Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hlavné myšlienky z knihy Zjavenie — I. časť

Hlavné myšlienky z knihy Zjavenie — I. časť

 Jehovovo slovo je živé

Hlavné myšlienky z knihy Zjavenie — I. časť

KEĎ bol zostarnutý apoštol Ján uväznený na ostrove Patmos, dostal 16 videní za sebou. V nich videl, čo Jehova Boh a Ježiš Kristus urobia v Pánovom dni, čiže v čase od zriadenia Božieho Kráľovstva v roku 1914 do konca Kristovej tisícročnej vlády. Pútavým záznamom týchto videní je kniha Zjavenie, ktorú Ján napísal okolo roku 96 n. l.

Pouvažujme teraz o hlavných myšlienkach Zjavenia 1:1 až 12:17. Obsahuje prvých sedem videní, ktoré Ján dostal. Tieto videnia sú pre nás zaujímavé, lebo sa týkajú toho, čo sa v súčasnosti deje na svetovej scéne, a ukazujú, ako bude Jehova konať v blízkej budúcnosti. Ľudia, ktorí čítajú túto správu s vierou, nachádzajú veľkú útechu a povzbudenie. (Hebr. 4:12)

„BARÁNOK“ OTVÁRA ŠESŤ ZO SIEDMICH PEČATÍ

(Zjav. 1:1–7:17)

Ján najprv vidí osláveného Ježiša Krista a dostáva sériu posolstiev, ktoré má ‚napísať do zvitku a poslať siedmim zborom‘. (Zjav. 1:10, 11) Nasleduje videnie trónu v nebi. V pravej ruke sediaceho na tróne je zvitok zapečatený siedmimi pečaťami. Tým, ktorý je považovaný za ‚hodného otvoriť zvitok‘, nie je nik iný ako „lev z kmeňa Júdu“ alebo ‚baránok so siedmimi rohmi a siedmimi očami‘. (Zjav. 4:2; 5:1, 2, 5, 6)

Tretie videnie odhaľuje, čo sa deje, keď „Baránok“ postupne otvára šesť pečatí. Po otvorení šiestej pečate nastáva veľké zemetrasenie a prichádza veľký deň hnevu. (Zjav. 6:1, 12, 17) Ale v ďalšom videní vidieť „štyroch anjelov... pevne držiacich štyri zemské vetry“, kým sa nedokončí pečatenie 144 000. Vidno tiež „veľký zástup“ ľudí, ktorí nie sú zapečatení, ako ‚stoja pred trónom a pred Baránkom‘. (Zjav. 7:1, 9)

Odpovede na biblické otázky:

1:4; 3:1; 4:5; 5:6 — Čo znamená vyjadrenie ‚sedem duchov‘? Číslo sedem označuje úplnosť z Božieho hľadiska. Preto posolstvo „siedmim zborom“ sa v konečnom dôsledku vzťahuje na všetkých členov Božieho ľudu zhromaždených do vyše 100 000 zborov na celej zemi. (Zjav. 1:11, 20) Keďže Jehova dáva svätého ducha podľa toho, čo ním chce dosiahnuť, vyjadrenie ‚sedem duchov‘ označuje, že ľuďom, ktorí venujú pozornosť tomuto proroctvu, umožňuje úplne porozumieť pravdám z Biblie a že ich v plnej miere požehnáva. Zdá sa, že posolstvo knihy Zjavenie je predložené tak, že základné myšlienky tvoria skupiny po siedmich. Tu číslo sedem predstavuje úplnosť a je to namieste, pretože táto kniha sa venuje ‚dokončeniu‘ alebo dovŕšeniu ‚svätého Božieho tajomstva‘. (Zjav. 10:7)

1:8, 17 — Koho označujú tituly „Alfa a Omega“ a „Prvý a Posledný“? Titul „Alfa a Omega“ označuje Jehovu a zdôrazňuje sa ním to, že pred Jehovom neexistoval žiadny všemocný Boh a ani po ňom nebude žiaden. On je „začiatok a koniec“. (Zjav. 21:6; 22:13) Hoci v Zjavení 22:13 je výrazom „prvý a posledný“ označený Jehova a vyjadruje sa tým to, že nikto nebol Zvrchovaným Panovníkom pred ním a nikto nebude po ňom, z kontextu prvej kapitoly vidíme, že titul „Prvý a Posledný“ sa tu vzťahuje na Ježiša Krista. On bol prvým človekom, ktorý bol  vzkriesený k nesmrteľnému duchovnému životu, a bol posledný, koho vzkriesil Jehova osobne. (Kol. 1:18)

