Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ctime Jehovu dôstojným spôsobom

Ctime Jehovu dôstojným spôsobom

 Ctime Jehovu dôstojným spôsobom

„[Jehovova] činnosť je dôstojnosť a nádhera.“ — ŽALM 111:3.

1, 2. a) Ako by si opísal „dôstojnosť“? b) O akých otázkach budeme uvažovať v tomto článku?

KEĎ sa desaťročnej Madison opýtali, čo znamená slovo „dôstojný“, okamžite odpovedala „pekne oblečený“. Toto dievčatko možno nevedelo, že v Biblii sa o Bohu hovorí, že sa „odial... dôstojnosťou“. (Žalm 104:1) U ľudí byť dôstojný niekedy znamená pekne sa obliecť. Napríklad apoštol Pavol si želal, aby sa kresťanky „zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom“. (1. Tim. 2:9) Ale dôstojné konanie, ktorým ctíme Jehovovu ‚dôstojnosť a nádheru‘, znamená oveľa viac ako obliekanie. — Žalm 111:3.

Hebrejské slovo s významom „dôstojnosť“ sa v Biblii prekladá tiež slovami „nádhera“, „vznešenosť“, „sláva“ a „česť“. Slovo „dôstojnosť“ označuje vlastnosť alebo stav, keď je niekto vážený, ctený a uznávaný. A nikto si nezaslúži väčšiu česť a uznanie ako Jehova. Preto ako Jehovovi služobníci by sme mali zachovávať dôstojnosť tak v reči, ako aj v konaní. Ale odkiaľ majú ľudia schopnosť konať dôstojne? Ako sa prejavuje Jehovova nádhera a dôstojnosť? Ako by na nás mala vplývať Božia dôstojnosť? Čo sa môžeme o prejavovaní tejto vlastnosti naučiť od Ježiša Krista? A ako ju môžeme prejavovať my?

Prečo môžeme konať dôstojne

3, 4. a) Ako by sme mali reagovať na to, že nás Jehova poctil dôstojnou úlohou? b) Na koho prorocky poukazuje Žalm 8:5–9? (Pozri poznámku pod čiarou.) c) Koho Jehova poctil v minulosti?

Keďže ľudia sú vytvorení na Boží obraz, všetci môžu konať dôstojne. Jehova poctil prvého človeka Adama tým, že ho urobil správcom zeme. (1. Mojž. 1:26, 27) Ešte aj po tom, čo ľudia stratili dokonalosť, Jehova zopakoval, že človek sa má starať o zem. Teda Boh stále ‚korunuje‘ ľudí dôstojnosťou. (Prečítajte Žalm 8:5–9.) * Dôstojná úloha, ktorú nám Jehova dal, si od nás vyžaduje, aby sme sa správali dôstojne — teda aby sme chválili Jehovovo majestátne meno s posvätnou úctou.

Jehova ešte viac poctil tých ľudí, ktorí mu preukazujú svätú službu. Ábela poctil tým, že prijal jeho obeť, ale obeť jeho brata Kaina odmietol. (1. Mojž. 4:4, 5) Mojžišovi dal po kyn, aby ‚niečo zo svojej dôstojnosti položil‘ na Jozuu, ktorý mal po ňom viesť Izraelitov. (4. Mojž. 27:20) O Dávidovom synovi Šalamúnovi sa v Biblii píše: „Jehova robil ďalej Šalamúna výnimočne veľkým pred očami celého Izraela a kládol naňho takú kráľovskú dôstojnosť, aká nespočinula na žiadnom kráľovi nad Izraelom pred ním.“ ​(1. Par. 29:25) Mimoriadne dôstojné postavenie dá Boh vzkrieseným pomazaným kresťanom, ktorí verne oznamovali „slávu nádhery jeho kraľovania“. (Žalm 145:11–13) A požehnanú a dôstojnú úlohu má tiež rastúci zástup Ježišových „iných oviec“, keďže vyvyšuje Jehovu. — Ján 10:16.

Jehovova dôstojnosť a nádhera sú zjavné

5. Ako by si opísal Jehovovu dôstojnosť?

Dávid v piesni, v ktorej postavil do protikladu Božiu veľkosť s nepatrnosťou človeka, spieval: „Ó, Jehova, náš Pane, aké majestátne je tvoje meno po celej zemi, ty, o ktorého dôstojnosti sa rozpráva nad nebesami!“ ​(Žalm 8:1) Jehova je najmajestátnejšou a najdôstojnejšou Osobnosťou vo vesmíre po celú večnosť; bol takou Osobnosťou už pred stvorením ‚nebies a zeme‘ a bude ňou aj po splnení svojho predsavzatia, ktorým je pretvoriť zem na raj a priviesť ľudí k dokonalosti. — 1. Mojž. 1:1; 1. Kor. 15:24–28; Zjav. 21:1–5.

