Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Lukáš — milovaný spolupracovník

Lukáš — milovaný spolupracovník

 Lukáš — milovaný spolupracovník

PÍSAL sa rok 65 n. l. Miesto diania: Rím. Lukáš si uvedomoval, že je riskantné byť známy ako priateľ apoštola Pavla, s ktorým bol v tom čase vedený súdny proces pre jeho vieru. Vyzeralo to tak, že Pavol dostane rozsudok smrti. V tomto kritickom čase Lukáš ako jediný s ním zostal. — 2. Timotejovi 4:6, 11.

Lukášovo meno je čitateľom Biblie známe, pretože je podľa neho pomenované evanjelium, ktoré napísal. Tento muž sprevádzal Pavla na dlhých cestách. Pavol ho nazval ‚milovaným lekárom‘ a ‚spolupracovníkom‘. (Kolosanom 4:14; Filémonovi 24) Biblia o Lukášovi toho veľa nehovorí; jeho meno je v nej spomenuté iba trikrát. Ale keď teraz preskúmate, čo o ňom naznačuje výskum, pravdepodobne si budete tak ako Pavol vážiť tohto verného kresťana.

Pisateľ biblických kníh a misionár

Lukášovo evanjelium i kniha Skutky apoštolov sú adresované Teofilovi, čo naznačuje, že obe tieto knihy inšpirované Bohom zostavil Lukáš. (Lukáš 1:3; Skutky 1:1) Lukáš netvrdí, že bol svedkom služby Ježiša Krista. Hovorí, že informácie získal od očitých svedkov a že „od začiatku všetko presne sledoval“. (Lukáš 1:1–3) Preto je pravdepodobné, že Kristovým nasledovníkom sa stal niekedy po Letniciach 33 n. l.

Niektorí sa domnievajú, že Lukáš pochádzal z Antiochie v Sýrii. Poukazujú na to, že v Skutkoch sa podrobne opisujú udalosti, ktoré sa odohrali v tomto meste, a o jednom zo siedmich „osvedčených mužov“ sa v tejto knihe píše, že bol ‚prozelytom z Antiochie‘, zatiaľ čo v prípade zvyšných šiestich nie sú uvedené mestá, z ktorých pochádzali. Samozrejme, nemôžeme s určitosťou povedať, že to poukazuje na Antiochiu ako na Lukášovo rodné mesto. — Skutky 6:3–6.

Hoci Lukáš v knihe Skutky nie je spomenutý, v určitých pasážach používa zámená a zodpovedajúce slovesá pre prvú osobu množného čísla, napríklad „nás“, „našu“ a „sme“, čo naznačuje, že bol pri niektorých opisovaných udalostiach. Keď opisuje cestu Pavla a jeho spoločníkov po Malej Ázii, hovorí: „Prešli Mýziou a zišli do Troady.“ V Troade mal Pavol videnie macedónskeho muža, ktorý naliehavo prosil: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám.“ Lukáš dodáva: „Len čo videl videnie, snažili sme sa dostať do Macedónie.“ ​(Skutky 16:8–10) Zmena z tretej osoby množného čísla na prvú osobu množného čísla svedčí o tom, že v Troade sa Lukáš pripojil k Pavlovej skupine. Lukáš potom opisuje kazateľskú činnosť vo Filipi v prvej osobe množného čísla, čo naznačuje, že sa jej zúčastnil aj on. Píše: „V sabate sme vyšli za bránu k rieke, kde je miesto modlitby, ako sme sa nazdávali. Posadali sme si a hovorili sme ženám, ktoré sa zišli.“ Vďaka tomu Lýdia  a celá jej domácnosť prijali dobré posolstvo a dali sa pokrstiť. — Skutky 16:11–15.

