Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Si pripravený obhájiť svoju vieru?

Si pripravený obhájiť svoju vieru?

 Si pripravený obhájiť svoju vieru?

UŽ SI sa niekedy ocitol v situácii, keď si cítil, že musíš obhájiť svoju vieru? Pouvažuj nad skúsenosťou 16-ročnej sestry Susany z Paraguaja, ktorá chodí na strednú školu. Raz na hodine etiky zaznelo, že Jehovovi svedkovia neuznávajú „Starý zákon“, Ježiša Krista ani Máriu. Niekto z triedy tiež povedal, že svedkovia sú fanatici, ktorí radšej zomrú, ako by sa dali liečiť. Ako by si sa zachoval v takej situácii ty?

Susana sa pomodlila k Jehovovi a prihlásila sa. Keďže hodina sa už končila, opýtala sa učiteľky, či by nemohla mať prezentáciu o tom, čomu verí, lebo je Jehovova svedkyňa. Učiteľka ochotne súhlasila. Počas nasledujúcich dvoch týždňov sa Susana pomocou brožúry Kto sú Jehovovi svedkovia? Čomu veria? pripravovala na hodinu.

Potom prišiel deň prezentácie. Najskôr vysvetlila, prečo sa nazývame Jehovovi svedkovia. Objasnila tiež, akú nádej máme do budúcnosti a prečo neprijímame transfúziu krvi. Nato vyzvala spolužiakov, aby kládli otázky. Zdvihli sa skoro všetky ruky. Keď učiteľka počula, ako toto mladé dievča odpovedá na otázky pomocou Písma, milo ju to prekvapilo.

Jeden študent sa vyjadril: „Raz som bol v sále Kráľovstva a nevidel som tam ani jednu sochu.“ Učiteľku zaujímalo prečo. Susana prečítala Žalm 115:4–82. Mojžišovu 20:4. Užasnutá učiteľka sa opýtala: „Ako to, že naše kostoly sú plné sôch, keď to Biblia jasne zakazuje?“

Diskusia trvala 40 minút. Keď sa Susana opýtala spolužiakov, či si chcú pozrieť videofilm Bezkrvná liečba — medicína prijíma výzvu, všetci súhlasili. A tak učiteľka naplánovala pokračovanie na druhý deň. Po premietnutí videofilmu Susana pohovorila o alternatívnych spôsoboch liečby, ktoré sú pre niektorých Jehovových svedkov prijateľné. Na to učiteľka povedala: „Nevedela som, že je toľko alternatívnych spôsobov liečby; ani že liečba bez krvi má také výhody. Táto liečba je len pre Jehovových svedkov?“ Keď sa dozvedela, že nie, sľúbila: „Keď ku mne nabudúce prídu Jehovovi svedkovia, porozprávam sa s nimi.“

Úloha, ktorú si Susana pripravila na 20 minút, sa napokon predĺ žila na tri hodiny. O týždeň aj ďalší študenti prezentovali, čomu veria. Na záver zaznelo mnoho otázok, ale študenti nevedeli svoju vieru obhájiť. Učiteľka sa ich opýtala: „Prečo neviete obhájiť svoju vieru tak ako vaša spolužiačka Jehovova svedkyňa?“

Študenti odpovedali: „Oni Bibliu naozaj študujú. A my nie.“

Učiteľka sa obrátila na Susanu a povedala jej: „Ty naozaj študuješ Bibliu a snažíš sa robiť, čo sa v nej píše. Zaslúžiš si pochvalu.“

Keď sa na hodine etiky hovorilo o Jehovových svedkoch, Susana mohla zostať ticho. Ale tým, že prehovorila, napodobnila vynikajúci príklad nemenovaného izraelského dievčatka, ktoré Sýrčania odviedli do zajatia. Dievčatko sa dostalo do domu sýrskeho vojvodcu Naamana, ktorý mal hroznú kožnú chorobu. Svojej panej odvážne povedalo: „Keby len bol môj pán pred prorokom, ktorý je v Samárii! Vtedy by ho uzdravil z jeho malomocenstva.“ Nemohlo mlčať a nevydať svedectvo o pravom Bohu. Vďaka tomu sa jej pán, Naaman, stal ctiteľom Jehovu. — 2. Kráľ. 5:3, 17.

Podobne ani Susana nemohla nevydať svedectvo o Jehovovi a jeho ľude. Tým, že z vlastnej iniciatívy obhájila svoju vieru, keď na to mala možnosť, poslúchla biblický príkaz: „Posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ ​(1. Petra 3:15) Si pripravený obhájiť svoju vieru a ujať sa iniciatívy, keď máš na to príležitosť?

[Obrázok na strane 17]

Tieto pomôcky ti pomôžu obhájiť svoju vieru