6. Prečo žalmista povedal, že Jehova sa odial dôstojnosťou?

Ako to muselo na bohabojného žalmistu zapôsobiť, keď hľadel na pokojnú majestátnu nočnú oblohu, posiatu jagavými „drahokamami“! Naplnený úžasom nad tým, že Boh „roztiahol... nebesia ako stanové plátno“, ho pre jeho stvoriteľské schopnosti opísal ako takého, ktorý sa odial dôstojnosťou. (Prečítajte Žalm 104:1, 2.) Dôstojnosť a nádhera neviditeľného všemohúceho Stvoriteľa je zjavná z jeho viditeľných diel.

7, 8. Aké prejavy Jehovovej dôstojnosti a nádhery vidíme, keď sa pozeráme na nebo?

Zamyslime sa napríklad nad galaxiou Mliečna cesta. V tomto obrovskom oceáne planét, hviezd a slnečných systémov sa planéta Zem javí nevýznamná ako zrnko piesku na nekonečnej pláži. Len táto jedna galaxia obsahuje vyše 100 miliárd hviezd. Keby bolo možné počítať tieto hviezdy rýchlosťou jednu hviezdu za sekundu nepretržite 24 hodín, trvalo by 3 000 rokov, kým by sa podarilo napočítať do 100 miliárd.

Ak len Mliečna cesta obsahuje 100 miliárd hviezd, koľko ich je potom v celom vesmíre? Astronómovia odhadujú, že Mliečna cesta je jednou z 50 miliárd až 125 miliárd galaxií. Koľko hviezd je teda vo vesmíre? Odpoveď na túto otázku presahuje medze ľudského chápania. A predsa Jehova „sčítava počet hviezd; všetky ich nazýva ich menami“. (Žalm 147:4) Keď vidíš, akou dôstojnosťou a nádherou sa Jehova odial, nepodnecuje ťa to vyvyšovať jeho veľké meno?

9, 10. Ako nám úvaha o chlebe pomáha ceniť si veľkú múdrosť nášho Stvoriteľa?

Obráťme teraz svoju pozornosť z majestátnych nebies na niečo také bežné, ako je chlieb. Jehova je nielen „Tvorca neba a zeme“, ale je aj „Ten, ktorý dáva chlieb hladným“. (Žalm 146:6, 7) „Dôstojnosť a nádhera“ Boha sa prejavuje v jeho veľkých dielach vrátane rastlín, z ktorých sa vyrába chlieb. (Prečítajte Žalm 111:1–5.) Ježiš učil svojich nasledovníkov modliť sa: „Daj nám dnes náš chlieb na tento deň.“ ​(Mat. 6:11) Chlieb bol základnou zložkou jedálneho lístka mnohých národov, teda aj Izraelitov. Aj keď chlieb sa považuje za jednoduché jedlo, chemické procesy, ktoré premieňajú niekoľko základných surovín na chutný chlieb, nie sú vôbec jednoduché.

10 V časoch, keď sa písala Biblia, Izraeliti robili chlieb z pšeničnej alebo z jačmennej  múky a vody. Niekedy pri tom používali kvas alebo droždie. Tieto jednoduché zložky vytvoria po zmiešaní neuveriteľné množstvo chemických zlúčenín, ktoré navzájom reagujú. Týmto reakciám ešte úplne nerozumieme. A spôsob, akým telo chlieb trávi, je tiež úžasne zložitý. Nie div, že žalmista povedal: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti.“ ​(Žalm 104:24) Cítiš rovnakú túžbu chváliť Jehovu?

Ako na nás vplýva Božia dôstojnosť a nádhera?

11, 12. Aký vplyv môže na nás mať uvažovanie o Božích stvoriteľských dielach?

11 Nemusíme byť astronómami, aby v nás nočná obloha vyvolávala úžas, ani chemikmi, aby sme si pochutnali na chlebe. Ale ak chceme chápať nádheru nášho Boha, musíme si nájsť čas na uvažovanie o dielach jeho rúk. Čo nám také rozjímanie dá? Bude to mať rovnaký účinok, ako keď rozjímame o iných Jehovových dielach.

