Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Choď po Jehovových cestách

Choď po Jehovových cestách

 Choď po Jehovových cestách

„Šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu, kto chodí po jeho cestách.“ — ŽALM 128:1.

1, 2. Prečo si môžeme byť istí, že je možné byť šťastný?

KAŽDÝ túži po šťastí. Ale určite budeš súhlasiť s tým, že túžiť po ňom alebo aj usilovať sa oň ešte neznamená aj zažívať ho.

Biblia nás však uisťuje, že šťastie je možné dosiahnuť. „Šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu, kto chodí po jeho cestách,“ píše sa v Žalme 128:1. Šťastní môžeme byť, ak uctievame Boha a chodíme po jeho cestách tým, že konáme jeho vôľu. Ako sa to prejaví na našom správaní a vlastnostiach?

Dokáž, že si hodný dôvery

3. Ako súvisí dôveryhodnosť s našou oddanosťou Bohu?

Ľudia, ktorí sa boja Jehovu, sú dôveryhodní rovnako ako on. Jehova splnil každý sľub, ktorý dal starovekému Izraelu. (1. Kráľ. 8:56) Najvýznamnejší sľub, aký sme kedy dali, je sľub oddanosti Bohu a pri jeho plnení nám pomôže úprimná modlitba. Môžeme sa modliť tak ako žalmista Dávid: „Ty sám, ó, Bože, si počúval moje slávnostné sľuby... Chcem navždy hrať melódie tvojmu menu, aby som plnil svoje slávnostné sľuby deň čo deň.“ ​(Žalm 61:5, 8; Kaz. 5:4–6) Ak chceme byť Božími priateľmi, musíme byť hodní dôvery. — Žalm 15:1, 4.

4. Ako sa Jefta s dcérou pozerali na sľub daný Jehovovi?

Za čias izraelských sudcov Jefta sľúbil Jehovovi, že ak mu dá víťazstvo nad Ammónčanmi, obetuje mu ako „zápalnú obeť“ toho, kto mu prvý vyjde v ústrety pri návrate z boja. V ústrety mu vyšla dcéra — jeho jediné dieťa. Jefta i jeho slobodná dcéra s vierou v Jehovu  tento sľub splnili. Jeftova dcéra zostala dobrovoľne slobodná a s radosťou prijala výsadu slúžiť v Jehovovom svätostánku napriek tomu, že v Izraeli sa na manželstvo a rodenie detí kládol veľký dôraz. — Sud. 11:28–40.

5. Ako Anna dokázala, že je dôveryhodná?

Aj bohabojná Anna bola dôveryhodná. Žila s manželom Elkánom a jeho druhou manželkou Peninnou v hornatom kraji Efraim. Peninna porodila šesť detí a posmievala sa neplodnej Anne, a to zvlášť v čase, keď celá rodina išla do svätostánku. Pri jednej takej príležitosti Anna sľúbila Jehovovi, že ak porodí syna, dá mu ho. Zakrátko otehotnela a neskôr porodila syna, ktorý dostal meno Samuel. Keď ho odstavila, priviedla ho Jehovovi do Šíla a požičala mu ho „na všetky dni jeho života“. (1. Sam. 1:11) Tak splnila svoj sľub, hoci nevedela, že bude mať aj ďalšie deti. — 1. Sam. 2:20, 21.

6. Ako prejavil dôveryhodnosť Tychikus?

V prvom storočí patril k dôveryhodným mužom a ‚verným služobníkom‘ Tychikus. (Kol. 4:7) S apoštolom Pavlom cestoval z Grécka cez Macedóniu do Malej Ázie a možno aj do Jeruzalema. (Sk. 20:2–4) Možno práve on bol tým ‚bratom‘, ktorý pomáhal Títovi doručiť dar judským bratom v núdzi. (2. Kor. 8:18, 19; 12:18) Počas prvého uväznenia v Ríme poslal Pavol dôveryhodného vyslanca Tychika, aby odniesol listy do Efezu a do Kolos. (Ef. 6:21, 22; Kol. 4:8, 9) Keď bol Pavol v rímskom väzení druhýkrát, poslal Tychika do Efezu. (2. Tim. 4:12) Ak budeme dôveryhodní, aj my budeme v službe Jehovovi zažívať požehnania.

7, 8. Prečo môžeme povedať, že Dávid a Jonatán boli praví priatelia?