2:7 — Čo je ‚Boží raj‘? Keďže tieto slová sú adresované pomazaným kresťanom, rajom sa tu určite myslí nebeská ríša podobná raju — prítomnosť samotného Boha. Verní pomazaní budú za odmenu jesť „zo stromu života“. Dostanú nesmrteľnosť. (1. Kor. 15:53)

3:7 — Kedy dostal Ježiš „Dávidov kľúč“ a ako ho používal? Po krste v roku 29 n. l. sa Ježiš stal budúcim kráľom z Dávidovej rodovej línie. Ale Dávidov kľúč dostal až v roku 33 n. l., keď bol vyvýšený na miesto po Božej pravici v nebi. Tam dostal všetky práva zdediť po Dávidovi kráľovstvo. Odvtedy používal tento kľúč na to, aby v súvislosti s Kráľovstvom otváral ďalším ľuďom možnosti na službu a udeľoval výsady. V roku 1919 položil „kľúč Dávidovho domu“ na plece „verného a rozvážneho otroka“ tým, že ho ustanovil „nad celým svojím majetkom“. (Iz. 22:22; Mat. 24:45, 47)

3:12 — Aké je Ježišovo „nové meno“? Toto meno súvisí s jeho novým úradom a výsadami. (Fil. 2:9–11) Hoci toto meno nikto iný nespozná v takom zmysle, v akom ho pozná Ježiš, Ježiš ho napíše na verných bratov v nebeskej ríši, aby im umožnil mať k nemu blízky vzťah. (Zjav. 19:12) Dokonca sa s nimi delí o niektoré výsady.

Poučenie pre nás:

1:3 „Ustanovený čas [na vykonanie rozsudkov, ktoré nad Satanovým svetom vyniesol Jehova] je blízko“, a preto je naliehavo potrebné porozumieť posolstvu knihy Zjavenie a konať v súlade s ním.

3:17, 18 Ak chceme byť duchovne bohatí, musíme si od Ježiša kúpiť „zlato prečistené v ohni“. Teda máme sa usilovať byť bohatí v znamenitých skutkoch. (1. Tim. 6:17–19) Okrem toho si musíme obliecť „biely vrchný odev“, ktorý všetkým ukazuje, že sme Kristovými nasledovníkmi, a musíme tiež pomocou ‚očného balzamu‘, napríklad rád uverejňovaných v časopise Strážna veža, nadobúdať duchovnú rozlišovaciu schopnosť. (Zjav. 19:8)

7:13, 14 Dvadsaťštyri starších predstavuje 144 000 pomazaných kresťanov v nebeskej sláve, kde sú nielen kráľmi, ale aj kňazmi. V starovekom Izraeli ich zobrazovali kňazi, ktorých kráľ Dávid rozdelil do 24 oddelení. Jeden z týchto starších odhalil Jánovi totožnosť veľkého zástupu. Preto sa vzkriesenie pomazaných kresťanov muselo začať niekedy pred rokom 1935. Prečo sme dospeli k tomuto záveru? Lebo v tom roku bola Božím pomazaným služobníkom na zemi oznámená totožnosť veľkého zástupu. (Luk. 22:28–30; Zjav. 4:4; 7:9)

OTVORENIE SIEDMEJ PEČATE VEDIE K SIEDMIM ZATRÚBENIAM NA TRÚBKACH

(Zjav. 8:1–12:17)

Baránok otvára siedmu pečať. Sedem anjelov dostáva sedem trúbok. Šesť anjelov trúbi na trúbkach, čím oznamujú súdne posolstvá o ‚tretine‘ ľudstva — o takzvanom kresťanstve. (Zjav. 8:1, 2, 7–12; 9:15, 18) To vidí Ján v piatom videní. Do nasledujúceho videnia je zapojený aj on. Zje v ňom malý zvitok a zmeria chrámovú svätyňu. Po zaznení siedmej trúbky silné hlasy oznamujú: „Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Krista.“ ​(Zjav. 10:10; 11:1, 15)

Siedme videnie odhaľuje viac o tom, čo bolo v Zjavení 11:15, 17. V nebi vidno veľké znamenie. Nebeská žena porodí syna, mužského rodu. Z neba je vyhnaný Diabol. Je rozhnevaný na nebeskú ženu, a preto odchádza „viesť vojnu so zostávajúcimi z jej semena“. (Zjav. 12:1, 5, 9, 17)

 Odpovede na biblické otázky:

8:1–5 — Prečo nastalo v nebi ticho a čo bolo potom vrhnuté na zem? V nebi nastalo symbolické ticho, aby bolo počuť ‚modlitby svätých‘ na zemi. Bolo to na konci prvej svetovej vojny. Keď sa skončili časy pohanov, pomazaní kresťania nevystúpili do neba, ako to mnohí z nich očakávali. Za vojny zažívali veľké ťažkosti. Preto sa vrúcne modlili, aby vedeli, čo majú robiť. Odpoveďou na ich modlitby bolo to, že anjel vrhol na zem symbolický oheň, ktorý v nich roznietil horlivosť a zaktivizoval ich. Aj keď ich nebolo veľa, začali s celosvetovou zvestovateľskou kampaňou, v ktorej nastolili pálčivú spornú otázku Božieho Kráľovstva, a tak v takzvanom kresťanstve zapálili oheň. Zaznievali hromové varovania z Biblie, odhaľovali sa biblické pravdy, ktoré žiarili ako blesk, a ríša falošného náboženstva sa otriasala v základoch, ako sa domy otriasajú pri zemetrasení.

8:6–12; 9:1, 13; 11:15 — Kedy sa sedem anjelov pripravilo trúbiť na trúbkach a kedy a ako zaznelo ich trúbenie? K príprave na trúbenie na siedmich trúbkach patrilo aj poskytnutie pokynov zaktivizovaným členom Jánovej triedy na zemi v rokoch 1919 až 1922. Pomazaní kresťania vtedy usilovne reorganizovali verejnú službu a stavali tlačiarne. (Zjav. 12:13, 14) Trúbenie na trúbkach predstavuje to, že Boží ľud v spolupráci s anjelmi nebojácne ohlasuje rozsudky, ktoré nad Satanovým svetom vyniesol Jehova. Je dôležité všimnúť si, že sa to začalo zjazdom v meste Cedar Point v Ohiu v roku 1922 a bude to pokračovať až do veľkého súženia.

8:13; 9:12; 11:14  V akom zmysle znamenajú posledné tri trúbenia na trúbke „beda“? Zatiaľ čo prvé štyri trúbenia predstavujú ohlasovanie toho, že takzvané kresťanstvo je duchovne mŕtve, posledné tri predstavujú beda v tom zmysle, že súvisia s konkrétnymi udalosťami. Piate trúbenie súvisí s prepustením Božieho ľudu z „priepasti“, čiže nečinnosti, v roku 1919, a s jeho neúnavným vydávaním svedectva, ktoré sa pre takzvané kresťanstvo stalo mučivou pohromou. (Zjav. 9:1) Šieste súvisí s útokom najväčšej jazdy v dejinách a s celosvetovou zvestovateľskou kampaňou, ktorá sa začala v roku 1922. A posledné trúbenie súvisí so zrodom mesiášskeho Kráľovstva.

Poučenie pre nás:

9:10, 19 Rozhodné, biblicky podložené vyjadrenia uverejňované v publikáciách „verného a rozvážneho otroka“ obsahujú bodavé posolstvo. (Mat. 24:45) Toto posolstvo zodpovedá chvostom kobyliek, ktoré majú „žihadlá ako škorpióny“, a konskej jazde, ktorej „chvosty sú ako hady“. Prečo je to tak? Lebo tieto publikácie upozorňujú na „deň [Jehovovej] pomsty“. (Iz. 61:2) Rozširujme ich preto odvážne a horlivo.

9:20, 21 Posolstvo, ktoré hlásame, prijalo mnoho ľudí, ktorí žijú v krajinách za hranicami ríše takzvaného kresťanstva. Neočakávame však, že v týchto krajinách nastane hromadné obrátenie ľudí, o ktorých sa hovorí ako o ‚ostatných ľuďoch‘. Napriek tomu vytrvalo zvestujeme.

12:15, 16 „Zem“ — zložky vnútri Satanovho systému, čiže vládnuce sily v rôznych krajinách — podporila slobodu vierovyznania. Od 40. rokov minulého storočia tieto sily ‚pohlcovali rieku [predstavujúcu prenasledovanie], ktorú vychrlil drak zo svojich úst‘. Vidíme, že keď Jehova chce, môže ovplyvniť vlády tak, aby konali jeho vôľu. Preto Príslovia 21:1 vhodne uvádzajú: „Kráľovo srdce je ako prúdy vody v Jehovovej ruke. Obráti ich, kamkoľvek sa mu zapáči.“ To by malo posilniť našu vieru v Boha.