12 O veľkých dielach, ktoré Jehova urobil pre svoj ľud, Dávid spieval: „Slávnou nádherou tvojej dôstojnosti a vecami tvojich obdivuhodných diel sa budem zaoberať.“ ​(Žalm 145:5) Záujem o tieto diela prejavujeme tak, že študujeme Bibliu a nachádzame si čas na rozjímanie o tom, čo sme si z nej prečítali. Ako na nás takéto uvažovanie zapôsobí? Ešte viac si budeme ceniť Božiu dôstojnosť a nádheru. To nás istotne podnieti spolu s Dávidom prinášať Jehovovi česť slovami: „Tvoju veľkosť budem oznamovať.“ ​(Žalm 145:6) Rozjímanie o Jehovových veľkých dielach by malo posilniť náš vzťah k nemu a podnietiť nás hovoriť o ňom druhým s nadšením a odhodlane. Hlásaš horlivo dobré posolstvo a pomáhaš ľuďom ceniť si dôstojnosť, nádheru a majestát Jehovu Boha?

Ježiš dokonale napodobňoval dôstojné správanie Boha

13. a) Ako podľa Daniela 7:13, 14 Jehova poctil svojho Syna? b) Ako sa Ježiš v postavení Kráľa správa k svojim poddaným?

13 Boží Syn, Ježiš Kristus, horlivo hlásal dobré posolstvo a robil česť svojmu vznešenému nebeskému Otcovi. Jehova svojho jednosplodeného Syna poctil mimoriadne dôstojným postavením, keď mu dal ‚panstvo a kráľovstvo‘. (Prečítajte Daniela 7:13, 14.) Ježiš však napriek tomu nie je povýšenecký ani odmeraný. Práve naopak, je súcitným vládcom, ktorý chápe obmedzenia svojich poddaných a rešpektuje ich dôstojnosť. Zamyslime sa nad jedným príkladom, z ktorého vidno, ako sa Ježiš ako budúci Kráľ správal k ľuďom, zvlášť k tým, ktorí boli v spoločnosti neželaní a považovaní za nemilovateľných.

14. Ako sa v starovekom Izraeli pozeralo na malomocných?

 14 Ľudia, ktorí v staroveku dostali malomocenstvo, často zomierali pomalou a hroznou smrťou. Choroba postupne, kúsok po kúsku napádala jednotlivé časti tela. Vyliečiť malomocného sa považovalo za rovnako ťažké ako vzkriesiť mŕtveho. (4. Mojž. 12:12; 2. Kráľ. 5:7, 14) Malomocní boli vyhlásení za nečistých, ľuďom sa hnusili a boli vylúčení zo spoločnosti. Keď sa k niekomu blížili, mali volať: „Nečistý! Nečistý!“ ​(3. Mojž. 13:43–46) Malomocný bol akoby mŕtvy. Podľa rabínskych spisov sa malomocný mohol k niekomu priblížiť len asi na dva metre. Podľa jednej správy istý náboženský vodca údajne už z diaľky hádzal kamene do malomocného, aby sa k nemu nepriblížil.

15. Ako sa Ježiš správal k istému malomocnému?

15 Ježiš sa však k istému malomocnému, ktorý za ním prišiel s prosbou o uzdravenie, správal úplne inak. (Prečítajte Marka 1:40–42.) Neposlal tohto odvrhovaného človeka preč, ale správal sa k nemu súcitne a rešpektoval jeho dôstojnosť. Ježiš sa naňho pozeral ako na zúboženého človeka, ktorý potrebuje pomoc. To, čo videl, zapôsobilo na jeho srdce a podnietilo ho to okamžite konať. Vystrel ruku, dotkol sa malomocného a uzdravil ho.

16. Aké poučenie si berieme z toho, ako sa k ľuďom správal Ježiš?

16 Ako môžeme my Ježišovi nasledovníci napodobniť Ježiša, ktorý zaobchádzal s ľuďmi dôstojne tak ako jeho Otec? Jeden spôsob je uznávať, že všetci ľudia bez ohľadu na postavenie, zdravotný stav alebo vek si zaslúžia úctu. (1. Petra 2:17) Zvlášť tí, ktorí majú zodpovedné postavenie, napríklad manželia, rodičia a kresťanskí starší, musia rešpektovať dôstojnosť tých, ktorí sú im podriadení, a majú im pomáhať zachovať si sebaúctu. Ale v Biblii sa zdôrazňuje, že všetci kresťania musia spĺňať túto požiadavku: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť. Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ — Rim. 12:10.