Boh od nás očakáva, že budeme dôveryhodnými priateľmi. (Prísl. 17:17) Jonatán, syn kráľa Saula, sa spriatelil s Dávidom. Keď počul, že Dávid zabil Goliáta, „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši, a Jonatán si ho zamiloval ako svoju dušu“. (1. Sam. 18:1, 3) Dokonca Dávida varoval, že ho Saul chce zabiť. Po jeho úteku sa s ním stretol a uzavrel s ním zmluvu. Keď sa o ňom so Saulom rozprával, Saul sa tak rozhneval, že ho skoro zabil. Jonatán sa so svojím priateľom napriek tomu opäť stretol a potvrdili si priateľstvo. (1. Sam. 20:24–41) Pri poslednom stretnutí posilnil Dávidovu ruku „vzhľadom na Boha“. — 1. Sam. 23:16–18.

Jonatán zomrel v boji proti Filištíncom. (1. Sam. 31:6) Dávid v žalospeve spieval: „Som strápený nad tebou, môj brat Jonatán, bol si mi veľmi príjemný. Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšia ako láska žien.“ ​(2. Sam. 1:26) Láska, o ktorej spieval, vyjadrovala náklonnosť medzi priateľmi a nemala žiadny sexuálny podtón. Dávid a Jonatán boli praví priatelia.

Vždy si zachovávaj „pokoru mysle“

9. Ako 9. kapitola Sudcov poukazuje na dôležitosť pokory?

Ak chceme byť Božími priateľmi, musíme mať „pokoru mysle“. (1. Petra 3:8; Žalm 138:6)  Dôležitosť pokory vidieť z 9. kapitoly Sudcov. Gedeonov syn Jotám povedal: „Raz nad sebou stromy pomazávali kráľa.“ Hovoril o olivovníku, figovníku a viniči. Tieto rastliny symbolizovali ľudí s dobrými morálnymi vlastnosťami, ktorí sa nesnažili vládnuť nad ostatnými Izraelitmi. Ale ostružina, vhodná len ako palivo, symbolizovala pyšného Abimelecha, vraha, ktorý túžil panovať nad ľuďmi. I keď „zo seba robil tri roky knieža nad Izraelom“, zomrel predčasnou smrťou. (Sud. 9:8–15, 22, 50–54) O čo lepšie je mať „pokoru mysle“!

10. Čo si sa naučil z toho, že Herodes „nevzdal Bohu slávu“?

10 V prvom storočí nášho letopočtu vznikla napätá situácia medzi judským kráľom Herodesom Agrippom a obyvateľmi Týru a Sidonu. Títo obyvatelia sa snažili dosiahnuť s kráľom mier. Keď sa im raz kráľ prihovoril vo verejnom prejave, zvolali: „To je boží hlas, a nie ľudský!“ Herodes toto pochlebovanie neodmietol. Jehovov anjel ho udrel, takže zomrel strašnou smrťou, „lebo nevzdal Bohu slávu“. (Sk. 12:20–23) Čo ak sme dobrí rečníci alebo učitelia biblickej pravdy? Potom pripisujme Bohu zásluhu za to, čo nám dovoľuje robiť. — 1. Kor. 4:6, 7; Jak. 4:6.

Buď odvážny a silný

11, 12. Ako nás Enochova skúsenosť uisťuje o tom, že Jehova nám dá odvahu a silu?

11 Ak pokorne chodíme po Jehovových cestách, Jehova nám dá odvahu a silu. (5. Mojž. 31:6–8, 23) Enoch, siedmy muž v rodovej línii od Adama, odvážne chodil s Bohom tým, že uprostred zlých ľudí žil spravodlivo. (1. Mojž. 5:21–24) Jehova mu dal silu odovzdávať im mocné posolstvo, ktorým odsúdil ich bezbožnú reč i skutky. (Prečítajte Júdu 14, 15.) Máš aj ty odvahu oznamovať rozsudky, ktoré vyniesol Boh?

12 Jehova vykonal rozsudok nad bezbožnými ľuďmi, keď za Noachových čias spôsobil celosvetovú potopu. Enochovo proroctvo je pre nás povzbudením, lebo aj dnešných bezbožných ľudí zničia Božie sväté myriady. (Zjav. 16:14–16; 19:11–16) Keď sa modlíme k Jehovovi o odvahu, on nás vypočuje a dá nám ju, či už na oznamovanie rozsudkov, alebo požehnaní, ktoré prinesie Božia vláda.