Vo Filipi sa Pavol a jeho spoločníci stretli s odporom, keď Pavol uzdravil slúžku, ktorá predpovedala pod vplyvom „démona veštenia“. Keď jej páni videli, že prišli o zdroj príjmu, chytili Pavla a Sílasa, ktorí boli potom zbití a uväznení. Lukáš sa zjavne vyhol zatknutiu, pretože utrpenie svojich spoločníkov opisuje v tretej osobe množného čísla. Po prepustení „[Pavol a Sílas] povzbudili [bratov] a odišli“. Lukáš sa vracia k písaniu v prvej osobe, až keď sa neskôr Pavol vrátil do Filipi. (Skutky 16:16–40; 20:5, 6) Lukáš možno zostal vo Filipi, aby tam dozeral na dielo.

Zhromažďovanie informácií

Odkiaľ Lukáš získal informácie na napísanie evanjelia a knihy Skutky? Časti knihy Skutky, do ktorých v rozprávaní zahrnul aj seba, naznačujú, že sprevádzal Pavla z Filipi do Jeruzalema, kde bol tento apoštol opäť zatknutý. Cestou sa Pavlova skupina zastavila u evanjelistu Filipa v Cézarei a strávila tam nejaký čas. (Skutky 20:6; 21:1–17) Tu mohol Lukáš zhromaždiť informácie o počiatkoch misionárskej činnosti v Samárii od Filipa, ktorý stál na čele zvestovateľského diela v tej oblasti. (Skutky 8:4–25) Ale z akých ďalších zdrojov čerpal Lukáš informácie?

Dva roky, ktoré Pavol strávil vo väzení v Cézarei, Lukáš pravdepodobne využil na to, aby zhromaždil informácie na napísanie svojho evanjelia. Neďaleko sa nachádzal Jeruzalem, kde si mohol pozrieť záznam o Ježišovom rodokmeni. Lukáš vo svojom evanjeliu zaznamenal mnohé udalosti z Ježišovho života a služby, ktoré sa v iných evanjeliách nenachádzajú. Jeden učenec napočítal až 82 takýchto jedinečných pasáží.

Je možné, že o udalostiach spojených s narodením Jána Krstiteľa sa Lukáš dozvedel od jeho matky Alžbety. Podrobnosti o Ježišovom narodení a raných rokoch jeho života možno získal od Ježišovej matky Márie. (Lukáš 1:5–2:52) O zázračnom úlovku rýb sa mohol dozvedieť od Petra, Jakuba alebo Jána. (Lukáš 5:4–10) Iba z Lukášovho evanjelia sa dozvedáme o niektorých Ježišových podobenstvách, napríklad o milosrdnom  Samaritánovi, úzkych dverách, stratenej drachmovej minci, márnotratnom synovi alebo o bohatom mužovi a Lazarovi. — Lukáš 10:29–37; 13:23, 24; 15:8–32; 16:19–31.

Lukáš sa živo zaujímal o ľudí. Zapísal správu o Máriinej očisťovacej obeti, o vzkriesení syna vdovy a o tom, ako istá žena natrela Ježišove nohy olejom. Lukáš tiež spomína ženy, ktoré slúžili Ježišovi, a hovorí o tom, že Marta a Mária hostili Ježiša vo svojom dome. Lukášovo evanjelium hovorí o uzdravení ženy, ktorá bola úplne zohnutá, o mužovi s vodnatieľkou a o očistení desiatich malomocných. Lukáš nám rozpráva o Zacheovi, ktorý bol nízkeho vzrastu, a preto sa vyšplhal na strom, aby mohol vidieť Ježiša. Napísal aj o kajúcnom postoji zločinca, ktorý bol pribitý na kôl vedľa Krista. — Lukáš 2:24; 7:11–17, 36–50; 8:2, 3; 10:38–42; 13:10–17; 14:1–6; 17:11–19; 19:1–10; 23:39–43.

Je pozoruhodné, že v Lukášovom evanjeliu sa spomína, akým spôsobom milosrdný Samaritán z Ježišovho podobenstva ošetril rany. Je zrejmé, že Lukáš so záujmom lekára zapísal Ježišov opis ošetrenia rán, pri ktorom Samaritán použil víno na dezinfekciu, olej pre jeho zmierňujúce účinky a nakoniec rany obviazal. — Lukáš 10:30–37.