Dôstojne uctievajme Jehovu

17. Čo sa môžeme z Písma naučiť o zachovávaní dôstojnosti pri uctievaní Jehovu?

17 Na zachovávaní dôstojnosti by nám malo zvlášť záležať, keď uctievame Jehovu. „Stráž svoje nohy, kedykoľvek ideš do domu pravého Boha,“ píše sa v Kazateľovi 5:1. Mojžiš i Jozua dostali príkaz vyzuť si sandále, keď boli na svätom mieste. (2. Mojž. 3:5; Joz. 5:15) Mali tým dať najavo rešpekt alebo posvätnú úctu. Izraelskí kňazi museli nosiť ľanové spodky, aby „sa prikrylo nahé telo“. (2. Mojž. 28:42, 43) Tak sa predchádzalo tomu, aby sa počas služby pri oltári neslušne neodhalili  niektoré časti ich tela. Božie zásady zachovávania dôstojnosti musel dodržiavať každý člen kňazskej rodiny.

18. Ako sa dôstojnosť prejavuje pri uctievaní Jehovu?

18 Teda zachovávať dôstojnosť pri uctievaní Jehovu zahŕňa úctu a rešpekt. Ak chceme byť hodní úcty, musíme vo všetkých oblastiach nášho života konať spôsobom, ktorý si zasluhuje úctu. Dôstojné správanie nesmie byť pretvárka ani niečo povrchné. Nemali by sme sa tak správať len kvôli ľuďom, ktorí nás vidia, ale hlavne kvôli Bohu, ktorý vidí do nášho srdca. (1. Sam. 16:7; Prísl. 21:2) Dôstojnosť by sa mala stať súčasťou našej osobnosti a mala by ovplyvňovať naše správanie, postoje, vzťahy k ľuďom, ba aj to, ako sa pozeráme sami na seba. Áno, dôstojnosť by mala byť zjavná zo všetkého, čo hovoríme alebo robíme. V našom správaní, obliekaní a úprave zovňajška si berieme k srdcu slová apoštola Pavla: „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok, ale vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci.“ ​(2. Kor. 6:3, 4) ‚Vo všetkom zdobíme učenie nášho Záchrancu, Boha.‘ — Tít. 2:10.

Ďalej napodobňujme Jehovu dôstojným správaním

19, 20. a) Uveď, akým znamenitým spôsobom môžeme ľuďom preukazovať úctu. b) Akým spôsobom by sme mali byť odhodlaní slúžiť Jehovovi?

19 Pomazaní kresťania vystupujú dôstojne ako ‚vyslanci zastupujúci Krista‘. (2. Kor. 5:20) „Iné ovce“, ktoré ich verne podporujú, sú dôstojnými poslami mesiášskeho Kráľovstva. Vyslanec alebo posol hovorí v mene svojej vlády odvážne a dôstojne. Preto aj my by sme mali hovoriť za Božiu vládu, Kráľovstvo, smelo a dôstojne. (Ef. 6:19, 20) A nepreukazujeme ľuďom úctu, keď im prinášame „dobré posolstvo o niečom lepšom“? — Iz. 52:7.

20 Mali by sme byť rozhodnutí svojím dôstojným správaním oslavovať a napodobňovať nášho dôstojného Boha. (1. Petra 2:12) Vždy dávajme najavo hlbokú úctu k nemu, k jeho uctievaniu i k našim spoluctiteľom. Kiež má Jehova, ktorý je odiaty dôstojnosťou a nádherou, radosť z toho, ako ho dôstojne uctievame.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Dávidove slová v ôsmom žalme prorocky poukazujú aj na dokonalého človeka Ježiša Krista. — Hebr. 2:5–9.

Ako by si odpovedal?

• Ako by na nás malo vplývať to, že si ceníme nádheru Jehovovej dôstojnosti?

• Čo sa o dôstojnosti učíme z toho, ako Ježiš zareagoval na prosbu istého malomocného?

• Ako môžeme dôstojne ctiť Jehovu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 12]

Ako Jehova poctil Ábela?

[Obrázok na strane 14]

Úvaha o chlebe nám pomáha ceniť si Jehovove veľké diela

[Obrázok na strane 15]

Čo si sa o dôstojnosti naučil z toho, ako sa Ježiš správal k istému malomocnému?

[Obrázok na strane 16]

Dôstojné uctievanie zahŕňa rešpekt pred Jehovom