13. Prečo si môžeme byť istí, že Boh nám dá odvahu a silu zvládnuť skľučujúce situácie?

13 Odvahu a silu od Boha potrebujeme aj na to, aby sme zvládli skľučujúce situácie. Keď si Ezau vzal za manželky dve ženy spomedzi Chetitov, tie „boli Izákovi a Rebeke [jeho rodičom] zdrojom horkosti ducha“. Nešťastná Rebeka sa ponosovala: „Sprotivil sa mi tento život kvôli dcéram Cheta. Ak si vezme Jakob niekedy manželku z dcér Cheta, ako sú tieto z dcér krajiny, čo mám ešte zo života?“ ​(1. Mojž. 26:34, 35; 27:46) Izák sa rozhodol vyriešiť to tak, že poslal Jakoba hľadať si manželku medzi ctiteľmi Jehovu. Izák a Rebeka síce nemohli zmeniť to, čo Ezau urobil, ale Boh im dal múdrosť, odvahu a silu, aby dokázali zostať verní. A to isté urobí aj pre nás, ak sa k nemu budeme modliť o pomoc. — Žalm 118:5.

14. Ako jedno izraelské dievčatko prejavilo odvahu?

14 Stáročia neskôr záškodnícka tlupa zajala jedno izraelské dievčatko, ktoré sa potom stalo slúžkou v dome sýrskeho veliteľa Naamana postihnutého malomocenstvom. A keďže počulo o zázrakoch, ktoré Jehova vykonal prostredníctvom proroka Elizea, odvážne povedalo Naamanovej manželke: ‚Keby len môj pán išiel do Izraela, Jehovov prorok by ho uzdravil z jeho malomocenstva.‘ A Naaman išiel do Izraela a bol zázračne uzdravený. (2. Kráľ. 5:1–3) Toto dievčatko dalo nádherný príklad mladým, ktorí  sa spoliehajú na to, že Jehova im dá odvahu vydávať svedectvo učiteľom, spolužiakom a ďalším ľuďom.

15. Aký odvážny skutok vykonal správca Achabovej domácnosti Obadiáš?

15 Odvaha od Boha nám pomáha znášať prenasledovanie. Zamyslime sa nad Obadiášom, správcom Achabovej domácnosti, ktorý bol súčasníkom proroka Eliáša. Keď Jezábel nariadila pozabíjať Jehovových prorokov, Obadiáš sto z nich skryl „po päťdesiatich v jaskyni“. (1. Kráľ. 18:13; 19:18) Prejavil by si odvahu a pomohol by si prenasledovaným spolukresťanom, tak ako Obadiáš pomohol Jehovovým prorokom?

16, 17. Ako Aristarchus a Gájus zareagovali na prenasledovanie?

16 Ak sme prenasledovaní, môžeme mať istotu, že Jehova je s nami. (Rim. 8:35–39) V efezskom divadle stáli Aristarchus a Gájus zoči-voči davu, v ktorom mohlo byť tisíce ľudí, lebo striebrotepec Demetrius vyvolal veľké pobúrenie. Demetrius spolu s ostatnými striebrotepcami vyrábal strieborné napodobeniny chrámu bohyne Artemis. Ich výnosné remeslo bolo ohrozené, lebo vďaka Pavlovmu kázaniu mnoho Efezanov prestávalo uctievať modly. Ľudia z rozzúreného davu sa zmocnili Aristarcha a Gája, vovliekli ich do divadla a neprestajne vykrikovali: „Veľká je Artemis Efezanov!“ Aristarchus i Gájus pravdepodobne očakávali, že zomrú, ale mestský pisár dav upokojil. — Sk. 19:23–41.

17 Ako by si zareagoval ty, keby si zažil niečo také? Snažil by si sa žiť pokojnejším životom? Nič nenaznačuje, že by Aristarchus a Gájus stratili odvahu. Aristarchus bol z Tesaloniky, a tak vedel, že hlásanie dobrého posolstva môže vyvolať prenasledovanie. Totiž nejaký čas predtým v tomto meste kázal Pavol a vzniklo tam pobúrenie. (Sk. 17:5; 20:4) Keďže Aristarchus i Gájus chodili po Jehovových cestách, mali od Boha odvahu a silu zniesť prenasledovanie.

