, lebo prejavujú vieru v Krista a celým srdcom uctievajú ‚Boha lásky a pokoja‘. (2. Kor. 13:11; Ján 1:12) A čo Ježišove „iné ovce“ pôsobiace pokoj? Pre nich bude Ježiš počas tisícročnej vlády „Večným otcom“, ale po jej skončení sa podriadi Jehovovi a ony sa v plnom zmysle stanú Božími deťmi. (Ján 10:16; Iz. 9:6; Rim. 8:21; 1. Kor. 15:27, 28)

21. Ako budeme konať, ak „žijeme duchom“?

21 Ak „žijeme duchom“, jedna z vlastností, ktorú si na nás ľudia všimnú, bude pokojamilovnosť. Nebudeme ‚sa vzájomne popudzovať k súpereniu‘ alebo ‚navzájom sa dráždiť‘. (Gal. 5:22–26; Ekumenický preklad) Miesto toho sa budeme snažiť ‚zachovávať pokoj so všetkými ľuďmi‘. (Rim. 12:18)

 Šťastní napriek prenasledovaniu!

22. – 24. a) Prečo sú šťastní tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť? b) Čomu sa budeme venovať v ďalších dvoch študijných článkoch?

22 „Šťastní sú tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ ​(Mat. 5:10) Ježiš to ďalej rozšíril, keď dodal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach, lebo práve tak prenasledovali prorokov pred vami.“ ​(Mat. 5:11, 12)

23 Podobne ako proroci v staroveku, aj kresťania očakávajú, že budú hanení, prenasledovaní, že sa budú o nich hovoriť lži — a to všetko „pre spravodlivosť“. Ale keďže v takých skúškach verne vytrvávame, nachádzame uspokojenie z toho, že sa páčime Jehovovi a robíme mu česť. (1. Petra 2:19–21) Utrpenie nám nemôže ubrať z radosti zo služby Jehovovi ani teraz, ani v budúcnosti. Tým, ktorí budú vládnuť s Kristom, nemôže ubrať zo šťastia, ktoré budú zažívať v nebeskom Kráľovstve, a tým, ktorí budú jeho poddanými, tiež nezmenší radosť z večného života na zemi. Tieto požehnania sú dôkazom Božej priazne, dobrotivosti a štedrosti.

24 Je toho ešte veľa, čo sa môžeme naučiť z Ježišovej Kázne na vrchu. Ďalším poučeniam z nej sa budeme venovať v nasledujúcich dvoch študijných článkoch. Pozrime sa, ako ich môžeme uplatniť.

Ako by si odpovedal?

• Prečo sú šťastní „tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby“?

• Aké dôvody na šťastie majú „mierni“?

• Prečo sú kresťania šťastní, i keď sú prenasledovaní?

• Ktoré Ježišovo vyhlásenie o dôvodoch na šťastie na teba najviac zapôsobilo?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 7]

Deväť vyhlásení za šťastných je dnes rovnako užitočných ako vtedy, keď ich Ježiš vyslovil

[Obrázok na strane 8]

Vynikajúci spôsob, ako prejaviť milosrdenstvo, je podeliť sa s inými ľuďmi o biblické pravdy