Spoločník väzňa

Lukáš si robil starosti o apoštola Pavla. Keď bol Pavol vo väzbe v Cézarei, rímsky prokurátor Félix vydal príkaz, aby „nikomu z [Pavlových] ľudí nezakazovali poslúžiť mu“. (Skutky 24:23) Lukáš bol pravdepodobne medzi tými, ktorí Pavlovi slúžili. Keďže Pavol mal občas zdravotné ťažkosti, lekárska starostlivosť mohla byť jednou zo služieb tohto ‚milovaného lekára‘. — Kolosanom 4:14; Galaťanom 4:13.

Keď sa apoštol Pavol odvolal na cézara, rímsky prokurátor Festus ho poslal do Ríma. Lukáš verne sprevádzal tohto väzňa na dlhej ceste do Itálie a napísal živú správu o stroskotaní, ktoré zažili. (Skutky 24:27; 25:9–12; 27:1, 9–44) Pavol počas svojho domáceho väzenia v Ríme napísal niekoľko inšpirovaných listov a v dvoch z nich sa zmieňuje o Lukášovi. (Skutky 28:30; Kolosanom 4:14; Filémonovi 24) Počas tohto dvojročného obdobia Lukáš zrejme napísal knihu Skutky.

Pavlovo miesto pobytu v Ríme bolo určite známe rušnou duchovnou činnosťou. Lukáš sa tam stretol s niektorými z Pavlových spolupracovníkov — Tychikom, Aristarchom, Markom, Justom, Epafrom a Onezimom, keď spomenieme len niekoľkých. — Kolosanom 4:7–14.

Počas Pavlovho druhého uväznenia, keď tento apoštol cítil, že sa blíži jeho smrť, stál verný a odvážny Lukáš po jeho boku, hoci ostatní ho opustili. Zostal s ním, hoci riskoval, že sám môže stratiť slobodu. Zrejme slúžil ako Pavlov pisár a možno zapísal tieto jeho slová: „Iba Lukáš je so mnou.“ Tradícia hovorí, že Pavol bol krátko nato sťatý. — 2. Timotejovi 4:6–8, 11, 16.

Lukáš bol obetavý a skromný. Nevystavoval na obdiv svoje vedomosti ani na seba nepútal pozornosť. Áno, mohol sa usilovať o kariéru lekára, ale on podporoval záujmy Kráľovstva. Buďme ako Lukáš a nesebecky oznamujme dobré posolstvo a pokorne slúžme na Jehovovu slávu. — Lukáš 12:31.

[Rámček na strane 19]

KTO BOL TEOFIL?

Lukáš svoje evanjelium i knihu Skutky apoštolov adresoval Teofilovi. V Lukášovom evanjeliu je tento muž nazvaný „najvynikajúcejší Teofil“. (Lukáš 1:3) Oslovenie, ktoré je tu preložené ako „najvynikajúcejší“, bolo používané na významných bohatých ľudí a na vysokých úradníkov rímskej vlády. Apoštol Pavol podobným spôsobom oslovil Festa, rímskeho prokurátora Judey. — Skutky 26:25.

Je zrejmé, že Teofil už predtým počul posolstvo o Ježišovi a zaujalo ho. Lukáš dúfal, že jeho evanjelium Teofilovi umožní, aby „poznal istotu o tom, o čom [bol] ústne poučovaný“. — Lukáš 1:4.

Podľa Richarda Lenského, odborníka na gréčtinu, je nepravdepodobné, žeby Teofil bol veriacim v čase, keď ho Lukáš nazval ‚najvynikajúcejším‘, pretože „v celej kresťanskej literatúre... nie je takýmto svetským titulom vyjadrujúcim poctu oslovený žiaden kresťanský brat“. Keď Lukáš neskôr písal knihu Skutky, nepoužil už titul „najvynikajúcejší“, ale jednoducho napísal: „Ó, Teofil.“ ​(Skutky 1:1) Lenski preto dospel k záveru: „Keď Lukáš písal Teofilovi svoje evanjelium, tento významný muž ešte nebol kresťanom, no prejavoval veľký záujem o kresťanstvo; ale keď mu Lukáš poslal Skutky, Teofil už bol konvertitom.“