Úprimne sa zaujímaj o druhých

18. Ako Priska a Akvila prejavovali ‚osobný záujem‘ o druhých?

18 Či už sme dnes prenasledovaní, alebo nie, mali by sme sa zaujímať o spolukresťanov. Priska a Akvila prejavovali o druhých ‚osobný záujem‘. (Prečítajte Filipanom 2:4.) Títo znamenití kresťania možno ubytovali Pavla v Efeze, kde striebrotepec Demetrius vyvolal pobúrenie, o ktorom sa písalo v predchádzajúcich odsekoch. Možno práve v tejto situácii Akvila a Priska „vydali [za Pavla] do nebezpečenstva vlastný krk“. (Rim. 16:3, 4; 2. Kor. 1:8) Dnes nás záujem o prenasledovaných bratov podnecuje, aby sme boli „obozretní ako hady“. (Mat. 10:16–18) Keď nás prenasledovatelia žiadajú o mená našich bratov alebo o iné informácie, ktoré sa ich týkajú, sme obozretní a odmietame takto zradiť našich bratov.

19. Čo dobré robila Dorkas pre druhých?

19 Prejavovať záujem o druhých je možné rôznymi spôsobmi. Niektorí kresťania azda niečo potrebujú a my im v tom môžeme pomôcť. (Ef. 4:28; Jak. 2:14–17) V prvom storočí  bola v zbore v Joppe kresťanka menom Dorkas. (Prečítajte Skutky 9:36–42.) „Oplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva“, k čomu zjavne patrilo to, že pre vdovy v núdzi šila odevy. V roku 36 n. l. však zomrela a jej smrť tieto vdovy veľmi zarmútila. Boh ju prostredníctvom apoštola Petra vzkriesil a je veľmi pravdepodobné, že zvyšok života na zemi využila na to, aby radostne kázala dobré posolstvo a robila dobré veci pre iných. Sme nesmierne šťastní, že aj dnes máme medzi sebou také nesebecké kresťanky.

20, 21. a) Ako súvisí povzbudzovanie s prejavovaním záujmu o druhých? b) Ako môžeš byť pre druhých povzbudením?

20 Záujem o druhých prejavujeme tým, že ich povzbudzujeme. (Rim. 1:11, 12) Zdrojom povzbudenia bol napríklad Pavlov spolupracovník Sílas. Keď bola asi v roku 49 n. l. vyriešená otázka obriezky, vedúci zbor v Jeruzaleme vyslal bratov, aby list s riešením tejto otázky doručili aj na iné miesta. Sílas, Judáš, Barnabáš a Pavol ho zaniesli do Antiochie. Tam Sílas s Judášom „povzbudili bratov mnohými rozhovormi a posilnili ich“. — Sk. 15:32.

21 Neskôr sa Pavol i Sílas dostali vo Filipi do väzenia, ale zemetrasenie im umožnilo vydať svedectvo žalárnikovi a potom vidieť, ako sa spolu s ostatnými členmi domácnosti stáva veriacim. Pred odchodom z mesta povzbudili bratov. (Sk. 16:12, 40) Aj ty sa podobne ako Pavol a Sílas snaž povzbudzovať bratov svojimi komentármi, prejavmi a úlohami na zhromaždení, ako aj horlivou službou. A keď máš nejaké „slovo povzbudenia“, rozhodne ‚ho povedz‘! — Sk. 13:15.

Naďalej choď po Jehovových cestách

22, 23. Kedy budeme mať naozaj úžitok z biblických príbehov?

22 Akí vďační by sme mali byť za skutočné príbehy zaznamenané v Slove Jehovu, „Boha každého povzbudenia“! (2. Kor. 1:3, Byington) Ale ak chceme mať z týchto príbehov úžitok, musíme poučenie z nich uplatňovať a musíme dovoliť Božiemu svätému duchu, aby nás viedol. — Gal. 5:22–25.

23 Keď budeme o biblických príbehoch rozjímať, pomôže nám to rozvíjať si vlastnosti, ktoré sa páčia Bohu. Posilní to náš vzťah k Jehovovi, ktorý nám dáva „múdrosť a poznanie a radovanie“. (Kaz. 2:26) Tak budeme rozradostňovať Jehovovo srdce plné lásky. (Prísl. 27:11) Preto buďme rozhodnutí naďalej chodiť po Jehovových cestách!

Ako by si odpovedal?

• Ako môžeš dokázať, že si hodný dôvery?

• Prečo by sme mali prejavovať „pokoru mysle“?

• Ako nám môžu biblické príbehy pomôcť prejavovať odvahu?

• Ako môžeme prejavovať záujem o druhých?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 8]

Dôveryhodný Jefta a jeho dcéra splnili sľub, hoci to bolo ťažké

[Obrázok na strane 10]

Mladí, aké poučenie si môžete vziať z konania izraelského dievčatka?

[Obrázok na strane 11]

Ako Dorkas pomáhala spolukresťanom?